Toto je celá jedna pasáž z Felixa Wolfa, pretože k tomu, čo hovorí, už nemám čo dodať. Možno okrem jediného – že by som kľudne bola mohla to anglické “intent” nazývať aj “vôľa” miesto “úmysel”. No ale už sa úmyslujem nejaký ten rôčik, takže meniť to nebudem, ale v tomto článku intent značí aj “vôľa”.
Keď to prirovnáme k počítačom, tak potom vnímam individuálny úmysel ako zbierku programov a procesov, ktoré bežia na pozadí: náš špecifický internetový prehliadač, antivírová ochrana, blokátory reklamných okienok,
ochrana proti programom-špiónom, cookies, miniprogramíky na pracovnej ploche, textový procesor, kreatívne programy, komunikačný softvér a podobné. Všetky spolu, zjednotenými silami, podmieňujú naše skúsenosti a zážitky s počítačom. Niektoré programy sme si vybrali sami, iné boli vopred nainštalované a niektoré sa nahrali celkom bez nášho vedomia.
V našom každodennom živote sú algoritmy a programy naše presvedčenia a zabehané vzorce myslenia. Všetky dohromady formujú náš úmysel a ten zas formuje náš život. Vzájomne si protirečiace a bojujúce programy a myšlienkové vzorce majú na náš život presne ten istý dopad ako na náš počítač – ústia do frustrácie, neefektívnosti a kolapsov.
Keď si však tento mechanizmus začneme uvedomovať, môžeme ho využiť v náš prospech, a z našej vôle sa stáva ten najmocnejší nástroj pod slnkom, skutočný čarovný prútik, ktorý nám umožňuje upraviť si realitu na svoju potrebu. Prirodzene, vieme ovplyvniť len náš individuálny úmysel a ak máme za cieľ ultimatívny mier v duši a naplnenie, potom by bolo dobré, keby náš individuálny úmysel bol zladený s kolektívnym úmyslom nášho živočíšneho druhu a úmyslom vesmíru ako takého.
Ako súčasť všetvoriaceho univerzálneho vedomia spoluutvárame našu realitu silou našich presvedčení a s nimi spojených vzorcov myslenia. Aby sme žili ten najlepší život, aký si vieme predstaviť, potrebujeme si vypestovať systém presvedčení a patričný úmysel, ktoré tento život zhmotnia. Môžeme sa pokúsiť “reštartovať” náš “operačný systém” cez obdobia stiahnutia sa zo sveta, iniciačné ceremónie, očistné sústredenia a iné transformačné rituály, ale je tu riziko, že niektoré staré vzorce, programy a presvedčenia to prežijú. Rekapitulácia je vynikajúca technika, ako svoje vnútro preskúmať a očistiť. Navyše môžeme využiť aj modernejšie techniky ako neurolingvistické programovanie, subliminálne (podprahové) správy, vision board alebo Mind Movies, aby sme prepísali a preprogramovali tie programy v nás, ktoré si uvedomujeme.
Tieto moderné metódy predefinovania a pestovania úmyslu sa zakladajú na čomsi, čomu sa hovorí “zákon príťažlivosti” – koncepcii, ktorá bola široko spopularizovaná v posledných rokoch. V podstate vraví to, že presvedčenia, myšlienky a činy majú energiu, ktorá priťahuje podobnú energiu. Ja tento princíp radšej nazývam zákonom zhmotňovania alebo zákonom spoluutvárania. Predstava príťažlivosti do toho vnáša zbytočné a nepochopiteľné oddeľovanie nás od univerza, čím vlastne bráni nášmu spirituálnemu vývoju. Použitie tohto zákona alebo dynamiky spoluutvárania má dve hlavné zložky.
Predovšetkým musíme vedieť, čo chceme zhmotniť, pričom potrebujeme zvážiť, že by nebolo múdre formulovať osobný úmysel, ktorý by kolidoval s univerzálnym úmyslom. A po druhé potrebujeme vystaviť naše podvedomie maximálnej mentálnej a emocionálnej energii, ktorá sa s naším úmyslom viaže. V ideálnom prípade sa cítime, ako keby sa želateľný cieľ alebo objekt už zhmotnil. Väčšina zhmotňovacích techník zaplavuje naše podvedomie skriptom a/alebo obrazmi predstavujúcimi to, čo chceme dosiahnuť. Čím viac emocionálnej energie spojíme s novým skriptom, tým lepšie, pretože práve ona podmieňuje silu novoasociovaných neurálnych prepojení, ktoré počas preprogramovania mysle vytvárame.
Skutočné kroky, ktoré k želanému stavu povedú, je najlepšie prenechať na Univerzum a objavovať pomocou navigačných stratégií [po našom: udičiek]. Úmysel je v podstate cieľ, na ktorý programujeme náš navigačný systém.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre iskra Zrušiť odpoveď