Zo stránky Spiritual Awakenings, špeciálne dnes pre Ambalu 🙂 :
Vaše emócie posielajú priamy signál Univerzu, aby vytvorilo viac tej istej emócie. Preto je také dôležité sústreďovať sa na veci, ktoré posunú váš emocionálny stav do pozitivity, nie do negativity. Ak to urobíte, zvýšite úroveň svojej vibrácie a vytvoríte priestor pre to, aby ste do svojho života pritiahli nádherné a príjemné udalosti. Pamätajte si: odriekanie pozitívnych afirmácií zaberie len vtedy, ak váš emocionálny stav je v súlade s tým, čo odriekate.
Your emotions send a direct signal to the Universe to create more of that same emotion. This is why it’s so important to focus on things that will shift your emotional state to a place of positivity, rather than negativity. In doing so, you will elevate your vibration to a higher level and hold a space to attract beautiful and positive events in your life. Remember, saying positive affirmations will only be beneficial if your emotional state of being matches the repetition of what you are affirming.
Takto to vlastne vyzerá ako veľmi triviálna poučka… ale s ňou stojí a padá všetko od vyhojenia starých rán cez zhmotňovanie až po posuny kotviaceho bodu. 🙂 Trénujte. Energia nasleduje pozornosť. (A ak neveríte, prečítajte si Voľný pád, nech som to nepísala nadarmo. 😉 )
Ale aby to nebolo také desivé… je tam ešte jeden faktor, ktorý sa nespomína – intenzita emócie. To, čo len tak niekedy “zacítime”, nezhmotňujeme. Proste to odcítime a ide sa ďalej. To, čo zacítime nesmierne intenzívne (a dlhšiu dobu), začína meniť našu vibráciu. Kedysi som kdesi čítala, že už niekoľko dní zotrvávania v jednej vibrácii dokáže tú vibráciu naprogramovať do našej DNA a začína ju priťahovať z Univerza. Takže sa nepotrebujeme báť a hanbiť za každý poryv, pokiaľ je krátky a prejde bez doziev. Len čo však niečo začíname nosiť v sebe, posielame tým cez našu DNA Univerzu signál, že o toto stojíme – a to aj vtedy, keď je to krivda či bolesť a vôbec o to nestojíme. Len čo sa teda dostaneme do stavu, že nejaká negatívna emócia s nami ide viac ako jeden deň, je načase začať preinterpretovávať svoje vnímanie. Najprv nasilu, ale treba pri tom vydržať najmenej deň-dva, potom sme celý proces zvrátili. 🙂
Všetko sa dá zvrátiť pri správnom preinterpretovaní. Aj debilita – proste sa prestaneme stýkať s ľuďmi múdrejšími ako my! 😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Všetko sa dá zvrátiť pri správnom preinterpretovaní. Aj debilita – proste sa prestaneme stýkať s ľuďmi múdrejšími ako my!
:-)))))) som sa nasmiala….
ale dik za clanok, akurat sa mi hodil, sla som vypenit nad kolegynami v slovanskych krajinach, podobne debility skusaju aj v tom sa slovania podobame…. nechala som ich v pripomienkovom maily so slusnou vyhrazno milou anglictinou a aj s vykricnikmi… nech sa nam to neopakuje, vsak uci sa kazdy….. no a aj ma chytili vycitky ze preco sa vytacam…. a potom zase myslienka, ze keby som sa nevytocila, nebola by som reagovala a potom by sa cela situacia opakovala zas a znova…. a tak to mame poriesene, a nabuduce sa to uricte vyvine o kusok inak….
DAKUJEM
Páči sa miPáči sa mi
Toto mi sedí. Ja som na afirmácie vôbec nebola, potrebujem predstavy. A tie mám v poslednej dobe tak živé a jasné, že pri nich sa dostavia aj želané pocity a emócie. A funguje to u mňa dosť spontánne. Ak mi niečo v reáli chýba, tak v predstavách si to kompenzujem a potom ten nedostatok ani nevnímam a zrazu zistím, že aj v skutočnosti žiaden nedostatok nie je. Okolnosti sa starajú… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
Ambali, nerozumiem… Ak nevadí, že nerozumiem, nechajme to tak. Ak to vadí, prosím vysvetlenie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
znamena to, ze sice chapem clanocek, ale jedina emocia, co v poslednej dobe mam, je ta z obrazku… v praci a pred vacsinou ludi sa tvarim, ze som v pohode, ale vo vnutri to tak v skutocnosti necitim. takze mi pozitivne afirmacie velmi nezaberaju. a zatial neviem ako to zmenit. 😦
Páči sa miPáči sa mi
Ja teraz možno budem neempatická, ale… všetko je vec nášho rozhodnutia. Môžem sa rozhodnúť zotrvať v bolesti, alebo sa môžem rozhodnúť v nej nezotrvať. Proste urobím čokoľvek a budem si falšovať pocity tak dlho, až podvedomie, mašinka jedna predvídateľná, jedného dňa hru prijme a začne ich považovať za svoje vlastné. Viem, že to ide – pre mňa. Možno iní ľudia potrebujú iný postup – neviem, nie som “iní ľudia”. 🙂 Ale viem, že ten svoj som si tiež musela vynaliezť sama – len čo tam bola ochota začať niečo vynaliezať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nemyslím si, že môžeme byť ochotný, alebo neochotný. Vždy každý robí čo najlepšie vie (100%). Rozhodnutie k zmene prichádza u mňa v momente keď pochopím/porozumiem, že “toto – tento stav” nie som ja a idem hľadať to nastavenie (kotviaci bod-bod zmontovania), ktorý som Ja. Toto je podľa môjho názoru podstata sebapoznávania – zistiť kto/čo vlastne Ja som? 🙂
Páči sa miPáči sa mi