Pred pár dňami sa pri jednom z článkov rozvinula diskusia, do ktorej prišla pesnička We Belong Together.
Išlo o to, “robiť si zle” navzájom… z hocijakého dôvodu. Hoci to bolo myslené zo srandy, predsa len som sa rozhodla pesničku dať aj do odpočtu – a s ňou aj to, čo je pre mňa dôležité: Patríme spolu. Sme jeden systém. Robiť zle inej časti toho istého systému je nezmysel, pretože len čo dostaneme systém z rovnováhy, vráti sa to ako bumerang k nám. Predstavte si, že srdce sa povadí s pečeňou a pečeň si povie “hodím sa o zem, uvidíme, ako to zvládneš!” A hodí sa o zem. Skolabuje, od nej skolabujú iné orgány a nakoniec aj to srdce – a prestane zásobovať pečeň krvou a kyslíkom… Všetci bohovsky vyhrali.
Zaujímavé je, že v živote sa tak často meriame s inými, orientujeme podľa iných – ako keby boli nie srdce, ale konkurenčná pečeň! Hľadanie nepriateľov je podľa mňa prejav pocitu oddelenosti od iných, pocitu, že som ponechaný sám na seba v nepriateľskom svete… Kedysi som počula “každý za seba a proti iným”. Myslím, že to je presne ten pocit, ktorý nás núti “umóresňovať” ostatných, “trestať” a “postihovať”. Miesto toho, aby sme sa tešili, že funkciu toho hoviadka v systéme prebral ten druhý a tak ju nemusíme napĺňať my. 🙂
Toto mi bolo dôležité povedať. Patríme spolu, či sa nám to páči alebo nie – a ak jedna časť z nás trpí, tak sme si práve do “nášho príbehu” celej planéty pustili utrpenie. 😕
A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …
Yesss 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙄
Páči sa miPáči sa mi
“Nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe…” (John Donne)
Páči sa miPáči sa mi