Prerozprávam niečo, čo som našla na fejsbuku:
Keď niekomu nedokážeme odpustiť, uvrhávame tým sami seba do vnútornej nespokojnosti a pnutia. Staré nevraživosti, zazlievanie a roztrpčenie sústavne rozdúchavajú náš hnev a vytvárajú vnútorný zmätok, ktorý nás núti znova a znova prežívať staré krivdy. Vláčime ich ako väzenskú guľu na reťazi a majú aj zlý dopad na naše zdravie.
Je ťažké žiť pokojný život, keď sústavne nenávidíme, cítime potrebu pomstiť/odplatiť sa a v každom tieni tušíme nepriateľa.
Ak odpustíme, zbavíme sa tým všetkých toxických pocitov. Neschvaľujeme, čo nám niekto urobil, ale keď už sa tak stalo, nedovolíme tomu, aby pokrivilo celé naše vnímanie sveta.
Ako som to písala, aj som súhlasila aj nie. Práve píšem tretí diel Voľného pádu a tam tému zazlievania a starých krívd sama pre seba spracovávam. A došla som k jednému poznaniu – “odpúšťanie” je možno potrebné zadefinovať. Ja sama nepatrím k tým, čo vedia odpúšťať. Vezmem situáciu, zapamätám si ju a vždy pristupujem k danému človeku s vedomím, že viem, čoho je schopný. Jednoducho nezabúdam. Viem a chápem, že nedokázal inak, pretože nemohol vyliezť zo svojej kože a to, čo urobil, urobiť musel. Ublížilo mi to a nosím v sebe – nie to ublíženie (emóciu), ale nosím v sebe vedomie, že k tomu došlo a že s týmto človekom nechcem mať viac do činenia, ak sa tomu dá vyhnúť.
Asi to celkom nezodpovedá tej kresťanskej predstave “odpustenia”. Figu. Keď si to urobil, je to fakt. Ak si to nechcel, nemal si to urobiť. Ľútosť nad rozliatym mliekom to mlieko už späť do fľašky nedostane a neurobí z neho znova pitné mlieko. Proste veci sa stali, situácia sa zmenila a ide sa žiť so zmenenou situáciou. Nič viac a nič menej.
Hodne mi pomáha zbaviť ublíženia emocionality, keď začnem skúmať, prečo ten druhý nemohol konať inak. Často pritom dôjdem na to, že bola “zlá chémia” – že človek s mojou povahou a mojimi ťahmi presne v tomto type človeka vytiahne na povrch jeho najhoršie, a z relatívne normálneho človeka sa odrazu stane odroň.
Takže keď rozumiem, už necítim potrebu nenávidieť, nevražiť alebo zazlievať. Ale ešte stále môžem cítiť potrebu nemať s daným človekom do činenia.
Možno nikdy nedorastiem do tej veľkosti, aby som každému a všetko odpustila. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre akrim Zrušiť odpoveď