Reinkarnácia

dgrooverreincarnation1Groover nám poslal ďalší článok – tentokrát na tému reinkarnácie:

Téma reinkarnácie. Čo sa deje po smrti ? Je vôbec niečo po smrti ?

Ohľadom tejto témy existuje množstvo názorov. Pre ucelený a filozoficko-logický pohľad však musíme načrieť hlbšie do múdrosti prastarých véd.

Védy nás totiž ľahko konfrontujú s realitou ktorá je aj mimo nášho každodenného poľa vnímania. Jedným so základnych pilierov predstavujúcich to, čo sa po smrti deje sú logické argumenty plynúce z jednoduchých otázok a ich riešení.

Ako príklad môžeme uviesť hneď prvý argument. Ako sa môžeme dotazovať na to, či vôbec po smrti niečo je ? Ak sa nad tým zamyslíme, tak zistíme že po smrti nemôže byť “Nič” pretože “Nič” neexistuje. Nič nemá pevnú definíciu, pretože samotné Nič ako také neexistuje. Pojem označuje obsahovo fiktívnu realitu existencie ničoho. “Nič” samo o sebe nemôže existovať, pretože je negáciou existencie a teda jeho realita v existencii nie je platná – prosto neexistuje. Z tohto logického pochopenia nám vychádza to, že po smrti nie je nič. Nič totiž neexistuje a existovať ani nikdy nebude.

Znamená to, že po smrti je niečo. Čo je ale po smrti ? A ako sa to môžeme dozvedieť ? To že po smrti je niečo, nám evokuje to, že vedomie nie je úplne závyslé na tele. Či bdieme, snívame alebo sme v kóme. Vždy je tam niečo pôvodné – stav vedomia ktorý funguje aj napriek stavu tela. Čo to je ?

Všetci môžeme vidieť že vedomie sa viaže vždy k jednej osobe, k jednej bytosti. Nikto nezdiela vedomie toho druhého. Každý je svedkom jedného uceleného vedomia a v ľudskom tele ho dokonca nazývajú “Ja”. Nikto nevníma štastie ani utrpenie druhého priamo. Každý je toho schopný iba externe – z vonkajšieho prejavu. To znamená, že vedomie je celistvé a súčasťou jednej individuality. Nie je to zložka ktorá sa skladá z viacerých individuálne nezávyslých častí. Nemôže sa teda skladať z hmotných prvkov. Vedomia “Ja” sa počas života nemení, vždy je to to isté Ja, pretože ho netvorí hmotná energia. Individualita sa časom nemení, individuálna osoba v tele je vždy jedna a tá istá bytosť. Na týchto jednoduchých skutočnostiach si môžeme uvedomiť odlišnosť vedomia od hmoty.

Vedomie sa nachádza ako aj v mravcovi tak aj v ľudskej bytosti. Rozdiel je v schránke. Schránka určuje to, do akej miery sa môže vedomie prejaviť. Rovnako ako Počítač a práčka sú dva odlišné stroje. Obe potrebujú na svoju funkčnosť energiu – elektrinu. Rovnako je to aj s hmotnými telami. Kým je v nich prítomne vedomie, tak nepodliehajú napríklad rozkladu. Vedomie je činná sila psyché – duše.

Na jednoduchom pozorovaní v čase vidíme že naše telá sa časom menia. Raz sme dieťa, potom dospelý a časom sa meníme na starca, no vedomie a individuálna osobnosť ktorú nazývame “Ja” je stále tá istá. Z tohto príkladu môžeme jednoducho vydedukovať rozdiel medzi meniacim sa vonkajším telom a skutočnou individuálnou živou bytosťou.

Další zo známych argumentov je argument ad oculos. Argument ktorý nás očividne privádza do nutnosti prijať osobnú príčinu života ktorá nie je tvorená hmotou. Na praktickom príklade z empirického pozorovania môžeme vidieť že všetky živé bytosti podliehajú zrodeniu, istý čas pretrvávajú, rozmnožujú sa, chradnú a potom opustia telo. Tento jav nevidíme u ničoho čo je neživé. Hruda hliny sa nerodí ani neopúšta telo. Hruda hliny v sebe totiž nemá individuálnu bytosť. Preto samotná hruda hliny neobsahuje v sebe život a jeho prejavy. Živá bytosť je druh energie odlišnej od hmotnej energie. To, čo nájdeme v živých bytostiach nenájdeme v neživých strojoch..

Je to vedomie. Vedomie je prirodzený prejav života. Vedomie ale narozdiel od hmotných prvkov nepodlieha skaze. Je večné a trvalé. Nerodí sa ani neumiera.

Ako príklad slúži napríklad smrť človeka. Ak osoba zomrie, tak príbuzni často krát spomínajú že ich opustil. Ako ich ale mohol opustiť ? Veď ak je osoba to telo pred nimi, tak ich neopustil.. je stále tam, leží predsa tam v rakve. Načo lamentovať ? Váš dedko – babka ležia rovno pred vami.

Kto ich teda opustil ?

Neopustilo ich telo, opustila ich živá bytosť – dočasný obyvateľ tela. Telo funguje iba kým sa v ňom nachádza živá bytosť. Živá bytosť dáva telu schopnosť robiť činné aktivity a vnímať. To sú vlasnosti ktoré neživá hmota nedokáže napodobňovať. To, čo dokáže živá bytosť v tele zvieraťa alebo človeka nedokáže hruda hliny. Živá bytosť totiž v hmotnom kolobehu samsáry prechádza z jedného tela do druhého rovnako ako si ráno meníme šaty. Tak ako nie sme tieto šaty, tak našu skutočnú totožnosť netvorí ani táto kôža, mäso a kosti ktoré podliehajú času. Naša pôvodná totožnosť a vedomie sa neskladá z hmotných prvkov. Ak to pochopíme aspoň teoreticky, tak sa zbavíme veľkej časti ilúzie ktorá nás doteraz husto obklopovala.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Reklamy

4 thoughts on “Reinkarnácia

  1. Zdielam vedomie aj iných bytostí ….pozor na to 😀 myšlienky sa prelínajú ..dokonca viem žiť životy aj iných bytostí v tomto živote hm 😕 ich pocity, sny, skutočnosť.

    Like

  2. tvorím ako živé, tak aj neživé. Vedomie mám vo všetkom … len čas ionizácie je iný 😀
    Nie ako človek, stal som sa oslobodeným od dimenzií a úrovní. Zakaždým, beriem na seba nové telo. Zakaždým, mením svoju formu. Teraz viem, že nehmotné je všetko, čo je z hmoty. 😀 možno pochopíte možno nie 😀

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.