Čaute všetci, ospravedlňujem sa za to, že tieto stránky vôbec nenavštevujem, ale v poslednom čase som vôbec nemal potrebu hľadať odpovede na duchovné otázky a usilovať sa o akýkoľvek duchovný rast. Stále neviem čo presne sa stalo, až doposiaľ som bol s týmto stavom pomerne spokojný, keď som videl na Internete nejakú zaujímavú prednášku od Eckharta Tolla a pod. tak som si ju pozrel, ale už som necítil taký zápal ani potrebu ako kedysi. Cítim sa zvláštne hlavne preto, že to je asi prvýkrát v živote kedy naozaj nemám potrebu tú našu duchovnú sféru viac hľadať.
Keď som bol menší, tak sa mi znechutila kresťanská viera keď som videl ako to všetko (ne)funguje, a tak som si povedal, že budem ateista. Ale netrvalo dlho a moja vlastná slabosť ma priviedla na tieto stránky, kde som pár rokov naberal toľko múdrosti koľko len išlo. Mám pocit, že sa mi vždy musí stať niečo zlé aby som sa sem opäť vrátil. Akonáhle som vtedy pocítil, že som už trochu podrástol, tak som sa vybral do terénu a o pár dní som sa s pošramotenou sebadôverou opäť vrátil späť 😀 . Samozrejme som sa popri duchovnej ceste venoval aj iným veciam, ktoré by som tiež nazval cestami (škola, šport hudba..), čo bola taká moja prax popri teórii ktorú som mal tu. Vtedy som ,aj keď veľmi malými krokmi, napredoval a postupne sa mi darilo sa zbavovať toho zlého čo som si v živote nazbieral.
Potom prišla jedna kríza v podobe situácie, ktorú som nezvládol (vlastne som si ju sám pritiahol do života a moja vlastná nepripravenosť spôsobila že to skončilo tak blbo) a nedokázal som ju odrekapitulovať/odčarovať/ alebo akokoľvek sa s tým vyrovnať, a je to na mne nalepené dodnes, asi som bol vždy veľká citlivka 😛 . Vtedy som to tu už neudržal a obrátil sa k materiálnu, je to drsná lekcia, ktorú musím zvládať ešte dnes. Nerozhodujte sa o dôležitých veciach keď ste zaplavený rôznymi pocitmi a emóciami, bohužiaľ mne to trvalo dva roky kým som cez to ako tak prešiel a ocitol som sa zhruba tu- na tomto mŕtvom bode. Kedysi som čítal knižku s jedným príbehom zo Star Wars, kde mala hlavná postava dar vidieť v každej situácii istý bod, ktorý by viedol k takému riešeniu aby všetko dobre dopadlo. Vysvetľovalo sa to tak, že aj jeden z najtvrdších diamantov v Galaxii má na sebe miniatúrny štepný bod, a keď naň niekto presne udrie, diamant sa rozpadne. Takisto každá situácia musí mať v sebe takéto riešenie- bod od ktorého sa bude odvíjať tak ako chceme my. Ale aj táto postava mala problém vždy tento bod nájsť. A často bola pokúšaná vlastnými pochybnosťami a strachom. Ešte že majstri Jedi vedeli bojovať aj tam, kde to už všetci ostatní vzdali 🙂 . Ale ja si neviem pomôcť a vidím tu len ten jeden mŕtvy bod. Samozrejme mojou životnou filozofiou je „nikdy sa nevzdávaj“ ale keď nad takýmito problémami pomaly zošediviem, nebudem sa cítiť ako víťaz.
Neodvažujem sa z tohto vyvodiť nejaké ponaučenia, snažím sa to brať tak že bitky síce prehrávam ale vojna je stále nerozhodnutá. No s každou porážkou ma to oberie o kúsok viery, optimizmu, energie, trpezlivosti 😀 . Pred pár rokmi som mal trpezlivosť zo železa, dnes ma rozčúli už aj to keď niekto poriadne nepočul čo som hovoril 😀 . Ale akonáhle sa pristihnem tak to rozdýcham a ukľudním sa, však tu nie som prvýkrát. A cítim sa ako by mi to podstatné stále unikalo.
Zvláštne že som sa v poslednom čase nikdy necítil sám alebo smutný, ale včera som sa bol tradične pozrieť na Comix Saloone (ak ste tam ešte neboli tak odporúčam, je to super 😀 ) a asi prvýkrát som nemal s kým ísť. Táto udalosť je pre mňa už odpradávna veľmi zložitá vec, keďže všetci normálni ľudia ma kvôli tomu vždy odsudzovali a preniknúť do komunity otaku tiež nie je jednoduché (zvlášť keď som sa tam toľkokrát popálil..). Tento rok to ale bolo kvôli tomu, že som vybavoval plno vecí v robote, škole, a celý týždeň mi zobrala aj organizácia jednej oslavy, problém asi začal už tam. O tom sa ťažko hovorí, tí ľudia sú mi ako rodina, ale ja som človek, ktorý nemá moc rád oslavy ani nejaký veľký sociálny kontakt a práve tam si pripadám, že síce robím čo môžem a ostatní ma berú takého aký som, ale táto jedna vec mi zaručí samotu a odcudzenie do konca života. V dnešnej reči teda forever alone 😀 . Práve včera som si všimol, že ja síce vždy dvihnem telefón, pomôžem ostatným, bavím sa o problémoch s kamarátmi aj keď sa mi vôbec nechce, ale keď mám problém ja, tak som úplne sám.
Už dlho som si u nikoho nevylieval srdce a túto stránku som vždy považoval za posledné útočisko, tak mi tento depresívny materiál dúfam odpustíte ~~. Celé leto som si vravel, že musím ísť aspoň pozrieť eprakone a niečo odtiaľto prečítať a napísať, ale vôbec som túto potrebu nemal. Až doteraz. Fakt som vďačný aspoň za tieto internetové terapie 😀 .
A Helar (tuším máš iný nick, dúfam že na tento ešte reaguješ) prosím zruš ma ako autora a aj ma môžeš dať preč zo 4 dohôd ak to ešte existuje, nemyslím si, že v tom budem pokračovať a normálne vôbec nemám tucha o čom písať takže ako autor som nepoužiteľný. Asi toľko, možno sa tu ešte budem poflakovať možno nie, ale fakt vám už neviem nič sľúbiť a dúfam že to nie je písané moc pesimisticky, tomu sa celý život vyhýbam a aj tak ma to vždy dobehne :/. Tak sa to pokúsim aspoň optimisticky ukončiť- nikdy sa nevzdávať pretože v tej najväčšej tme vaše svetlo žiari najjasnejšie. A nedovoľme bolesti aby nás premenila v niečo čím nie sme. Pretože je lepšie byť nenávidený za to čím sme ako byť milovaný za niečo čím nie sme. ( tieto veci sú od ľudí, ktorý ma v živote inšpirovali 🙂 ). Peace and love to everyone 🙂 Ryuu
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor