Kedy sme odpustili

OdpusteniePrečo je odpúšťanie tak dôležité? Prečo nemôžem celú minulosť nechať minulosťou, zahrabať ju, zabudnúť, odstrčiť a venovať sa prítomnosti a plánovaniu budúcnosti? Jasné že to môžem spraviť. Môžem všetko. Len je otázne, v akom stave budem. A tak môžem aj odpustiť, prispieť k môjmu uzdraveniu, vyrovnaniu, harmonizácii, v konečnom dôsledku radosti a šťastia v prítomnosti.

Čo sa stalo v minulosti, stalo sa. Môžem si uvedomiť, že v tom momente a v tých okoľnostiach, dal/urobil/povedal každý zúčastnený (teda aj ja) to, čo v danom momente najlepšie vedel. Jeho a moje vtedajšie najlepšie bolo ovplyvnené mnohými faktormi, ktoré ja nemám šancu vidieť a môže sa veľmi líšiť od toho, ako by sme na tú istú situáciu zareagovali dnes. Pričom, dnes by to už nebola tá istá situácia ;). Preto nekonečné myšlienkové slučky „keby bolo keby“ mi teraz nepomôžu. Môžem si zobrať zo situácie uvedomenie, ako by som v podobnej situácii reagovala dnes. Ale zostávať v nekonečnom vnútornom dialógu a rozoberaní, ma len oberá o energiu, ktorú môžem využiť na krajšie veci.

Uvedomením si a prijatím minulej situácie s ňou zároveň uzatváram mier. So sebou a s ostatnými. Čerešničkou je odpustenie všetkým zúčastneným a odpustenie mne samej. Môžem použiť napríklad nasledujúcu vetu:

„Ďakujem a prijímam túto skúsenosť, beriem si z nej ponaučenie pre prítomnosť. Všetkým zúčastneným tu a teraz odpúšťam a prosím ich o odpustenie, odpúšťam aj mne samej. S láskou pre všetkých. Nech sa tak stane.“

Nestačí odpustit vedome. Aby nastala aj energetická harmónia, treba odpustenie aj precítiť. Pri tom pomáha pomenovanie emócii/pocitov pri pomyslení si na danú situáciu. Ak mám v sebe naďalej iné ako vyrovnané, láskyplné pocity, tak viem, že som situáciu ešte nespracovala a nepodarilo sa mi ani na 100% odpustiť.

Indikátorom, či som situáciu spracovala, prijala a úspešne odpustila je, ako som už napísala, pomenovanie emócií. Ja som sa to musela postupne naučiť, keďže som ich vedela tak „dokonale“ zahrabať. Pri tom mi pomáhalo, keď som si našla pomenovanie emócií a snažila som sa zistiť, či ich v sebe nájdem (vo vzťahu k danej problémovej situácii).

Ak si chcem otestovať, či sa mi podarilo úspešne odpustiť a prijať situáciu, v mojej mysli na ňu nahliadnem a precítim. Ak cítim čo len jednu z nasledujúcich vecí, treba ešte na niečom v mojom vnútri pracovať:

– Strach

– Pocit byť podvedeným

– Zneužitie, využitie

– Hnev, rozhorčenie

– Úzkosť

– Panika, hystéria

– Zúrivosť

– Stiesnenosť, strnulosť

– Urazenie

– Sklamanie

– Pomstychtivosť

– Pocit opustenia, odpojenia

– Pocit menejcennosti, neprijatia, nemilovania

– … iná deštrukčná emócia

Tento zoznam asi nie je úplný, podľa potreby ho dopĺňam (poprípade doplňte vy 😉 ). Niekedy prebieha spracovanie jednej situácie postupne, až keď som precítila, prijala a spracovala jednu emóciu, ukáže sa mi ďalšia.

Pomáha mi uvedomiť si, že každú situáciu som vpustila do života ja, dovolila som jej vzniknúť, dovolila som jej ukázať mi niečo. Prijímam čo sa stalo, preciťujem zmierenie, odpúšťam sebe a iným, prosím o odpustenie. Približne v tomto kolobehu sa snažím deštrukčné emócie od-pustiť.

K procesom zmierenia, odpoustenia môžu byť nápomocné šamanské cesty, meditácie, rôzne energetické liečenia a čistenia.

Ak sa mi podarilo odpustiť, cítim v sebe lásku, vnútorný mier, oslobodenie, kľud na duši a energetické putá sú vyčistené.

S láskou

Tina

http://duchovno.wordpress.com/2013/08/04/kedy-sme-odpustili/

Reklamy

9 thoughts on “Kedy sme odpustili

  1. Niekedy nie je pre mňa ľahké odpustenie aj precítiť a u mňa to teda platí: ak ho neprecítim, tak sa len tvárim sama pre seba, že som odpustila a ďalšia situácia mi ukáže, že to tak nie je. No a aby som odpustenie mohla precítiť, potrebujem situáciu aj rozumovo pochopiť: z mojej strany a aj zo strany protiľahlej. K tomu mi pomáha vcítiť sa do toho človeka či už pomocou predstavenia si jeho situácie alebo pomocou mne podobných prežitých situácií a ako si Tina písala, aj pomenovať to, čo cítim.
    Na začiatku využívam napr. rekapituláciu, hooponopono,.. ale tie mi pomôžu len ustáliť rozhádzanú energiu, vyfučať to, čo tlačí a vďaka tomu sa potom aj dostanem do situácií, ktoré ma privedú k tomu pochopeniu a následnému odpusteniu (skôr by som to u seba nazvala prijatiu a zisteniu, že ani nie je čo odpustiť, či už tomu druhému alebo mne samej).

    Like

    • Zabudnúť ? Človek má pamäť, aby si pamätal. Ale aby si pamätal aj to, kedy mu bolo za ťažko odpustiť. Bez pamäte by sme boli iba bábky. Ako by som sa mohol poučiť, keď si nepamätám z čoho sa mám poučiť ? A keď si nepamätám, tak ani nemám čo odpúšťať,
      lebo o ničom neviem.

      Like

      • a o to ide stano ….
        práve o to, nepamätať si, a tým pádom nie je čo odpúšťať …..

        všetko čo tu je dnes, tu včera nebolo, a zajtra tu tiež nebude, …..
        preto je odpustenie tak veľmi dôležité ….
        aby ste pochopili, že čokoľvek ste spravili, je už dávno minulé, …..
        už Tu nie je, a ak v minulosti ste! tak je v nej iba vaša myseľ, …. ktorá si myslí, že všetko vie, len preto že niečo zažila ….
        stačí iba pochopenie, že všetko malo svoj význam, a navyše to tak chcel boh, ak by nechcel, isto by vám to nedovolil …
        🙂 … ( nepochybujte o jeho veľkosti a sile, nepochybujte o tom, že vie čo robí, …. )
        nenoste tak ťažké kríže na svojích pleciach, načo? …..

        nikdy nežite v inom “časovom” úseku ako je tu a teraz …….
        pretože len toto. čo je tu a teraz, je Skutočne Živé a naplňujúce ……
        skúste to, iba to skúste, všímať si tu a teraz toho čo práve vidíte svojími hmotnými očami, a už nikdy nič iné nebudete chcieť ……

        nechajte už spať, včerajšok, i zajtrajšok …..sú to deje, v ktorých sa nachádza len vaša myseľ, ale vy tam už nie ste ……
        vďaka “krivdám” hodnoteniam mysle, ktorá vás núti neustále analyzovať to čo neexistuje,
        nevidíte jas slnka v tu a teraz ……

        preto áno, od – Pustite od seba všetko, čo nie je tu a teraz ……
        do “osprostenia” od seba iba všetko Púšťajte …..

        pekný a pokojný zvyšok dníčka želám ….. 🙂 všetkým nie len Vám, stano

        Like

      • Lilah Imhp ,
        mam zmäteny pocit z tvojho komentaru, pokusim sa napisat co som rozumela a co si myslim ako si myslela 😀 🙂 alebo ako by som to myslela ja 😀 😉 😀
        Apelujes na zitie v Tu a Teraz, nepozerat na minulost a nepozerat na buducnost. T.j. oslobodit sa od minulosti a buducnosti. Podla mna, aby vedel clovek zit dnesok, tak musi byt od vcerajsku oslobodeny (ak spravne chapem, o tom pises). Ale oslobodenie neziska zabudnutim ani ignoraciou, ale praveze odpustenim, poucenim sa a zitim v plnom vedomi (co si podla mna chcela sprostredkovat). Pritom plne vedomie znamena aj vedomie z preziteho.
        Ako pises, nechat vcerajsok ci zajtrajsok sa da, ak su uz vycistene energie, inak zostavaju visiet v energ. poli cloveka a clovek sa nevie oslobodit.

        Like

      • ak si myslíš, tak to tak potom je …. 🙂

        stretávam sa s kopec ľudmi, ktorí sa tak neustále týrajú,
        za chyby svoje, za ublíženia ktoré sa stali im …..
        kríže ktoré nevládzu niesť …… ale ako povedať ľuďom, že nie je nutné niesť žiadne kríže? ….

        minule sa ma spýtala jedna žienka …..
        ako je možné, že mám znova pri sebe matku, ( aj ty už cca vieš, aké peripetie som s ňou mala )
        pretože tá žena, ktorá mi kedysi ublížila už neexistuje
        táto žena, vyzerá rovnako, chodí, díva sa, smeje i bedáka
        ale taká istá nie je,
        ak by bola, nie je pri mne …….
        takže sa zmenila ?
        nie, ľudia sa nemenia … to iba myseľ si myslí, že dokáže niečo zmeniť, ….
        a prečo? pretože neprijíma čo je …..
        všetko utrpenie, bolesti, atd …. sú iba prejavom mysle, uviaznanosti k inému časopriestoru ako je tu a teraz …
        teda je to istá forma rezistencia voči tomu čo Je ……

        tým chcem povedať, že to čo sa stalo v minulosti, nie je podstatné,
        je to mŕtve, iba myseľ sa to neustále snaží prikrmovať termínmi
        ako
        vina, chyba, premrhaná životná šanca, …. po akom takom pochopení mysle, príde slovo, karma, muselo to tak byť, osud
        ale kto sa tým neustále zaoberá? …. myslíš že je to srdce? Keď to “túži” iba po úsmeve, Láske, a dobrote … ?

        ruiz vo svojej knihe štyri dohody napísal ….
        žiadne zviera sa netrápi minulými chybami toľko ako človek ……..

        takže áno, iba to od seba od – Pustite …….. ( na technikách nezáleží )

        Like

  2. Odpustiť je ťažké ! Ale s vedomím, že najväčší hriešnik som ja, je to ľahšie. Písmo Sväté hovorí :
    MAT 7,4
    Alebo jako povieš svojmu bratovi: Daj, nech vyjmem ivierko z tvojho oka, keď hľa, brvno je v tvojom vlastnom oku?

    Like

  3. U mňa “odpustiť” znamená – pochopiť, prečo sa niečo stalo, ako k tomu došlo a že to bolo predprogramované v tej situácii a s tými ľuďmi… Na úrovni energie to v nás potom nezanecháva energetický kŕč, ktorý by sme potrebovali ošetriť, ale len poučenie, že aj s týmto treba rátať – a nabudúce už aj vopred, pretože sme svoju skúsenosť urobili.

    Rozhodne to nevnímam ako “zabudnúť” alebo “ignorovať” – to by totiž znamenalo, že do tej pasce vleziem zakaždým znova a znova, teda že som lekciu neabsolvovala a nič som sa nenaučila.

    Veľmi silno som to zažila nedávno, kedy som knižku prihlásila do súťaže a redaktor, čo ju posudzoval, ma “strhal”. Keď som čítala jeho recenziu prvýkrát, nebolo mi celkom dobre. Zachytila som jeho emóciu, ktorá v tom bola, a pretože som nijakú emóciu neočakávala (ja sa asi nikdy nenaučím, že Slováci sú emocionálne zvery), cítila som sa za ňu vinná (hoci to bola jeho emócia). Pri druhom čítaní, už pripravená na tú emóciu, som jednoducho registrovala, že profesionálna výpoveď bola “vie písať, ale prečo nenapísala niečo, čo by ma bavilo čítať?” a osobná výpoveď bola “tak ma nejak s*rieš”. OK, s tým sa dá žiť. Nie každému vždy sadneme. Vnímala som, kde on vnútorne bol v takej nepohode, že miesto knižky analyzoval mňa a moje motívy, kde pracujem, prečo píšem pod pseudonymom a prečo sa čitateľ nedozvedá veci skôr ako hlavná hrdinka…

    Myslím, že o tom to pravé “odpustenie” je – nesnažiť sa predpokladať motívy toho druhého, ani premietnuť do jeho konania svoje vlastné (=neanalyzovať ho), ale hľadať ten mechanizmus, ktorý nezávisle odo mňa a od neho povedie v takejto situácii k podobnému výsledku. Keď pochopíte mechanizmus, prestávajú sa vás veci osobne dotýkať – prestávajú mať moc nad vami. Oči preč zo zúčastnených len na zákonitosti situácie.

    Like

    • 🙂

      áno ….
      od-pustiť neznamená ignorovať, … ( nejde ignorovať niečo, čím sme prešli, bolo by to popieranie, teda znova rezistencia znova voči tomu čo iba Je ….. )
      presne ako píšeš je to doslova o tom, nedovoliť doslova i sama sebe, riadiť sa niečím čo neexistuje …… ( lebo to už ozaj neexistuje )
      nedovoliť aby to na nás zanechalo emocionálny krč … a bránilo prijímať iné podnety atd …..

      k tej skúsenosti mysle ….. ona potrebná je, a zároveň v tu a teraz nie, ……
      pretože ak sa ňou riadime príliš, predsa potom znova sme iba v odolnosti voči tomu čo Je …
      nič nie je rovnaké, …. je podobné, ale nie rovnaké, ( na toto teda je potrebné pamätať … )

      a k tej knihe …….
      neviem, či ťa to nejako osloví, …..
      ale? malú zaujímavosť ….
      bola som v kníhkupectve, …… a ? mala som víziu, ….
      akú? neviem kedy, ale tvoj voľný pád bude na pultoch klasických kníhkupectiev, ….
      ( teda podarí sa ti ho asi predať vydavateľom, …. )
      keď som to videla, potešilo ma to, pretože aj keď som knihu nečítala ešte, oslovili ma kúsky ktoré si sem vložila, a páčili sa mi ….. 🙂

      Like

Napísať odpoveď pre diende Zrušiť odpoveď

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.