“Keď nie sme kompletní, večne hľadáme niekoho, kto nás doplní, urobí kompletnými. Keď po pár mesiacoch alebo rokoch vzťahu zistíme, že sme ešte stále nenaplnení, viníme z toho našich partnerov a začneme si s niekým sľubnejším. Takto to môže pokračovať donekonečna – sériová polygamia – až kým si nepripustíme, že kým partner môže nášmu životu dodať príjemný doplnkový rozmer, za naše naplnenie sme zodpovední každý sám. Nikto iný nám ho nedokáže poskytnúť a ak hlásame iný názor, tak sa len klameme a možno si predprogramovávame stroskotanie každého budúceho vzťahu.” — Anthony Robbins
(When we’re incomplete, we’re always searching for somebody to complete us. When, after a few years or a few months of a relationship, we find that we’re still unfulfilled, we blame our partners and take up with somebody more promising. This can go on and on–series polygamy–until we admit that while a partner can add sweet dimensions to our lives, we, each of us, are responsible for our own fulfillment. Nobody else can provide it for us, and to believe otherwise is to delude ourselves dangerously and to program for eventual failure every relationship we enter.)











Povedz svoj názor