Nuž, dnes bol príšerný, nekonečne nepríjemný deň… Začal nenápadne – bolelo ma hrdlo. Ešte pred raňajkami som si musela dať Coldrex. Potom som sadla k počítaču a začala som sa pripravovať na rozposielanie kníh.
Tak po prvé – počítač predviedol to, čo posledné dva týždne predvádza denne. Začal sa štartovať a zamrzol. Reštartovala som. Natiahli sa Windowsy, pootvárali sa okná a po chvíľke roboty prestal chodiť kurzor a obrazovka celá sčernela. Reštartovala som. Odmietol sa natiahnuť a zamrzol. Reštartovala som. Konečne sa natiahol tak, že sa mi podarilo prihlásiť aj robiť. Prvá prekážka po pol hodine nerváčenia zdolaná. A po celý čas Mačičky, ako keby cítili zo mňa moju zlosť, skákali po klávesnici, driapali ma do nôh, hrýzli mi ruky a Lassiter sa pokúsil vyskočiť mi na hlavu, na čo musel zaboriť pazúry do môjho skalpu. Navrešťala som na nich, šla si umyť krv a venovala som sa naštartovaniu mašiny.
Mašina naštartovaná, naťahujem tabuľky s adresami. Idem si do pivnice po obálky. Vyťahujem súbor s adresami pre povinné výtlačky. Všetko ide ako po masle. Beriem do ruky doručenky. Sú nové – a odrazu zisťujem, že ich neviem dosť dobre vyplniť. Zabudla som od posledného razu. 😦
Nič to. Aj tak mi naposledy na pošte povedali, že mám použiť elektronický formulár. Dokonca ma vybavili manuálom, ako ho použiť. V duchu bohujem nad tým, že pošta presunula prácu svojich zamestnancov na zákazníka a zdvihla poplatky. A práca je to vskutku udatná – nezávidela som babám na pošte, keď to vyťukávali do systému! Otváram knižku a naťahujem stránku. A nová zrada – stránka vyzerá celkom inak, ako sa popisuje v manuáli. Nikde nie je vysvetlené, pod ktorý typ zásielok spadá “dobierka”. Nebudem to vedieť urobiť. Rezignujem. Zgrabnem obrazovku a idem si ju vytlačiť s tým, že nabehnem sa na poštu spýtať, ako čo to mám podať.
Tlačiareň sa nehýbe. Skontrolujem zapojenie. Všetko sedí. Systém mi hlási, že tlačiareň je off-line.
Neviem ju nastaviť online.
A po celý čas po mne skáču mačky.
Reštartujem počítač. Znova sa zasekne. Reštartujem zasa. Nabehne, ale tlačiareň je ešte stále off-line. Nerozumiem – všetky káble sú pozastrkované. Každý beriem do ruky a pohýbem ním. Zisťujem, že konektor vedúci do počítača je uvoľnený.
Zastrčím ho a reštartujem počítač.
Tentokrát nabieha v pohode. Pokúšam sa tlačiť. Nejde to; vo fronte mám ešte dva pozastavené súbory. Vymazávam ich. Vymazanie tlačového súboru odjakživa trvalo večnosť… a na tom sa ani dnes nič nezmenilo.
Konečne môžem tlačiť. Pošlem zgrabnutú obrazovku na tlačiareň. Vyjde niečo, čo vyzerá ako zašmudlaný papier. Je to nečitateľné.
Potrasiem tonerom a skúšam zasa. Výsledok ten istý.
Naťahujem Photoshop a zvyšujem tmavosť a kontrast. Obrázok je ledva-ledva čitateľný, ale tentokrát sa s tým uspokojím.
Prešli tri hodiny a robota nulová. Ale čosi mi nedá, idem ešte znova na stránku Slovenskej pošty a rýpem sa v možnostiach. Nájdem excelovský formulár, ktorý obsahuje aj údaje o dobierke. Začínam s ním experimentovať.
Elektronické zberné formuláre Slovenskej pošty sa vyznačujú tým, že ak v nich urobíte chybu, nemôžete ju opraviť. Bunky sú uzamknuté a museli by ste ísť na kartu X a položku Y, aby ste ich odomkli. Neviem, kde sa karty a položky nachádzajú a nemám zrovna chuť začínať sa učiť Excel, takže radšej natiahnem nový formulár a dávam si väčší pozor. Aj tak spravím chybu; začína sa znova. Do tretice všetko dobré.
Treba udávať váhu knižky. Našťastie mám kuchynskú váhu, takže to odvážim. Dve knihy vážia menej ako dvakrát jedna kniha, ale to mi je fuk. Pripomínam si, že som blondínka a niečím takým triviálnym sa trápiť nemienim. Váha ukázala, ja opíšem. A koniec.
Je dvanásť, okolo mňa sa zhromaždili kožúšky a mraučia, že by žerkali. Tak sa prerušuje práca a ide sa žerkať.
Po nakŕmení dorobím formulár, zapíšem ho a importujem ho do systému Slovenskej pošty. Tento krok funguje bezchybne. Má len jeden háčik – dozvedám sa, že si mám vytlačiť štítky na obálky. Maturujem nad štítkami. Našťastie niekde vyhrabem samolepkové A4 papiere a štítky natlačím a rozstrihám (4 ks na jeden papier). A potom nastáva tá skutočne prácna manuálna robota – oddeliť samolepku od podkladu a nalepiť na obálku.
Už je po pol jednej, čiže práve zatvorili poštu a majú obednú prestávku. Nervy mi tečú, ale no čo už. Idem si namnožiť ďakovné lístky dole na kopírku. Musím si ich vyrobiť ako PDF súbor, aby som ich mohla pustiť z nižšej verzie Windowsov do kopírky. Vyrábam PDF súbor. Niekam sa mi zapíše – nevedno, kam.
Hľadám súbor, bohujem, nachádzam súbor, kopírujem ho na kľúč a idem ku kopírke.
Prvý papier, ktorý natiahne, sa zasekne.
Otváram kopírku a vyberám zaseknuté papiere. Signalizácia nezmizne. Otváram kopírku druhýkrát, ale už je prázdna. Signalizácia napriek tomu nezmizla. Vypínam kopírku, nech sa resetuje.
Zapínam kopírku. Signalizácia zmizla, ale počítač nedokáže teraz na ňu tlačiť, pretože ešte stále čaká na odozvu. Reštartujem počítač a tlačím konečne papiere.
Povkladám knihy do obálok, zbalím ich a ide sa na poštu. Už by mala byť otvorená. Napriek tomu sa mi dvere nepodarí ani pohnúť. Pozerám na hodiny, ale už by mala byť otvorená. Bezradne obzerám dvere, a potom to vidím – oznam, že práve dnes pošta nefunguje.
Už sa ani nezlostím. Chcela som potom do obchodu, ale s knihami na pleci nevládzem a tak sa vraciam domov, nechávam tašku s knihami pri dverách a idem do obchodu. Šnúra nehôd a náhod a príkorí sa odrazu pretrhla – v obchode som našla to i ono, ľudia boli na mňa dobrí a než sa vraciam domov, už som v pohode a usmievam sa od ucha k uchu. Všímam si, ako priepastne sa zmenilo moje nastavenie, len čo sa nešli podávať knihy na poštu.
Znova doma skoro spadnem zo schodov. Naštve ma to. Beriem tibetskú misku s najvyšším zvukom a vyzvoním ňou celý dom, aby som rozprúdila zatuchlú energiu. Mačičky chodia okolo mňa a čudujú sa, čo porábam.
Sadám k počítaču, ale nedarí sa mi sústrediť. Zívam ostošesť. Niečo po tretej sa strhnem na to, že som udrela čelom o klávesnicu – zaspala som pri počítači! Rozhodujem sa, že pôjdem radšej chrápať k telke.
Len čo sa posadím k telke, únava odrazu celkom zmizne.
Asi po hodine pozerania mi odrazu príde, že by som sa mohla spýtať, čo sa to dialo. Začala som volať Gabriela. Okamžite sa otvoril kanál a fyzicky som cítila jeho obveselenie. Spýtala som sa, či to bolo v ovzduší alebo vo mne. Oboje znelo “nie”. Tomu som neporozumela, tak som sa uvoľnila a začala sledovať svoj vnútorný monológ.
Vzápätí prišlo vysvetlenie, ktoré by som opísala približne takto (bol to totiž pocit): Problém bol v nezladení mojej vibrácie s vibráciou situácie. Ráno som s ním hovorila, bola som v pohode a bola som otvorená a nastavená na veľmi vysokú vibráciu, ale urobila som si plán a hoci som sa na to vôbec necítila, šla som do veľmi hmotnej roboty/vibrácie a snažila som sa ju svojou vysokou vibráciou urobiť. Je to, ako keby ste posúvali dvojtonový kameň tým, že naň fúkate cigaretový dym. Pekný obraz, ale sakramenská fuška.
Tie moje záchvaty zúrivosti mali slúžiť na to, aby moju vibráciu prispôsobili potrebe situácie. Ale ja, mudrlant, som si povedala, že to ustojím, a nasilu som sa ťahala do vysokej vibrácie a privodila si nové príkorie.
Poučenie, čo som si z toho vzala – nerobiť nasilu. Ak sa necítiš, že sa ti do toho chce, radšej to odsuň na inokedy.
A na poštu sa pôjde zajtra. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
to poucenie si tusim vycapim doma na dobre viditelne miesto… lebo zvyknem robievat pravy opak a potom to tak aj vyzera 😦
Páči sa miPáči sa mi
Odteraz mám poučenie, že sa počas takýchto dní nemám na seba zlostiť, že sa zlostím 😀
Páči sa miPáči sa mi
Vela takych dni som pretrpela, nez som pochopila ,ze netreba tlacit na pilu a ked sa neda, tak sa neda…veci sa zazracne samoopravili, rozbehlo sa to, co skripalo, nieco sa aj samo vyriesilo..:-D uz sa nehrniem veci riesit s horucou hlavou, a s tym ze musim teraz hned pretoze chcem…aj zajtra je den :-D..moje telo a psikovia su indikatory nutnosti co mam robit a nerobit..zlate maciaky 😀 viem si zivo predstavit ako sa snazili uputat pozornost a prehodit panickine myslienky inym smerom.. 😀 a my ludia nie a nie pochopit.. 😀
Páči sa miPáči sa mi
prvá duchovná úroveň HAM …. nevypovedané, čo bolo pripravené byť vypovedané. Potláčaný piaty element Éter. Farba letnej oblohy bez búrky. Mala si ísť von na vzduch 😛 😀 a potom na návštevu a vyrozprávať sa …poklebetiť si 😀 a nie sa niekam, už od rána hnať a znásilňovať aj tak nedostatok času, čo si si vytvorila. Zablokovala si príjem bledomodrej energie.
Tvoje pocity boli posilňované dovtedy, kým si nezistila, že je to hlúposť 😀 Krásny príklad toho, ako si človek vytvára deň plný prekážok a pocitu meškania a nezdaru 😆 Ešte že pošta bola zavretá ..lebo by si určite skončila horšie 😀
Páči sa miPáči sa mi
A ako by som bola skončila, keby pošta nebola bývala zatvorená?
Páči sa miPáči sa mi
Sun Belangelová, no predsa bez kníh 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 A čo by na tom bolo “horšie”, keď sú knihy určené na to, aby sa dostali k ľuďom a aby mi pokryli náklady na ich publikovanie? 😉
Páči sa miPáči sa mi
Jaaaj! No veď 🙂 Keby, keby, špekulácie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pokúšala som sa v noci rozlúsknuť, čo na Čikiho komentári ma donútilo reagovať. (Lebo ja som skutočne reagovala – a potom som pôvodný komentár vymazala a napísala len tú otázku, lebo sa mi zdala najvecnejšia. 😉 ) Ešte stále to neviem – to, čo som odhalila, sa mi dnes nejako nevidí ako skutočný dôvod. Idem vetu po vete:
prvá duchovná úroveň HAM …. Nerozumiem ani zamak. Je to pomenovávanie/zužovanie, čo by ma samo o sebe rozčúlilo, ale už som sa naučila, že “jeho príbeh” a v ňom si vypráva, ako je jemu najlepšie. Možno ma štve, že okamžite niekto pozná pravdu, nie možnosť? Stále mám pocit, že to reagovanie na mojej strane vyvolala práve táto prvá veta… 😕
nevypovedané, čo bolo pripravené byť vypovedané. Nemám šajnu. Chápem významu, nechápem spojitosti s mojou historkou. Prichodí mi to ako naznačovanie, nepomenovávanie (hehe, je haluz, že ma rovnako rozčuľuje pomenovávanie ako nepomenovávanie 😛 – že by som trpela nadbytkom rozhodnosti?), aby ten druhý bol nútený špekulovať. Neznášam to, keď robím výklady kariet a musím len naznačovať, pretože ja situáciu toho druhého nepoznám a nesmiem ju obmedziť na nejakú mne viditeľnú možnosť. Vtedy mávam pocit, že sa možno netriafam do cieľa… Je pre mňa “netriafať sa do cieľa” problém? Ó, áno – a AKÝ!
Potláčaný piaty element Éter. Zasa nemám šajnu. Éter ma necháva ľahostajnou, slovo “potláčaný” vo mne vyvoláva pohyb. Neviem, prečo; s akašou nemám spory 😉
Farba letnej oblohy bez búrky. Zasa reagujem. Zasa je to niečo jednoduché povedané zložito, čo vo mne vyvoláva skúsenosti z minulosti – keď takto so mnou ľudia hovorili, snažili sa postaviť sa do pozície niekoho špeciálneho, kto vie viac. Toto by ma mohlo vytáčať; nemám problém s tým, keď niekto vie viac a podkladá to faktami, presnými informáciami. Mám problém s tým, keď sa niekto tvári, že vie viac, a nepodkladá to. Neviem, či to takto bolo myslené, ale na mojej strane to takto asi dochádza. Tento štýl ma z nejakého dôvodu spoľahlivo rozčuľuje – a neviem odhaliť, uaj! 👿
Mala si ísť von na vzduch 😛 😀 a potom na návštevu a vyrozprávať sa …poklebetiť si 😀 a nie sa niekam, už od rána hnať a znásilňovať aj tak nedostatok času, čo si si vytvorila. Rozčúlenie. Prečo by som mala chodiť na návštevy, keď mne sa nechce? Prečo by som sa mala niekomu vyrozprávať, keď sa mi nechce? A prečo niekto predpokladá, že som si vytvorila “nedostatok času”?! V ten deň som mala všetok čas toho dňa na túto jedinú vec. Neponáhľala som sa. Nenariekala som nad nedostatkom času – rozčuľovalo ma, že každá prkotina trvala neúmerne dlho a brala neúmerne námahy, nie že by som nestíhala. A prečo reagujem? Pretože niekto mi podsúva “vinu” za niečo – “si si vytvorila”. Nejde o tú “vinu”; ide skôr o to, že zo mňa (nechtiac) robí babráka, ktorý je taký debilný, že si neuvedomuje, čo sám sebe robí, a potom nad tým aj narieka… alebo aj nie. Neviem to určiť, ale rozhodne na tomto som zareagovala tuho. Skúsim to dať do slov: niekto vie lepšie, čo som mala urobiť. A zasa sa opakuje “vie lepšie”. 😕
Zablokovala si príjem bledomodrej energie. Nehovorí mi to nič. Pri spätnom čítaní som zistila, že tam nie je “zablokovala si si”, ako som to zakaždým prečítala. Asi to “si si” ma jedovalo, ale jeduje ma aj to, že zasa som čímsi vinná. Takže nakoniec predsa len ide o ten pocit viny?
Tvoje pocity boli posilňované dovtedy, kým si nezistila, že je to hlúposť 😀 Toto vôbec nerozumiem, pretože som nič nezistila. Mala som pozorovania, nemala som vysvetlenie. Nemám ho vlastne ani dnes; mám informáciu (tú od Gabriela), ale nejako sa za ňu neviem zapáliť. Myslím, že ešte stále som paranoidná a očakávam, že ma “testujú”. Čo je totálny nezmysel, ja viem, že je to nezmysel, ale napriek tomu mám tiché podozrenie. Ak ma nekopnú do zadku anjeli, budem to musieť asi urobiť sama. 😕 Hehe, teraz som zistila “boli posilňované”… Že by som reagovala na toto? Paranoia v Čikim sa spojila s paranoiou vo mne? Obaja ma staviame do roly obete, ktorej sa niečo deje? (Hergot, bola som obeť. Niekedy som urobila používateľskú chybu ja, ale väčšinou to boli príkoria techniky. Dnes som napríklad zatiaľ reštartovala počítač len raz.) Paranoia rules again. 😦
Krásny príklad toho, ako si človek vytvára deň plný prekážok a pocitu meškania a nezdaru 😆 OK, zasa vina. Zasa reagujem. Pre niekoho som “krásny príklad”. To je to, čo som vyskúmala v noci – pre moju mamu som vždy bola blahosklonné “také roky a taký rozum”… Nemyslela to zle, ale zdá sa, že do mňa nainštalovala besný program, snahu vyvrátiť, že to, čo hovorí, je pravda. Asi to isté vo mne vyvoláva Čikitet. Nad týmto popracujem.
Ešte že pošta bola zavretá ..lebo by si určite skončila horšie 😀 Zasa reagujem. Niekto ma straší. Nemci majú “jetzt erst recht!” – a teraz naschvál o to viac! To sa vo mne ozýva, chcem vedieť, čo “horšie” by sa mohlo stať. Mňa nikto strašiť nebude! (To si dostatočne obstarávam sama. 😉 )
Takže facit: skúsim popracovať na tom blahosklonnom “také roky a taký rozum”, teda keď niekto automaticky predpokladá, že je múdrejší/informovanejší/orientovanejší/rozhľadenejší ako ja. Neviem, ako na to, ale niečo s tým urobím. Koniec-koncov, prečo by si nemohli myslieť čokoľvek? Prečo by som to, čo si myslia, nemohla mať v paži? Hehe… hehe… hehe… teplo-teplo? 🙂
Paranoiu a vzdor si ponechávam. Kedysi som dostala od Otca hubovú polievku, keď som sa ich pokúsila zbaviť – vraj sú to, čo ma tvorí. Vlastne… znamenalo by to, že ak sa ich zbavím… rozpustím sa? 😯 No tak to potom kašlem na blahosklonnosť a idem sa zbavovať vzdoruuuuu! 👿 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mne pri tvojom rozbore napadla jedna myšlienka môjho známeho, ktorý sa vôbec duchovnom nezaoberal.
“Uži si svoj smútok, vymáčaj sa v ňom, vymydli si ním hlavu, aby raz, keď ho nebude, si si spomínala, ako fasa to bolo, keď ti bolo zle.” 😀 No nie je tá veta geniálna? (Za slovo “smútok” dosaď čo chceš 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
tak čo, už ten text vidíš ináč 😀
Páči sa miPáči sa mi
prvá duchovná úroveň HAM….. HAM, je tón…zvuk 😀
Páči sa miPáči sa mi
mne sa zadaril podobny den pred tyzdnom v pondelok… peak malych nehod, mrztosti a mojmu aj napriek tomu nasadenemu usmevu bolo ked mi prislo zle za volantom (z jedla) a musela som na krizovatke odstavit nabok a schmatnut sacok…. potom som si priznala ze to je nahovno (ze som predsa nemala nemala ist do ikey postihat vsetko ked sa mi aj tak nechcelo..) a ze jedine co potrebujem je dopravit sa do postele a hoc som od unavy prd videla (takmer doslovne), sosovky boli z tepla rozmachlane… premavka velka a ja som sa stratila v meste (velkomesto mimo sk)…. nemala som nehodu, nikoho som nepresla, podarilo sa zaparkovat a teda aj na zaver zaparkovat v posteli….a dalsi den bol opat uplne v poriadku 🙂
Páči sa miPáči sa mi
cikitetovi som nerozumela ani ja… len nie je to omne ale ak by bolo, viem si predstavit ze by som reagovala….
Sun, oba moje prispevky nie su o tom zeby som sa chcela s Tebou v tychto dvoch prispevkoch stotoznovat, len ze moje vnimanie to vidi podobne, z mojej perspektivy…jednoducho 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a čomu si nerozumela? 😀
Páči sa miPáči sa mi
ani ja som nerozumela, ja presne tomu istemu comu nerozumela Hela.
Páči sa miPáči sa mi
čo…. 😀 spriaznená a prepojená duša? 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 tak ja som urcite spriaznena s Helou ba mozno aj nejakym sposobom prepojena, ale ak by to malo byt dovodom toho ze tiez nerozumiem, asi by som musela byt spriaznena a prepojena aj s ostatnymi co neporozumeli a podla mna ich bolo hodne 😀 ne ze by som bola daky odlud ale az taka poprepajana sa zas necitim 😀
Páči sa miPáči sa mi
Keďže ma najnovšie zaujíma aj vydávanie kníh (mám vydavateľstvo a nakladateľstvo len som ešte nič nevydala a nenaložila), nakukla som ako na vec z pohľadu spisovateľa. Čítajúc článok som ledva obsedela od nervov, pretože podobne super deň som zažila nedávno aj ja. Kuknem na dátum a ľaľa, u mňa sa príbeh odohral tiež 5.7. a keďže mi nebolo rady tak 6.7. pokračoal – a došlo to až tak ďaleko, že som sa druhýkrát narodila, (bola veľká šanca na reinkarnáciu – to je tak, keď niekto ide vlastnou vôľou proti všemu). Aké ponaučenie z toho mám ja? Už nikdy nebudem cez retrográdny Merkúr nič podnikať.
Posledná retrogradita trvala od 26.6. do 20.7. v znamení Raka (témy ako matka, domov (mentálny aj v zmysle domu), bezpečie, minulosť, výživa duševná či telesná). Rak je tiež znamením vládnucim štvrtému domu horoskopu a žiada nás používať našu intuíciu … jeho polaritou je ale Kozorožec, ten zase požaduje používanie rozumu. No a tak sa mohlo stať (mne sa teda stalo), že mi intuícia vrešťala do ucha, že to čo robím je blbosť, ale rozum mi povedal, že predsa viem čo robím a bolo to už naplánované tak čo ako teda.
Najbližšia retrogradita sa odohrá v období 21.10. – 10.11. v znamení Škorpión (transformácia, smrť, sex, väzenie, ukončenie a preťatie starých pút, vrátane duchovných či duchovno sexuálnych (oxymoron prosím ignorujte, neviem to inak napísať), spálenie a uzdravenie starých rán). Počas retrográdneho Merkúru sa odporúča (a mne to funguje parádne, keď teda netrvám na tom, že tentokrát to môžem ignorovať), nezačínať nové projekty, nepodpisovať zmluvy, nenakupovať a neinvestovať väčšie čiastky, zálohovať PC dokumenty a pripraviť sa na spomalenie a zdržanie a zmätky v každom aspekte obchodovania a cestovania, na nedorozumenia v komunikácii atď. V období retrogradity Merkúru sa odporúča dokončiť a uzavrieť dlho odkladané nepríjemné veci, spravidla v oblasti, ktorá je naznačená znamením, v ktorej si Merkúr “retrográdi”.
Páči sa miPáči sa mi
Ešte nám to tu pripomeň pred tým októbrom 🙂
Páči sa miPáči sa mi