Na blogu Anjelikmirka som našla článok, ktorý hovorí o osobnej skúsenosti s pomáhaním iným. Ja som svoj názor kedysi vytrúbila do sveta (ešte na Šamanskou cestou) a stretla som sa aj s dosť silným nepochopením, preto je mi príjemné vidieť, že aj iní vnímajú niektoré situácie podobne ako ja. Tu je spomínaný Mirkin článok:
Je toto skutočne duchovná pomoc alebo Priepasť menom EGO?
Keďže je momentálne obdobie, kedy sama prechádzam zmenami a rôznymi úplne zbytočnými konfrontáciami ….. prišli ku mne aj situácie, ktoré mi otvorili oči. Nebudem klamať som hlboko sklamaná, pretože najviac bolí človeka to, ak strhnete masku z tváre tomu, komu ste neskonale verili.
Viem prebieha čistenie, viem prebieha transformácia…. to všetko viem! Čo som však až tak netušila, že aj medzi ľuďmi, ktorých máte hlboko v srdci a že aj medzi ľuďmi ktorí o sebe tvrdia akú lásku rozdávajú…. Na toto však pozor! Nie je láska ako láska……
Aký je rozdiel medzi skutočnou duchovnou pomocou a EGOM? Kedy už duchovno stráca silu a nastupuje rozum, čiže vaše vlastné EGO? Vysvetlíme si to teda bližšie a uvediem príklad.
Sú dve ”kamarátky” teda tá jedna z nich si to myslela, že sú…. pre zachovanie identity zmením mená. Janka a Danka. Obe sa venujú tej istej oblasti, obe hľadajú svoju cestu v duchovne, obe prežívajú tú zložitejšiu cestu života.
Danka to však má ťažšie a rozpovie celý svoj príbeh života Janke. Janka ju počúva, počúva ….. radí ako vie. Danka jej poďakuje, no necíti sa dostatočne SILNÁ, aby dané kroky v zmene života podnikla. A tak Danka žije tento život ďalej raz je hore, raz dolu (ako každý).
Príde obdobie, kedy príde rad aj na JANKU a tá tiež vyrozpáva svoj príbeh Danke. Danka JANKU počúva, poradí čo vie….. ale JANKA … Dankine rady nepríjma a koná po svojom. Dokonca sa vždy rozčertí, pretože Danka jej vždy povedala na rovinu čo si myslela a dotkla sa JANKINEJ achylovej päty(nakoľko JANKA sama isté veci nevie riešiť veľmi dlhú dobu, podotýkam oveľa dlhšiu ako Danka). To však JANKA nechce vidieť !!! Preto sa Danka stiahne a už JANKE neradí, pretože nechce vyvolať zbytočné hádky….. ale zároveň si Danka uvedomila, že tak či onak je to JANKIN život, má právo si ho teda Janka vyriešiť sama.
JANKE, ale táto vec neprichádza a keď opäť Danka plače a snaží sa vyrozprávať JANKE, pretože je jediná, ktorej veľmi verí…. JANKA jej opäť začne radiť ako by situáciu riešila ona. IBAŽE na čo JANKA zabudla je, že Danka nemá také možnosti, ako sa naskytli jej (JANKE), keď sama musela riešiť podobnú situáciu. Takto si JANKA a Danka vymieňali názory, pomáhali si…. občas bolo dobre, občas zle….. No Danka nikdy nemala odvahu povedať JANKE čo si skutočne myslí a všetko v sebe potláčala. Ak jej aj JANKA ublížila, Danka jej vždy v tichosti odpustila a išlo sa na spoločnej ceste ďalej. Keďže obe pôsobia v duchovnej oblasti pomáhali si navzájom aj v takto. Janka bývala Danke často oporou, druhou mamou….. Danka ju doslova milovala, ako človeka. Pri hádkach, ktoré vznikali nikdy neurobila prvý krok JANKA, ale Danka. Hoci nie vždy bola všetkému na vine Danka. Danka často JANKINE výbuchy zlosti nechápala a tak opäť stiahla chvost…… a mlčala, len pre dobro a len preto, že mala JANKU rada aj s jej chybami, ale naozaj skutočne rada.
V čom je ale pointa? Ak si pomáhajú dve duchovne založené osoby, je ich úlohou sa od seba navzájom niečo naučiť. Ak neznášajú na sebe rôzne vlastnosti, potom sú si zrkadlom. Ale čo v prípade ak po čase priateľstva JANKA skôr ako rady začne rozdávať Danke povely??? Urob toto, na čo čakáš? Urob tamto, dávno si to mala urobiť! Danka sa začala kryť, začala stagnovať, pretože pocítila nátlak od osoby, ktorej verila najviac na svete! Teraz Danka prešľapuje a JANKA už nemá záujem sa s Dankou absolútne baviť, pretože Danka si dovolila cúvnuť a nie poslúchať každý povel, ktorý sa k nej dostaví , nakoľko ich k nej ……z jej okolia prichádza naozaj veľa.
O čom ale tento článok je? POZOR prichádza rozuzlenie…… Vážení!
Duchovná pomoc je o porozumení, láske, pomoci o vzájomnej úcte. Duchovný človek sa nad nikoho nepovyšuje, neuráža, nesúdi a nešteká po človeku, ktorý ma len obrovský strach! Naopak mal by byť trpezlivý a ukázať cestu zblúdilému pocestnému. NIKDY!!!! áno NIKDY!!! ho však nesmie do ničoho tlačiť….. Ak sa toto stane akémukoľvek terapeutovi, liečiteľovi, kartárovi….. je to jediným znamením a to takým, že ZABLÚDIL a že zapojil do svojej pomoci emócie, hnev a ego…. a to je jedna z vecí, ktoré by sa mu nemali stávať.
Ak takéto niečo príde medzi vami a terapeutom, ako sa JANKA nazýva potom to už nieje žiadna pomoc, ale EGO!!! Tlak nikdy nikoho nikam neposunie! Opovrhovanie osobou, tiež nie….. jediné čo to spôsobí, že Danka bude mať ešte väčší strach, ako mala predtým, než sa začala s terapeutkou JANKOU vôbec rozprávať. Preto naozaj zvažujte, komu sa zveríte do rúk, komu otvoríte svoje srdce a koho poprosíte o pomoc, pretože nakoniec sa môžete cítiť po celej tej dobe ešte horšie ako na začiatku…..
***
A za mňa: Niekedy je skutočne ťažké odlíšiť, či pomáhame alebo presadzujeme svoj vlastný názor na to, ako by ten druhý mal situáciu riešiť… Zo mňa to urobilo osobu menej ochotnú pomáhať, než ezoterika dovoľuje. Vždy si pritom spomeniem na Castanedu a jeho mexického slimáka a moje osvietené ja dá po paprčkách môjmu človečiemu ja, ktoré chce byť milované, obdivované a zachraňovať svet.
Svet nepotrebuje byť zachraňovaný. Je vymyslený príliš dobre na to, aby potreboval korekciu jedného drobného (a nie veľmi výkonného) človečieho mozočku.
Ja pre seba som si stanovila pravidlo: keď vidíš, pomenuj, pretože ten druhý to nemusí vnímať a môže to byť preňho potrebný a užitočný podnet. Ale ak ho neprijme – potom asi nebol pre ten podnet prístupný a to má nejaký dôvod. Nebabri. Každý máme právo na svoje lekcie. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Niekto z vás tu pod iným článkom napísal na margo pomoci – nepomáhaj, urob druhému to, o čo ťa žiada a on už sa potrestá (pridávam – alebo poučí) sám.
Páči sa miPáči sa mi
hm tak ja to vidim este trosicku inak. Snad to nikto nepochopi zle, ale mam pocit,ze Danka sa lutuje a tak trochu “zodpovednost” zvaluje na niekoho ineho. A taka otazka “Nie je egoisticke aj to, ak niekto ma ocakavanie od niekoho ineho a ak tento jeho ocakavania nenaplni, tak je potom “zly” ten od ktoreho sa nieco ocakavalo? Preco si Danka myslela o Janke, ze je ina? Preco Danka vobec ocakavala,ze Janka sa bude inak prejavovat? Nie je toto egoisticke? Janka nenaplnila ocakavania Danky, tak Janka nie je v poriadku? Ano, mozno Janka nie je najsucitnejsia a “mozno nie je taka super kamaratka” (z koho pohladu?) ale je to len o ocakavaniach Danky. Co je viac egoisticke a) ocakavat, ze niekto bude taky alebo onaky alebo b) nenaplnit ocakavania,ze bude niekto taky alebo onaky.
Páči sa miPáči sa mi
Je to taký klasický príklad hry sudca-obeť (sám voči sebe) 😀 Sú tam nádherne zobrazené, všetky dohody, čo spomína Ruiz, takže je tam množstvo úžasného materiálu na spracovávanie a preto si myslím, že majiteľka týchto myšlienok je v podstate šťastná a obdarená duša (ako všetky :P), už len si všimnúť, čo všetko má 🙂
Páči sa miPáči sa mi
V psychoterapii sa to nazyva prenos a protiprenos. A dalej sa s tym pracuje. Vlastne sa ten typ situacie, respektive vztahu, ktory vznikne vyuziva, lebo je to zvacsa znazornenie toho problemu o ktory vlastne ide. Terapeut nie ze by sa mal tomu branit, vobec nie, ale mal by byt schopny s nim vedome pracovat a vyuzit to v terapii.
Páči sa miPáči sa mi
Vlastne som si uvedomila, že som poslednú dobu vo vzťahu s dobrou priateľkou začala byť v rovnakej pozícii. S rozdielom, že u nás sa archetypy Danka a Janka striedajú.Táto situácia je naozaj modelová. Ako spomenul iskra, ide o interpretáciu a vytváranie predpokladov, s ktorými sa ide pracovať 🙂 Ďakujem!
Páči sa miPáči sa mi
Ja som takýchto Janiek/Daniek prežila asi 4x a možno v menšej intenzite aj viac krát a skôr som bola v pozícii Danky. Čo je zaujímavé, všetko to vždy skončilo kvôli odcestovaniu/zmeny školy atď… Ale zaujímavejšie na tom, čo som retrospektívne zbadala je, že každý takýto vzťah ma neskutočne niekam posunul a dobré pre nás obe bolo aj to, že po tom posune sme boli od seba oddelené a ďalej sme museli kráčať každá za seba. Keď sme sa po niekoľkých rokoch na pár hodín mali možnosť stretnúť, bolo to super /teraz žijem aj víkendom zo stretka zo ZŠ po 23 rokoch 😀 /. Každá na svojej ceste niekde inde a dokázali sme si povedať aj to, čo nám na nás kedysi vadilo. Chcem tým povedať to, že takéto priateľstvá pokračujú a ďalej sa rozvíjajú, aj keď sa s tým človekom nestretávame a nekomunikujeme. Je super mať takýchto ľudí, ale keď cítiš, že je čas “odísť”, a kráčať ďalej sama, tak to je dobré urobiť.
Páči sa miPáči sa mi
A čo sa týka tej pomoci.. Je to o dvoch stranách. Pomoc je to dovtedy, kým o to druhá strana stojí. Pomenovanie problému, podanie iného uhla, alebo aj fyzicky pomocná ruka, len prítomnosť človeka, len vedomie, že ten človek existuje,…
Na pomoci je dôležité to, aby to bavilo obe strany, ináč to bude nátlak na toho, kto “musí” pomáhať alebo na toho, komu sa nasilu a neadekvátne pomáha /môže sa stať, že aj niekomu, komu sa problém len pomenuje, to príde ako nátlak, ak na toto pomenovanie problému nebol pripravený, aspoň si myslím/.
Preto je dobré povedať to. Vieš čo, tlačíš na mňa, cítim, že ak to tak nespravím, ako si mi radila, že mnou pohŕdaš. Už mi radšej nepomáhaj. A o tomto je priateľstvo. Čo spraví priateľ na takéto slová, je jeho voľba, možno sa tým priateľstvo posilní, možno “rozpadne”, ale stále je to voľba dvoch ľudí, ktorí si určitú dobu života zvolili spoločnú cestu a tento čas s priateľom nie je na zahodenie 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja mám zasa “problém” (u mňa to slovo nie je negatívne obsadené): po čase sa so mnou znova kontaktuje jeden UMM (=úžasný mladý muž). Už som ich v sebe ošetrila natoľko, že ma nerozčuľujú, ale nedovoľujem si na nich plytvať energiou. Tak som tentokrát nereagovala, voľne podľa hesla “no pasarán!” Ešte si pamätám, koľko energie ma vždy stáli tie prosby UMM o pomoc/radu (a následné útoky). Čo s tým? Akosi mám pocit, že vynegovať sa na nich nie je presne to, čo by som označila ako “riešenie”; emotívne som to ošetrila, ale spomienka na straty energie pretrváva a nechcem sa nechať strhnúť späť. Postupovať inak alebo vydržať, kým ten strach zo sklzu do starého správania neprejde?
Páči sa miPáči sa mi
Aspoň si zahreš, UMM, a znásilnenie nebude?! 😆 😆 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ozaj, Sun, a dokážeš povedať ľuďom do očí, keď Ťa žiadajú o pomoc NIE? Táto pomoc by nebola pomocou, keď by si do toho bola nútená /aj sama sebou/
Možno si UMM zažila toľko a v takej intenzite útokov, aby si si uvedomila, ako veľmi to nechceš. Aby si na základe toho nechcenia dokázala priamočiaro bez akéhokoľvek blbého pocitu povedať NIE hneď na začiatku.
“Ja Ti nepomôžem, neporadím, mám na to svoj dôvod, netlač ma do toho..” Ani by si neignorovala ani by si nemusela robiť to, čo nechceš. A dotyčný sa predsa môže dopátrať pomoci, ak ju naozaj potrebuje zvonku a nie zvnútra, aj ináč. Vždy je viac možností.
Páči sa miPáči sa mi
Heli, otázka je, či ten pattern prerušíš nereagovaním len kvôli negatívnym skúsenostiam z minula. Pripadá mi to také nefér voči tomu potenciálnemuUMM, ktorý však nemusí byť podľa patternu. Ženám pomôžeš? A starým neúžasným chlapom? 🙂 Dá sa tomu UMM odpovedať, možno aj pomôcť bez straty energie? Možno ten pattern treba konečne zmeniť, ale myslím, že nie ignoraciou ex ante
Páči sa miPáči sa mi
Díky, kočky, idem sa pokúsiť zrealizovať radu od Duhovymotyl a uvidíme, čo z toho vylezie. Myslím, že to by mohol byť aj môj problém – povedať pekne na rovinu “nie”. Niekedy to zvládam a preto mám pocit, že to zvládam, ale ak by som si urobila štatistiku, tak toho “mŕtveho chrobáka” by bolo asi nepomerne viac ako jasných “nie”… 😕
Tenshi, ten vzorec nazývam UMM, ale v podstate ide o kohokoľvek, kto si o mne vytvorí nejaký dramatický príbeh (napr. na základe požiadania o pomoc) a potom sa mi snaží ten svoj príbeh silou-mocou nanútiť. Jednak zle reagujem na hocijaké donucovanie, jednak mi to príde nefér, že akým právom niekto svoju vôľu/predstavu nadraďuje nad moju. Ja to tiež obvykle nerobievam a tak automaticky očakávam, že sa ostatní zachovajú podobne. No a potom sa niekto podobne nezachová, možno v mene svojho príbehu o mne vytiahne do “svätej vojny” proti mne (a bolo tu toho nemálo), ja si prichodím bezradná/bezmocná, to ma rozzúri a energia utešene uniká, pretože nechať sa niekým rozzúriť tiež nie je veľmi povznášajúce pre sebavedomie… 😕 Takto to znie možno smiešne, ale pamätám sa, keď ma svojimi erotickými predstavami prenasledovala jedna kočka a ja som proste nevedela, ako sa zachovať… či zabíjať alebo áno! Stálo ma to strašné nervy, uťala som všetky kontakty, Gabriel vyjadril ľahkú rozmrzelosť nad mojím postupom, dal mi návod, ako na to – a ja som už nebola schopná ho zrealizovať… V tomto bode mám deficit. Nehrniem sa do konfrontácie. Ja to svinstvo proste dusím v sebe a nechávam ho rozožierať ma zvnútra. 😕 Som zvedavá, k akému stupňu osvietenosti tento postup povedie. 😕
Páči sa miPáči sa mi
I urobila som podľa rady od Duhovymotyl… i zdá sa, že zabralo… dráma sa nekonala. Jipí! 😀
Páči sa miPáči sa mi
Vyhrala si súboj s vlastným predpokladom? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Něco na ten způsob. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Sun, blahoželám 😀 Ďakujem, že si mi ukázala, ako ľahko a bez drám 😉 to ide, keďže ja sama mám s NIE, aj keď mi je niečo proti vôli, často problém.
Páči sa miPáči sa mi
ego…krásne ego…úžasné ego ….. ak počúvate druhého o jeho problémoch … uzatvára to váš tok energii. ( Niekto tomu hovorí energetické upírstvo, ale to nie je tak …ten kto počúva negatíva, si vytvára vlastné bloky ..Helar má, určite dobré skúsenosti s týmto javom 😀 ) A obe, sa tak navibrovali na negatíva, že zákon zapôsobil tak, že dva rovnaké póly sa odťahujú. (Inak. by vďaka tomu veľkému nevyváženiu zdochli ) Môžu sa radovať, že to dopadlo len takto :D) Ak sa vám niekto len sťažuje, treba sa otočiť, zabudnúť a odísť …inak len svojimi sťažnosťami priťahuje pozornosť, ale nechce nič riešiť. Pokiaľ chcete pomôcť, tak len preto, že to vám urobí dobre 😀 a tým pádom, nečakáte nič viac. Jak sa hovorí, pravá ruka nesmie vedieť čo robí tá ľavá 😛 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
píšeš “Helar má, určite dobré skúsenosti s týmto javom”. Čo presne chceš povedať? Skús mi to priblížiť na konkrétnej situácii, pretože myslím, že nejakú máš na mysli (“A obe, sa tak navibrovali na negatíva, že zákon zapôsobil tak, že dva rovnaké póly sa odťahujú.”), len mne to nič nehovorí.
Páči sa miPáči sa mi
Danka a Janka sú si blízke, ale nepoznajú zákon …ak si začneš sťažovať niekomu blízkemu…negatívne vibrácie sa znásobujú až do doby, keď sú neznesiteľné. Jedna druhej posilňovali to negatívne mysliac si, že si pomáhajú(kresťanský prežitok) . Dajú sa tieto vibrácie vyvážiť opačnými vibráciami ( pochvala, ďakovanie, radosť z prežitého … proste niečim pozitívnym) 😀 Čiže treba robiť dobre, ale len, keď to robí radosť tej osobe, ktorá sa rozhodne na niekoho prosbu, alebo sťažnosť, pomôcť 😀 Vždy keď človek tzv. vypení, je nevyvážený nejaký pól energetického poľa vypenenej osôbky 😆
Páči sa miPáči sa mi
hm,
a čo ak je celý tento článok iba predpoklad ( aj napr. autorky ) , že problém bol pochopený správne? … ( a je absolútne jedno, či je ona tou dankou, či je tou jankou, alebo je len niekým kto vypočul evidentne len danku 😛 … a? je spravodlivá …
lenže čiky, práve ty si kedysi povedal, a ja to veľmi oceňujem a vidím ako pravdu …
spravodlivosť je iba prezlečená pomsta! … 🙂
nik nevie čo cíti janka
nik nevie čo cíti danka …
preto je čokolvek kol toho písané iba špekuláciou, … predpokladom každého jedného ….
takže? asi tak …
Pekný zvyšok večera želám … 🙂 všetkým 🙂
PS: nie je nutné poznať všetky zákony .. aj keď neznalosť zákona neospravedlňuje, nie je to nutné, pokiaľ sa riadia všetci jediným zákonom …
zákonom Lásky … teda boha .. a kde je?
ked je Všetko vo všetkom?
teda je v danke, janke, zuzke, atd …
zbytočné polemiky … príliš vela otázok, vytvára príliš vela odpovedí … a to nie je dobre … nikdy … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
díky, ale s touto situáciou nemám skúsenosti. Z psychológie viem toľko, že hovoriť o problémoch veľmi často pomáha hovoriacemu začať ich riešiť, pretože kým sú veci len v našej hlave a omieľame si ich sami so sebou, tak puchnú do nekonečných rozmerov; keď o nich začneme hovoriť, voľne podľa Wericha “ucho se diví, co huba mluví”. Takže ono asi záleží od reakcie toho druhého, či sa negativita bude znásobovať alebo zostane pôvodná prípadne sa scvrkne (lebo odrazu vec nevyzerá až taká strašná). Len keby sme daného človeka začali ľutovať a rozoberali s ním situáciu zo všetkých možných uhlov, ako sa mu ublížilo, vtedy negativitu znásobujeme exponenciálne.
Ovšem ľudia veľmi často očakávajú presne toto. Keď im to nedáš, odrazu sa z teba stáva nepriateľ. Kedysi som mala kolegyňu, ktorá každému ochotne pomáhala a potom nariekala, ako ju všetci využívajú; keď som jej navrhla, aby odmietla žiadosť o pomoc, prerušila komunikáciu so mnou. 😉 Jej sa neuľavilo, zato mne obrovsky. 😛 Asi si už zistil, že ja patrím k tým neempatickým racionalistom. 😉
Lilah,
prečo to nie je dobre… nikdy… ? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
díky … za pekné slová …Werich to vedel pekne povedať 😀 Neviem ako ty, ale ak sa dvaja hnevajú na seba, tak ich vibrácie sú podobné..aj keď som to okúsil, aby som vedel aké to je, predsa som si zapamätal, že pocit mojej pravdy nado mnou víťazil a prejavoval sa stále vyššou aktivitou cez adrenalín 😀 Preto je lepšie otočiť smer chôdze od konfliktu. Alebo ho preklenúť láskou …čiže opačnou vibráciou 😀 Láska všetko zdolá 😕 Je pravda, že spravodlivosť je iba prevlečená pomsta …a byť spravodlivý pre sudcu, je dôležité 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
čiky
áááno, presne tak, byť spravodlivým pre sudcu je dôležité … o to kráča, vo to ide … 😛 😀
lilah pozná ešte jedno také oné, izé porekadlo či čo to je …
na každého hlúpeho ešte väčší hlupák
na každého múdreho ešte väčší múdry
na každého spravodlivého ešte väčší spravodlivý … 😀
helar
smiem ťa poprosiť o upresnenie tvojej otázky?
” prečo to nie je dobre … nikdy … ? 🙂 “
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
svoj komentár končíš slovami “zbytočné polemiky … príliš vela otázok, vytvára príliš vela odpovedí … a to nie je dobre … nikdy …” a ja sa ťa pýtam, prečo “to nie je dobre… nikdy…”.
Páči sa miPáči sa mi
🙂
áno, práve preto som sa pýtala, prečo a na čo sa to vlastne pýtaš … pretože ja som svoj komentár končila týmto …
” zbytočné polemiky … príliš vela otázok, vytvára príliš vela odpovedí … a to nie je dobre … nikdy … 🙂 ”
nie však týmto …
” to nie je dobre … nikdy … :-)”
preto som nechápala, a radšej sa pýtam, nech nevzniknú zbytočné nedorozumenia, plynúce z predpokladov …
odpovedám na toto …
” zbytočné polemiky … príliš veľa otázok, vytvára príliš veľa odpovedí … a to nie je dobre … nikdy … :-)”
na otázku prečo,
odpovedám okrem mojej klasickej odpovede ….
Lebo Medveď 😛 aj tvojou pôvodnou odpoveďou …
” Ovšem ľudia veľmi často očakávajú presne toto. Keď im to nedáš, odrazu sa z teba stáva nepriateľ. Kedysi som mala kolegyňu, ktorá každému ochotne pomáhala a potom nariekala, ako ju všetci využívajú; keď som jej navrhla, aby odmietla žiadosť o pomoc, prerušila komunikáciu so mnou. 😉 Jej sa neuľavilo, zato mne obrovsky. 😛 ”
o to ide … načo zbytočné otázky, ktoré dávajú len aj tak akože odpovede? …
stačí zaujať postoj …
ako píše čiky …
otočiť svoje kroky smerom od konfliktu … alebo preklenúť láskou …
bez ohladu na to či to niekto pochopí alebo nie …
hlavne, že ty ( ja, janko , jožko, danka, janka 🙂 ) vieme ….
a čo to vlastne vieme?
okrem toho, že
viem, že nič neviem!
v tú chvíľu viem že som hepi … a to stačí …
…. snáď som “skutočne” zodpovedala na čo si sa pýtala … ak nie? … tak čo?
tak nič! 😀
… teraz neviem …
uvidíme …
teraz však du hajíí .. preto všetkým prajem
krásnu a pokojnú dobrú noc … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem, Lilah, odpoveď “lebo medveď” vnímam ako hodne pohŕdavú a toho preklenovania láskou v nej veľa necítim. Ale to je môj problém a dokážem s ním žiť.
Ja to vidím tak, že niekedy mi aj “akožeodpoveď” pomôže dozvedieť sa niečo viac a ak sa pýtam dostatočne dôsledne, nakoniec sa k poznaniu dopracujem. Ak sa neopýtam, môžem robiť len jednu z dvoch vecí: 1. domnievať sa alebo 2. nerozmýšľať. Ani jedno z toho mi osobne nesedí.
Páči sa miPáči sa mi
Ako ďalší racionalista mám pri Dankách / Jankách svoj prístup, ktorý ma neoberá o energiu. Keď sa mi niekto sťažuje, zisťujem, či chce radu, pomoc alebo len sa vykecať. Všetky tri sú pre mňa ok a snažím sa vyhovieť – rat
Páči sa miPáči sa mi
..vyhovieť. Ale s princípmi ako pri koučingu. Tam stačí vacsinou len nechať druhú stranu hovoriť a správne sa pýtať a ona už riešenie najde. Sťažovanie sa je kategória, kde mám asi najmenej tolerancie. Ak je problém, je väčšinou aj riešenie alebo sa dá situácia akceptovať. Počúvať sťažovanie sa bez toho, aby sa druhá strana snažila niečo vyriešiť, je pre mňa vysávač energie a to rázne utnem. Takže hovorenie o probléme s cieľom nájsť riešenie alebo jeho akceptáciu (a na to riešenie príde aj tak väčšinou druhá strana) je pre mňa ok. Inak končím a sebaľútostivých jedincov opúšťam 🙂
Jo a odpoveď Lebo medveď vnímam ako: nechce sa mi s tebou o tomto baviť, nemám čas, nemám argumenty, nemám predstavu, čo odpovedať. Je to ako keď dá človek šéfovi relevantný protiargument a na druhej strane zaznie: lebo som rozhodol. Vtedy sa naplním takou láskou, že až 😆
Páči sa miPáči sa mi
ja si myslim, ze ” preto nam huba narastla” 😀 aby sme mohli okrem inych veci aj hovorit, rozpravat.usi, aby sme mohli aj pocuvat..lenze pocuvat treba vediet..nie vzdy ten, ktory ma problemy/pre neho v tej dobe neriesitelne/ , chce od druhych aj riesenie..niekedy postaci aj obycajne ludske vypocutie a pochopenie, pripadne objatie a spolupatricnost, alebo poslanie lasky /vdaka iskra/ 😀 niekedy pod navalom na hlavu zosypanych nestasti clovek zabludi alebo nevie ako dalej a ktorym smerom sa pohnut..od druhych nepomoze kritika, rady co musi urobit, ale prave to ludske pochopenie a spolocne premyslanie./.preto sem aj rada chodim :-D/
nejde o to ako ten ktory problem riesit, ale nabrat silu a odvahu vobec ho riesit..
Ako som uz inde pisala, ” 50% problemov nie su ziaden problem a dalsich 50 % sa vyriesi samo 😀 ” alebo tak nejako
Páči sa miPáči sa mi
tenshi… zamyslel som sa nad tým, že ak sa na takéto slová naladím, idem aj ja dolu. Že moja cesta sa akosi mení na utrpenie? Že ak počúvam negatíva, že sa aj ja necítim bohvieako? 😀 Že ak sa duša nevie dostať zo smútku,tak ochorie i telo? Načo sú príbehy, ktoré neprinášajú úsmev? Radosť. Smiech. 😀 O čo radšej máte ľudí ktorý vibrujú láskou a vedia si zo seba urobiť smiešnu bytosť 😀
Páči sa miPáči sa mi
Čiky, rozumiem. Ale od toho sme ľudia, aby sme spolu komunikovali, interagovali, pomáhali si. Keď za tebou príde dieťa s problémom, pošleš ho preč, aby si nebol zaťažený negativitou? Alebo tvoja plačúca mama? Zdieľame aj bolesti a smútky, radosti aj žiale. Len keď už by tá tvoja mama za tebou chodila každý deň, že ju niečo bolí a odmietla by ísť k lekárovi, asi by si stratil trpezlivosť. Ja teda áno 🙂
Páči sa miPáči sa mi
dobre rano helar
mala by si pouvažovať, prečo všetko čo je v spojení so mnou vnímaš negatívne …
pretože ja vo svojej odpovedi nič pohrdlivé nevidím, prečo by to malo byť pohrdlivé? podľa čoho sa ti tento môj pokus o vtip ako pohrdanie javí?
lebo medved, je odpoved ktorú dávam svojej dcérke, ked má nekonečné množstvo otázok, po vyčerpaní všetkých mojích odpovedí už končieva odpovedou
Lebo ….
a prečo lebo?
lebo medved!
čo je na tomto pohrdavé? …
všetky senzory, čo sa mňa týka ti pri mne zlyhajú, pretože všetko čo napíšem vnímaš inak, ako to ja v skutočnosti píšem,
všetko, čo napíšem ťa dráždi a sama nevieš prečo, mala by si pozvažovať čo s tým …
neprisudzuj to však mne … urob pre seba túto láskavosť a neprisudzuj to mne …
hm, mimochodom … dosť podobná situácia, ako si opisovala minule v článku … veľmi nechápavo opisovala situáciu s jedným komentujúcim, ako si ty pozitívna a on negatívny …
pri mne sa to tak žiaľ vôbec nejaví …
ja som v tomto príbehu ty
a on je ty …. .-? dosť blbé nie?
ako som povedala, urob si láskavosť a neprisudzuj iným to čo vidia len tvoje oči,
počujú len tvoje uši,
cítia len tvoje ruky …
pekný zvyšok dňa želám 🙂 všetkým, nie len tebe heli, z úprimného srdca želám 🙂
Páči sa miPáči sa mi
lilah, nerieš Helu, pokús sa odpovedať na otázku. Tiež by ma zaujímala, lebo vyjadrenie : “zbytočné polemiky … príliš vela otázok, vytvára príliš vela odpovedí … a to nie je dobre … nikdy …” vnímam ja ako presne taký predpoklad, ako si spomenula v úvodnej vete. Dokonca vyslovený veľmi presvedčene. Ak by to tak malo byť, komunikácia medzi ľuďmi by bola úplne potlačená. Deti by sa nepýtali dospelých, učitelia by sa nepýtali žiakov, psychológovia klientov (teraz sa im vraj takto hovorí), chodili by sme po svete slepí a hluchí a nič by sme neriešili. Napísala si to iba tak alebo si o tom naozaj presvedčená tak, že nám to uvádzaš, ako fakt?
Nejde o obranu Hely, je to moja zvedavosť a nie je za tým nič osobné. Každý, kto sleduje moje komentáre, vie, že ak niečomu nerozumiem alebo sa mi nejaké vyjadrenie zdá zaujímavé, tak sa ďalej pýtam.
Páči sa miPáči sa mi
Citajuc vsetky tieto otazky a odpovede ma napadla jedna vec..Tam kde je rozum v koncoch, srdce odpovie.. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja som sa včera v noci zasa niečo dozvedela. Tá komunikácia s Lilah ma rozladila natoľko, že som to premieľala v hlave a nevedela zaspať. Snažila som sa zistiť, prečo, ale tentokrát s bypassom rozumu, pretože tú odpoveď už poznám, je to môj odpradávny spúšťač nie-až-tak-tichého besnenia a rozumom sa mi doposiaľ nepodarilo rozlúsknuť jeho príčinu, hoci by som to potrebovala – nielen pre mňa, ale aj pre kolegu, pretože ten má presne taký istý spúšťač a obom by sa nám žilo ľahšie, keby nás ľudia nerozčuľovali.
Tak som tentokrát skúsila Lilahin prístup a išla som priamo do srdca s otázkou, že chcem poznať príčinu toho spúšťača. V tom okamihu sa všetko zalialo svetlom a teplom a vyšplechla na mňa obrovská láska a spláchla moje rozladenie. Cítila som sa úžasne, ale ak to bola odpoveď, bola taká kryptická, že som ju nepochopila.
Na mojom vnímaní celej situácie to nič nezmenilo, akurát som sa prestala rozčuľovať. A preto to považujem za dôkaz toho, čo mi kedysi Gabriel povedal – že myslieť treba hlavou a cítiť srdcom, nie naopak. Viem, že to “cítenie hlavou” mi nijako neprospievalo a po včerajšku mám pocit, že asi ani to “myslenie srdcom” nevedie k tomu, čo by som potrebovala.
Ale cítila som sa fajn. Len som nič nevyriešila a zasa o spúšťači neviem o nič viac než predtým. 😕
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Heli,
v podobnej situácii /Sun Belangelo on 14. November 2012 at 09:39/ sa snažím zotrvať v stave otvoreného srdca a mysle zároveň, pričom sa zovšeobecnene dostanem k uvedomeniu si, že moje vypadnutie z rovnováhy v súvislosti s nejakou osobou / situáciou je spôsobené akoby súbehom toho, že vnímam nesúlad medzi skutkami alebo slovami nejakej osoby v konkrétnej situácii a jej aktuálnym vyžarovaním a môžem to vnímať práve vďaka 🙂 tomu, že v mojej vlastnej minulosti som už sama na sebe zažila 🙂 podobný vnútorný pocit vypadnutia z rovnováhy, ktorý sprevádzal situáciu, že som niečo niekomu hovorila, avšak v praxi som to sama nebola schopná doslovne uskutočniť, a teda som sa dostala do nesúladu vnútorného vyžarovania s navonok prejavenými skutočnosťami či už cez slová alebo činy. Jednoducho teória nebola v súlade s praxou, vedomie to z nejakej vnútornej pohnútky prehliadlo, ale podvedomie slepé nebolo a patrične to dávalo najavo … 😉
🙂 Pohodový deň prajem každému 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Moonica, díkes, toto si musím dôkladne prežuť… Ešte stále je to na mňa príliš racionálne; vnímanie nesúladu – OK – ale prečo hneď vypeniť? To je to, čo potrebujem rozlúsknuť. 😕 Je to “viem lepšie”? Je to “nepresadila som sa?” Je to “niekto mi robí zle?” Čo iné by to mohlo ešte byť? Neviem… 😕
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Heli,
mne z toho v situáciách vypenenia vyšlo to, že ak som vypenila, tak vo mne prevážil inštinkt = reagovala som ako napr. zviera, ktoré sa snaží dosiahnuť vyváženie situácie tým, že na výkyv iného prihodí vlastný výkyv 🙂 teritoriálne rituály 🙂
Sme ľudia, je to ľudské, ale zároveň viem, že som schopná aj inej reakcie /harmonickej = súladnej s intuíciou, kedy sa držím hlavy i srdca a vonkajší prejav ma neunesie do výkyvu/ = viem to teoreticky, pretože teória je vo vnútornom súlade so mnou a zrazu prax zlyhá a vypenenie na iného možno zároveň obsahuje súbeh vypenenia aj na mňa, lebo tá pohodová teória v mojej praxi nie je taká pohodová 🙂 Pomáha mi vnímanie dýchania a reagovať navonok až vtedy, kedy je môj dych pokojný 🙂 Samozrejme, nie vždy to zvládnem 😉
Páči sa miPáči sa mi
Tenshi, k tej mame…prva vec, chces jej pomoct. teraz je otazka ako: pouzijes metodu, ze ju posles k doktorovi. Metoda nezafunguje. Ak napriek tomu znova a znova pokusas sa dosiahnut vysledok metodou o ktorej vies ze nefunguje, je to ako pchat do trojuholnikovej dierky koliesko. Ja sa divam na to tak, ze sa snazim urcit si co chcem. Ak to citim tak, ze je absolutne nevyhnutne aby isla k doktorovi bez ohladu na vsetko ostatne, tak ju chcem k tomu doktorovi kludne aj DONUTIT (ma to iste rizika, vyhody, nevyhody ako vsetko). Potom sa ale nebudem tvarit ze radim a stresovat sa tym ze rady nefunguju, ale budem NUTIT A TLACIT tak silno ako dokazem uplne vedome. Metodu nutenia budem hladat. Asi bude ina, ako jednoduche odporucanie a nezavazne povedanie svojho nazoru, ktore sa pouziva ked clovek radi. Mozno budem kludne aj citovo vydierat, plakat, manipulovat a vyzerat blbo. Musim sa sama rozhodnut, co je dolezite. Z mojho pohladu. Je totiz jediny, z hladiska ktoreho mozem konat, rozhodovat sa a preberat zodpovednost aj s dosledkami.
Páči sa miPáči sa mi
Jarah
Ďakujem Ti,
🙂 dobre pokúsim sa …
aj keď som to napísala vyššie, v odpovedi pre helar, skúsim to teda inak …
Vieš, ja život ako taký vnímam zo svojho bytia, Lásky, podstaty, ktorá jediná je stála a pevná …
všetko okolo teda je iba film, dej, situácia …
dobre, povieš si teoria …
pre mňa nie, žijem tým …
čo to znamená?
opíšem situáciu ktorá sa udiala u mňa doma, …
manžel má laptop, dlhé roky … a čo sa stane, ak máme niečo dlhé roky? jednoducho sa to pokazí …
toto pokazenie laptopu u nás ma takýto priebeh …
prosto nejde, pokiaľ je čosi v ňom studené,
keď sa zahreje, laptop funguje v pohode ….
lenže? pokiaľ sa zahreje, trvá to aj dve hodiny … a tak? manželovi nič iné neostáva, len ísť na iný pc, aby si mohol pri kávičke pozerať na stránky elektro predajní, kvôli novému laptopu …
ked si toto pozrie, vstane od veľkého pc, a príde k laptopu …
a zrazu len počuješ ….
aaaaaaaaaaaaaaaa … ide! 😀
iba som sa na neho pozrela, usmiala sa a pre seba povedala ….
Hm, no čo už, boh sa aj cez toto rád spoznáva …. 😀 .. v ten den sa zasmial, a riadne
no na druhý deň, ho ten laptop vytočil, tresol po ňom ale tak že sa zľakla aj moja dcéra …
tu som jednoducho iba vyletela, nech sa skúsi správať slušne, dcéra sa bojí …
začal mi pretláčať svoj názor …
keby si reagovala inak, nebol by som tak reagoval … prosto bla bla bla …
iba som sa na neho pozrela, zobrala dcérku a šli sme sa prejsť … ked som sa vrátila, nebol doma, pýtam sa syna kde je?
neviem, odišiel nejaký nasraný …
reku fajn … počkala som pár minút prezváňam ho, nič … ignorace …
o pár minút prezváňam ho … nič ignorace … ( asi chcel kúpiť kyticu ruží, neviem … 😕 )
tak som mu napísala sms-ku …
ach jooo, ty čo zasa nezdvíhaš? Veď to bola len situácia. Je však už preč? No koľko sily jej prisúdiš je už len a len na tebe. …
takže? o čom hovorím ked toto hovorím?
stíšenie mysle, pozretie sa na situáciu, každú jednu ( nie len tú negatívnu, ale aj prehnanú radosť ) prináša skutočnú odpoved …
teda ostať v nadhľade …
ak sa nedá, tak sa v tú ktorú chvíľu prosto nedá … no a?
teraz čo?
nedalo sa … ale? fakt je, že slovíčko nedalo, znamená jediné …
minulý čas, načo sa ale v minulosti zaoberať minulosťou? …
snáď lilah odpovedala jarah na jej otázku …
či to tak je neviem, … prečo neviem?
lebo lilah odpovedá len z toho čo chápe a vidí ona, takže je možné, že som vôbec nezodpovedala … ale? ak ja nie, kto teda si môže na otázky odpovedať?
len my sami …
ale ako som hovorila v hukote vodopádu sa to ťažko dá … ( hučanie myšlienok v hlave … mnoho, je na škodu … )
Páči sa miPáči sa mi
oprava …
toto
“načo sa ale v minulosti zaoberať minulosťou? …”
má byť …
načo sa v prítomnosti zaoberať minulosťou? …
zabavila ma tu dcérka … máme jazykové okienko … nevie vysloviť kaktus, hovorí to opačne … katkus … je to milé, vidieť ako si do svojej hlavy dáva programy …
no… dobre …
pekný zvyšok dňa želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Teraz už chápem tvoj postoj, aspoň si to interpretujem po svojom.
Mala si namysli, že treba narábať s prítomnosťou, na minulých činoch a skúsenostiach sa už nedá nič zmeniť, netreba ich opakovať. Asi tak, že sťažovanie sa: “…čo by bolo, keby som…” je neplodné. Jedine, že sa človek potrebuje iba “vyrozprávať”, aby sa mu uľavilo. Dúfam, že som tomu porozumela správne.
Páči sa miPáči sa mi
áno, ….
je zbytočné mať množstvo otázok, spôsobujú pretlak …
stalo sa, v kontexte janka a danka …
je tam silná neakceptácia jedna druhej, teda? podla prezentácie autorky, preto som písala prvý koment tak ako som písala …
tak, pekný deň želám už ozaj naozaj … 🙂 práca volá …
katkus … 😀 … krásna suslavá princezná …. 🙂
áno, ja viem, to sem nepatrí 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah: naco sa v pritomnosti zaoberat minulostou?vsetko ma svoj dovod. Aj ty si mala nejaky dovod posielat mu tu sms (t.j. evidentne si sa v pritomnosti zaoberala minulostou) Aky bol ten dovod, vies najlepsie ty sama. Mozno ho nepotrebujes, alebo nechces poznat, v takom pripade chapem, to moze byt kludne dovod medved. Myslim si ale ze ak by si ho chcela alebo potrebovala poznat, vedela by si sa k nemu sama v sebe dopatrat.
Páči sa miPáči sa mi
Každý pohľad, je len výsekom celej reality a tak je sám o sebe pravdou a aj nepravdou 🙂
Hermetici vravia, že paradox je len nepochopením zákona a mne sa to náramne páči, keď sa na to pajedím…je to úžasná možnosť, ako reagovať na svoje vlastné nepochopenie-nevedomie 🙂
Je fajn keď môžem zdielať odlišné názory, lebo si viem pozrieť aj iné výseky reality a tak získať o sebe dokonalejší obraz.
Pre zvedavých pripájam možnosti ako sa snažím na spätnú väzbu čím-viac reagovať 🙂
1.) ak mi niektorá spätná väzba vadí a chcem s tým niečo robiť, je pre mňa najosvedčenejšia metóda, nahliadnuť do seba a začať hľadať prečo mi to vadí
2.) ak mi spätná väzba vadí a nechcem s tým nič robiť, tak sa nas.riem ako to len najlepšie dokážem, s celým programom okolo toho 😛
3.) ak viem nepotrebnú spätnú väzbu ošetriť neutrálne (bez energeticej reakcie) som happy 🙂 a viem, že ju nepotrebujem
4.) a ak energeticky reagujem (jedno do ktorej strany), asi tú spätnú väzbu potrebujem a má pre mňa zmysel nahliadnuť do seba a začať pátrať, na čo ju potrebujem…prestávam /snažím sa čím viac/ riešiť prečo ju potrebujem
…a až sa naučím toto vedome používať, tak budem taaaaakto happy
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
niečo si sa ma spýtala:
Presne to, čo si napísala: tak hovoríš s dcérou. Ja tvoja dcéra nie som. A keď so mnou niekto hovorí ako so svojou dcérou, mám právo považovať to za pohŕdavé/arogantné. On má právo čudovať sa, ale nemá právo posielať ma riešiť si čokoľvek v sebe, pretože… áno, presne… nie je moja mama. (Mimochodom, tá by to nebola v živote urobila – mala ma totiž rada. 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
🙂
pozeráš sa na to zle, ale dobre …
Ospravedlňujem sa ti, ak som sa ťa dotkla, …
pekný deň želám 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😆 Lilah, a uvedomuješ si, aké arogantné je povedať niekomu “pozeráš sa na to zle”? 😆 Nedotkla si sa ma; viem, že je to nadosobné. Už som sa s podobným typom človeka stretla. 🙂 Bola to moja dobrá kamarátka, kým som ja bola blbeček, ktorého môže vodiť za ručičku. A napriek tomu som sa od nej veľa naučila. 🙂 Ako hovorí reiki: budha vo mne hovorí s budhom v tebe. Alebo ako nedávno opáčil Iskra: In Lak’ech Ala K’in. 😉
Páči sa miPáči sa mi
heli
tak ja vodím za ručičku? 😯 … 😀
no dobre, tak podaj ruku a ideme na pivo … 🙂 nie, pivo nie, pijem Vínko … 🙂
príliš veľa analyzuješ … aj to čo tu v skutočnosti nie je …
som aká som
si aká si
aké sme?
sme také aké sme 😛 … a šlus …
http://www.youtube.com/watch?v=e3-Fzyw-uxk
😉 …
Páči sa miPáči sa mi
Ako sa da analyzovat nieco co nie je? :-O
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
už som myslela, že debata končí, ale zjavne nie… Prosím ťa, vieš mi v mojom komentári nájsť vetu, v ktorej hovorím, že ty vodíš za ručičku?
Nepýtam sa preto, že hľadám odpoveď, ale preto, že sa snažím upriamiť tvoju pozornosť na niečo, čo možno nevidíš – prečítala si si niečo, čo nebolo. S tým ja ovšem nič nenarobím, tu je zodpovednosť už na strane prijímača. Nedokážem písať jasnejšie a jednoznačnejšie.
Páči sa miPáči sa mi
Ja som tu minule v jednej diskusii napísala: “Som zodpovedná ta to, čo poviem, ale nie som zodpovedná za to, čo počujete”. Okamžite sa do mňa niektorí pustili 😀 Nedá mi, zatiaľ si stojím za tým, čo som vtedy napísala.
Páči sa miPáči sa mi
OK, ja by som len doplnila – som zodpovedná za to, čo A AKO poviem. 🙂 Tak to vnímam aj ja. Na mojej strane to musí byť kóšer pre uši prijímača, ako ho poznám (čo nie vždy býva, čo si budeme bublať) a nad tým zvyškom nemám nijakú kontrolu. Proste nevidíme do hlavy toho druhého a jediný spôsob, ako zistiť, čo sa v tej hlave skutočne deje, je pýtať sa. Ruiz. 🙂 Alebo zdravý sedliacky rozum. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Súhlasím, pýtam sa, aby som dostala odpoveď a nemusela robiť predpoklady, nie? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Este k Danke a Janke: ja neviem ci som to spravne pochopila, trochu som sa v tom asi v polovici stratila, ale hlavnu myslienku by som zosumerizovala takto. Jedna druhu do niecoho tlaci. Druha sa nevie rozhodnut ako ma na tlak zareagovat. Teleso moze zareagovat na tlak tak ze bude alebo nebude klast odpor. Tuto citim ako hlavny zadrhel to ze sa druha strana nevie rozhodnut ci sa nechat pohnut v smere tlaku, alebo zatlacit proti. Ak vysledkom tych nejednoznacnych strkanic bol tento clanok, ktory hovori NIKDY ZIADEN TLAK, je to teda konecne jasne rozhodnutie IST PROTI TLAKU. Myslim ze fajn, zaujimalo by ma ako sa to vyvinie dalej. Cize co vznikne zo situacie TLAK kontra PROTITLAK, ono sa to uz niekam pohne, podla toho ako to budu tie dva komponenty dalej citit 😀
Páči sa miPáči sa mi
prepáčte že vstupujem do debaty
úplne súhlasím s komentármi tenshi (6,14) a diendae (6,55) a píšem tu, lebo si myslím, že rozumiem Lilah – asi som prešla podobnou etapou v živote, kedy sa mi zdalo všetko rovnako dôležité a zároveň rovnako nedôležité. Teda úplne všetko má rovnakú hodnotu a je zbytočné sa o čomsi dohadovať, lebo každý má svoju pravdu. Robiť iba to, čo sa mi práve chce, žiť v “tu a teraz” …
Som si istá, že Lilah nechce nikomu ubližovať, iba sa na život pozerá z iného uhla
prajem pekný deň všetkým
Páči sa miPáči sa mi
odpustam ti. Ja si tiez myslim ze rozumiem Lilah a vobec sa mi nezda, ze by bolo pre nu vsetko rovnako dolezite a nedolezite. Takisto som si vedoma ze ma iny uhol pohladu, to je asi taka zakladna vlastnost, ktoru ma kazdy jedinec. Ze by niekto chcel ublizovat, to ma pravdupovediac ani nenapadlo. Cize ako vidno, zhodnut sa mozeme na tom, ze ludia sme rozni 😀
Páči sa miPáči sa mi
😆 Nejako ľahko odpúšťaš. Ja by som sa aspoň 5 minút jedovala – už len čiste tréningovo. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Sak a? erika napisala 37 a ja az 54 😆
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, ja za ňu zodpovednosť nepreberiem. Ak chce radu, dám ju. Ak mám vybaviť alebo zaplatiť lekára, urobím to. Ale tie riešenia a rozhodnutia urobí ona. Ak je modelová situácia, že ju niečo bolí, otázkami môžem zistiť ako vidí ona ideálne riešenie. Nie pre mňa, ale pre ňu. Ak je jediným riešením lekár a ona to odmietne, nevydieram. Je rozumný, dospelý, slobodný človek a asi má svoje (možno pre mňa idiotské) dôvody. Koučovací štýl je dosť napomocny – vypočuješ, pýtaš sa, aby našla druhá strana riešenie a aby sa rozhodla ho zrealizovať. A ak sa rozhodne nezrealizovať a je to človek blízky, bolí a mrzí to. Ale ja za ňu rozhodovat nebudem, ani počúvať sťažovanie bez riešenia. Našťastie moja mama je rázny, akčný a rozhodný typ, čiže v jej prípade je to čistá teória 🙂
Páči sa miPáči sa mi
presne tak hovorime o modelovej situacii. Koucovaci styl je velmi napomocny, ja som rozoberala styl donucovaci. Viem si predstavit situaciu, ked by som bola ochotna ho ppouzit, napriek jeho rizikam. Tvoja mam moze byt slobodny rozumny clovek, ale moze existovat mama, ktora je alkoholicka, schizofrenicka a podobne (moja to nie je, aby nedoslo k omylu). Koucovaci styl v takomto pripade nebude mat vyznam. Ja osobne by som predtym ako to cele vzdam, rozhodne este pouzila donucovaci sposob, verim tomu ze aj silny tlak moze mat opodstatnenie. Nema vyznam si apriori postavit sebabmedzenie, NIKDY NIKOHO NEBUDEM NUTIT. A v hlbke duse chciet nutit, len sa snazit samu seba presvedcit, nesmiem, nesmiem. To nutenie na nas niekde vyskoci, napriklad v tej forme ze zacnu NUTIT NAS. Takto nejako citam aj situaciu Danka a Janka. Ta co jej je proti srsti, ze na nu kamoska tlaci ma podla mna sama potlacenu potrebu na niekoho zatlacit. Objavila sa v tomto clanku a sice formou toho, ze tlaci na ostatnych aby NIKDY, NA NIKOHO netlacili. Tie slova “nikdy”, “nikto” “vzdy” su vyjadrenim istej sily zameru. Az hranicnej, pokial mozno. Chcem to tak silno, ze potrebujem zatlacit. Citis to tam? Ja jo.
Páči sa miPáči sa mi
Hm.. Psychicky chorého človeka sa donútiť dá. To vraví aj zákon. Závislého? Každý, kto sa tomu venuje ti povie, že nemá zmysel nútiť závislého do ničoho, ak sa on sám nerozhodne. Môžeš mu “pomôcť” tým, že napríklad povieš, že uz neuvidí vnúčatá, ak neprestane piť, také donútenie môže fungovať, ak je motivácia vidieť vnúčatá silnejšia ako túžba po alkohole. Takže áno, ten donucovací štýl je pri dospelých psychicky zdravých ľuďoch asi posledné zúfalé východisko. Ale možné. Takže by som nepísala nikdy nikoho (to som tuším ani napísala :)) ale snažila by som sa tomu vyhnúť. Už len z úcty k slobode druhej strany.
Páči sa miPáči sa mi
ne sak nevravim ze ty si pisala. Pisalo sa to v clanku. Preto ak nahodou autorka clanku je ta ista osoba ako jedna z kamaratok na ktoru je vyvijany natlak, tak si myslim ze by mala objavit svoju vlastnu potrebu na niekoho tlacit a dovolit si ju sem tam uplatnit. A ak aj nie je, je mi zjavne, ze potreba “nutit niekoho” sa v tomto procese derie na svetlo bozie. Kto je kto, kto ja Janka, kto je Danka a kto tuto potrebu v sebe potlaca, to neviem, ale niekde tam ta potlacena potreba je. Tenshi, moj pripsevok na tvoj len nadviazal, s tebou ani nijako nepolemizujem, len som ta chcela doplnit.
Páči sa miPáči sa mi
Jasné 🙂 ja asi reagujem preto, že som na donucovací štýl (vyvíjaný proti mne) citlivá ako býk na more červených zástav 😀
Páči sa miPáči sa mi
donucovaci styl sa asi vseobecne netesi velkej popularite, to je jasne. Ale mozno sa da lahsie ziskat zdravy nadhlad tym, ze ma svoje ohranicene moznosti. Tlak moze byt neskutocne silny, ale ked uz sa tu spominali prislovia, tak kona mozes privest k rieke, ale nikdy ho nedonutis aby plaval na chrbte 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem, porozmyslam, prečo nie som schopná mať v takých situáciách nadhľad. Ale sa okamžite začnem vzpierať, erdžať a kopať okolo seba tak, že má k tej rieke dotiahnu len násilím 😉
Páči sa miPáči sa mi
mala som dlho kamosku, ktorej som pomahala, ked sme sa pohadali, vzdy som to urovnavala ja… povodne som si myslela, ze ona ma potrebuje, ale potom som si uvedomila, ze vlastne potrebujem ja ju a necham so sebou jednat ako s tupohlavkou, ktorej moze skakat po hlave. jedneho dna, ked sme sa zas raz pohadali (uz ani neviem preco), tak som si uvedomila, ze uz mam toho dost a rozhodla som sa, ze tento raz za nou nepojdem urovnavat hadku a pockam si, co urobi ona. kedze ona vtedy neurobila nic, tak sme sa prestali kamaratit uplne. najprv som bola z toho smutna, potom nahnevana (myslienky ako “len ma vyuzivala; ked ona potrebovala pomoc, vzdy som bola ochotna pomoct a ked som ja nieco potrebovala, tak sa na mna vykaslala”… pravda vsak je, ze som si za to mohla sama, fuuu toto prezut ma stalo vela casu a sil), ale postupne som si uvedomila, ze mi vlastne uz nechyba, uz sa na nu ani nehnevam, ani nie som ublizena. mozno mi to kamaratstvo malo otvorit oci a naucit ma viac si vazit samu seba a nerobit vsetko pre druhych bez ohladu na to, ci to mna zatazuje alebo mi to dokonca moze sposobit problemy.
tiez som si uvedomila, ze som strasne chcela niekam zapadnut a kedze som velmi ticha a utiahnuta osobka, vdaka tej kamaratke ma ostatni v triede vnimali trochu inak a nebola som uplny outsider…ano vtedy ma to velmi trapilo a nicilo. lenze casom som si zacala uvedomovat, ze ma to zapadnutie niekam stoji privela sil a aj tak to nie je bohvieco. tak som za touto etapou urobila hrubu ciaru. nie som dokonala, ale bud som pre svojich priatelov / znamych prijatelna taka aka som alebo nech sa so mnou nebavia. dnes ma uz nezaujima, ci niekam zapadam alebo nie.
nehovorim, ze dnes uz nikomu nepomozem, ale pomaham len vtedy, ked pomoct mozem a vladzem. uprimne povedane, neviem, ci je to slachetnost alebo ego. mozno je to z kazdeho kusok.
Páči sa miPáči sa mi
sice uplne neskoro, ale dakujem za tento komentar…preluskala som sa k nemu od vrchu az naspod, aby mi povedal…bojujem totiz cely zivot sama so sebou, najpr so zapadnutim niekam (prestala som riesit po zisteni, ze ked som zapadla bola som stastna ale tak ludsky, egoisticky :D), neskor s pomocou inym a ich hnevom ak nepomozem, vyriesila som podobne, zacala som si vazit samu seba a prestala som pomahat, ak to neslo z vnutra ale len z povinnosti, alebo ma to stalo uplne vypatie vlastnych sil a rezerv, kto to nechape jeho problem…
k clanku a diskusii – ja razim skor cestu vypocutia, poradenia ak dakto radu chce, neporadenia, ak vidim, ze ju vlastne nechce a pomaly zacinam razit aj cestu, ze som aka som a ak sa niekomu nepaci, moze odist, alebo idem ja. Hoci som presvedcena, ze druhi ludia su na to, aby mi otvorili oci v com mozem pracovat sama na sebe, takze len kazdemu vraviet !ber ma aka som, nezmenim sa” nie je moj styl, vzdy je co menit, ak to robim pre samu seba..ale aj toto je mozno moj pokriveny svetonazor, neviem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Viem, prečo bol tento príspevok napísaný. Aj som premýšľala, či na to budem reagovať alebo nie, Nakoniec som sa rozhodla, že zareagujem, týmito slovami:
“Myslím, že my všichni rádi pomáháme druhým, když můžeme, jenže sami na sebe zapomínat nemůžeme. Bohužel, když nemáme sílu, nemůžeme pomáhat, i když bychom chtěli sebevíc. Někdy je zkrátka nutné žádosti druhých odmítnout, když jsme vyčerpaní a sami potřebujeme o sebe pečovat. Setkala jsem se u některých lidí s tím, že mi vyčítali sobeckost, že “kašlu na přátele” a spoustu jiných věcí. Takové lidi nezajímá, jak se druhý člověk cítí, hlavně když mají stále svůj zdroj pomoci. Stálo mě to ztrátu některých přátel. Ale díky tomu jsem získala spoustu čerstvé energie v životě a také mnoho nových, ohleduplných kamarádů 🙂
Tímto bych chtěla povzbudit vás všechny, kteří se bojíte udělat si čas na sebe a dopřávat si péči, když někdo druhý se trápí. Když budete mlít z posledního, nikomu tím opravdu nepomůžete. Zatímco pokud si dopřejete čas na načerpání sil, budete moci pomáhat mnohem efektivněji a s radostí. Někteří lidé to nepochopí, protože oni sami se o sebe starat neumějí. A tak jsou závislí na vaší přítomnosti a na tom, že tu pro ně vždycky jste. Mnohým z vás brání odmítnout jejich žádosti právě ta skutečnost, že jste pro ně potřební a důležití. Jenže s takovou žijete svůj život podle druhých a ne podle sebe. Začnete se ztrácet v potřebách ostatních lidí a vaší duši a vašemu tělu nezbyde nic jiného, než vás na to upozornit, ať už nemocí, bolestmi nebo něčím jiným.
JSTE STEJNĚ TAK DŮLEŽITÍ JAKO KDOKOLI JINÝ. Váš život má stejnou cenu jako životy ostatních. Jestliže se najdou lidé, kteří vám vyčítají, že si dopřáváte lásku, nejde jim o vás, ale o sebe. Proto také nezáleží na tom, co vám řeknou nebo co si budou myslet, když je odmítnete. Mluví z nich jen strach a nejistota, protože nestojí na vlastních nohách, ale opírají se o vás.
Nebojte se odejít z nezdravých situací a vztahů, které vás jen vyčerpávají a ubližují vám. Mějte úctu ke své duši, svému tělu a svému životu. Věřte, že když se o sebe dobře staráte a vaše duše i tělo jsou plny energie a štěstí, pomůže to stejně tak vám, jako všem ostatním. Nenechte se vydírat a vymezte potřebné hranice. Je to tak dobře – pro vás i pro druhé ♥”
Nie každý to šak pochopí……………
Páči sa miPáči sa mi
Cítim výhradu, ktorej nerozumiem; to, čo si napísala, predsa celkom zapadá do tejto diskusie i do zmyslu článku, nie?
Páči sa miPáči sa mi
Joj, výhrada vôbec nie,
Páči sa miPáči sa mi