Naše telo je majster zbavovania sa nefunkčnej príťaže. To, čoho máme priveľa alebo čo už nepotrebujeme, z tela odchádza močením, potením a stolicou, aby sa udržala vnútorná rovnováha (homeostáza). Prečo sa potom ale naša fyzická škrupina tak kŕčovito drží emócií, myšlienok a vzťahov, ktoré narušujú našu vnútornú rovnováhu? Mali by sme sa učiť od svojho tela a stať sa majstrami zbavovania sa. Majstrami udržania vnútornej rovnováhy.
Autora som si nezapamätala, ale keďže ide o internetovú múdrosť, samozrejme, nebol v nej návod, ako… 😕 Ja za seba poznám tri schodné cesty – rekapituláciu, meditáciu (u mňa žam žung) a z času na čas prinavrátenie si stratených kúskov duše. Cez rituál alebo cez jednoduchú vizualizáciu – v svojej predstave sa otáčam okolo vlastnej osi a navíjam na seba energetické vlákna, ktoré zostali zavrznuté v minulých situáciách, až už nijaké nezostali. A rovnako, keď sa potrebujem niečoho zbaviť, tak sa začnem znova otáčať a odstredivou silou zo seba zhadzujem cudzie kúsky energie. (Žam žung to robí oboje súčasne a navyše “zatvrdzuje” energetickú obálku.)










Povedz svoj názor