Nemôžeš vyhovieť všetkým (a nemôžu všetci vyhovieť tebe)

Helar Sun Belangelo 62 komentárov

“Spoločnosť ako taká je živý organizmus a správa sa ako organizmus. Každý pokus vyčleniť sa zo všeobecného popisu reality sa stretáva s podozrením, paranoiou a v konečnom dôsledku s prenasledovaním.” — Felix Wolf

Túto formulku poznám veľmi dobre z marketingu: You Can’t Win Them All (YCWTA), nemôžeš si ich získať všetkých. Nemôžeme urobiť reklamu, ktorá rovnako osloví všetkých. Niekto bude nadšený, inému sa otvorí nožík vo vrecku.

Ako deti sa učíme nebrať YCWTA do úvahy, snažíme sa byť obľúbení napravo-naľavo… ale ono to nejde. Keď nás niekto nemá rád, bolí nás to. Avšak za tou bolesťou sa skrýva presne ten mechanizmus, ktorý Felix Wolf popisuje v hornom citáte: existuje “zdieľaný názor” a kto ho porušuje, je nepriateľ. Z dvoch dôvodov:

  1. Nevieme predvídať jeho reakcie, stáva sa zle čitateľný. Začíname sa ho báť.
  2. Kto si myslí, že je, že si dovoľuje postaviť sa nad niečo, čomu sme sa upísali my?! Považuje sa snáď za lepšieho ako my?!

Na vlastnej koži som zistila, že jedno ide s druhým – bolesť z toho, že niekomu nevyhovujeme, ide ruka v ruke s našou snahou “upratať” iných, aby vyhovovali. To je ten mechanizmus, ktorému toltékovia hovoria Sudca/Obeť. Sme oboje súčasne (Matrioshka, ďakujem za otvorenie očí!).

Dobrá správa: stačí prestať byť jedným a prestanete byť automaticky aj tým druhým… a ako sa oslobodzujete z Obete, púšťate svojho Sudcu. Je to postupný proces. Stačí sústrediť sa na jedno z týchto dvoch. 🙂

Cvičenie

Keď nás bude nabudúce znova bolieť, že nás niekto nemá rád, spýtajme sa sami seba: bolí nás to preto, že nás to zneisťuje, že sa cítime iní, zraniteľní, nasmerovaní k “opusteniu”? Alebo nás to bolí, že práve tento blbec si dovolil posúdiť nás – a neprijať nás? Že sa vyvýšil nad nás?

Nezávisle od toho, ako dopadne odpoveď – nakoľko nás to fyzicky ohrozuje práve “tu a teraz”? Ak nie, je to len drsný zásah do “nášho príbehu”. Ale “náš príbeh” je “náš príbeh” preto, že je náš – píšeme ho my a čo sa v ňom môže alebo nemôže prihodiť, je len v našich rukách.

Takže ak nás to neohrozuje fyzicky, vieme to z nášho príbehu dostať tým, že celú situáciu preinterpretujeme. Koniec-koncov, reakcia prostredia na nás je súčasť ich príbehu a ak nechceme, nemusíme si ju do nášho príbehu pustiť. 🙂

62 thoughts on “Nemôžeš vyhovieť všetkým (a nemôžu všetci vyhovieť tebe)”

  2. Tento koment nečíta veľa ľudí, čo som rada, pretože nelipnú na mojich názoroch. ďakujem za tento môj sen, ktorý si tvorím aj na tomto blogu. Ďakujem Helar, že mi to umožnila. Som rada, že si tvoríte svoj vlastný sen. 😉

    Páči sa mi

    Odpovedať

  4. A vy tu ovplyvnujete osudy ludi tak si tu nelieč dušičku 😀 na net ma pristup pekna kopa deti a čudujem sa že vam to tu ešte nejaky anonymous nezredukoval ale tak uvidime … 😀

    Páči sa mi

    Odpovedať

  5. Mam obavu ze ked mi toto tu pomože že za to na druhej strane zaplatim a tiež keby som zbadal anjela alebo demona tak mu asi otrhnem hlavu prepačte za vyrazy nejak rychlo som prestaval mat kontakt s realitou.

    Páči sa mi

    Odpovedať

      • bojujem sam so sebu prepačte stale mam zle veci pred očami tom je problem prepačte potreboval som sa niekomu zdvoverit zakričat si prepačte za tie utoky len bol som vychovavany v presvedčeny že bosoractvo je zle ale ked to clovek nezneuziva tak nema byt prečo

        Páči sa mi

      • Ľuboš, bosoráctvo, alebo mágia JE a tam veta pre mňa končí, alebo to môžeš nazvať Sebaspoznávanie a tým pádom končí tvoja morálna dilema o bosorákoch/bosorkách. Kto vraví, že hneď každý bude bosorák, mág, nagual, brujo, alebo nech už čo kolvek? Zlé, alebo dobré je hodnotenie. Máme proste pocit, že všetko treba niekde kategorizovať, čo aj je “pravda” (potreba), pre isté stupne vývoja a potom to už “pravda” zase nieje, lebo to už nieje treba takto triediť 😀 Takže, niečo ťa sem “dofúkalo”. Ak pri čítaní, takýchto myšlienok pociťuješ nekomfort, strach, alebo hnev…atď, asi proste tento spôsob sebaspoznávania, nie je tou tvojou momentálnou cestou. Máš ale slobodnú vôľu a teda sa sám rozhodneš, ako a čo bude tvoj ďalší krok 😉

        Páči sa mi

      • Na psychiatrii ti nepomôžu. Kráčaš po vlastnej ceste alebo sa len pozeráš na cesty ostatných? Vieš čo chceš? Ak nie, zisti čo nechceš. 😛 Ako to spraviť tak aby som nekázal keď chem niekomu pomôcť? Ups, každý si musí pomôcť sám. O tomto je podľa mňa individualita. Zničiť trebárs aj polku univerza ale prevziať za to zodpovednosť a postaviť sa tomu čelom. Náhodu tú frázu o utrpení poznám. Vďaka kope náhôd ti teraz píšem. Nemáš nikoho, kto by ťa podržal? Fájn nevadí, niekto sa po nejakej dobe nájde. Helena má Gabriela, ja som dostal najvyššieho aj ty dostaneš niekoho,kto ti odzrkadlí tvoje vnútro.

        Páči sa mi

      • Tebe to môže byť jedno. A keby aj, tvoje ťažké srdce na mňa to neobmäkčí. Nikdy si mi útok na Helar neodpustila. Naopak zobrala si ho na seba, riešila za ňu. Iba si to zamietla a odložila. Alebo to chudák Uzza načas odpratal. Ja somsa mohol aj pooňďať. Hej tak mi treba! Hách demence.

        Páči sa mi

      • Dušan, malá rada: prestaň sa už toľko zapodievať sebou samým, pretože “sebou samým” je úplne nanič a umelý konštrukt. Reálne je všeličo/všetko iné, len táto jedna vec nie. Mám pre teba zlú správu – nič na tebe nie je také unikátne, že by niekto iný pred tebou presne v tom mieste už niekedy nebol a neriešil podobné veci… Ver mi, rozumiem ti viac, ako mi je príjemné… ale aj to som (bola) ja.

        Dnes som otvorila Ruizov Hlas poznania na pasáži, kde sa hovorilo o tom, že naše vedomosti sú to chlievikujúce, posudzujúce “ja”, s ktorým sa identifikujeme a je to vlastne len konštrukt predstáv iných o tom, ako by sme mali/nemali vyzerať… a naša reakcia na ne. Nič reálne, len predstavy, za ktorými sa vrtíme celý život ako pes za svojím chvostom. Kedysi si ma nazval “psom”. Vieš čo, som pes – a keď niečo vyňuchávam a ono pre mňa nemá reálnu vôňu, neberiem to za reálne. Vieš vyňuchať svoje ego? Ja len vtedy, keď má vôňu strachu… 🙂 A to mi pripomína to staré “stretli sme nášho nepriateľa a on bol my”. 🙂

        Pohľadám toho Ruiza v češtine a hodím ho sem do nejakého článku, lebo to tiež bolo o psovi. S tým psom sa ti vtedy podaril nehynúci šplech… slová už nemožno vziať späť a ty pre mňa naveky zostaneš niekto, kto sa pokúsil ublížiť mi bez toho, aby mu to niečo prinieslo… Na mne si už ľudia sanovali svoje egá alebo naháňali kšefty, ale ešte ma nikdy nikto (alebo sa aspoň nepamätám) nepoužil ako nástroj sebatrestania. Nová skúsenosť. 🙂

        Páči sa mi

  7. Vidíš M. aké je to ľahké, tvoriť sen? Dáš do komentu skrytú myšlienku a sama sa vytvorí, stále si slobodný/á.
    Dôkaz:
    – pripojili sa do komentov o ktorích sme hovorili,
    – matrioshku citujem: “Ty si demence! 4 jemnucke podrypy stacili aby si sa nasral! Cha cha softak!!!! 😛 ”
    Nie sú si vedomí, ale v nevedomosti konajú. Osho je Majster. 😉

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Slobodná cesta, kto je to M.?
      Ktorá myšlienka bola skrytá?
      O ktorých komentoch sme/ste hovorili?
      Som len zvedavý, tek preto sa pýtam 🙂
      To s tou nevedomosťou je predsa pravidlo, o ktorom rozprávame už dlhšie.
      Je to tá téma o Pravde. Všetci predsa konáme svojim spôsobom v nevedomosti, lebo nikto z “nás” nemá kompletné poznanie “otca”, ale súhlasím, že opakovanie je matka múdrosti, len aj to s tým zabúdaním má svoje opodstatnenie, takže aj tá “nevedomosť”, má svoje pevné miesto a bez nej by asi nebol žiaden pohyb, ale toto je len môj predpoklad 😀

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • iskra, neber si nič osobne, bolo to adresované niekomu inému, bola to len ukážka pre niekoho.
        Možno raz prídeš na to. 🙂 Všetko má svoj čas.

        Páči sa mi

      • Slobodná cesta, prečo si myslíš, že som to zobral osobne? 🙂 Ja som sa len opýtal, pretože som nerozumel, komu je tvoj komentár myslený nakoľko som to z oslovenia nepochopil a opýtal som sa ako si to myslela, lebo ani to som nepochopil a keďže v takejto situácii, by akýkoľvek môj záver bol predpokladom, radšej som sa opýtal, ako si to teda myslela, aby som získal viac informácii. Faktom je, že záver netreba robiť za každú cenu a tak to odkladám na neskôr, až príde ten správny čas 😀

        Páči sa mi

      • čo ak – je predpoklad. Ja som na to už prišla, veď som ten koment písala predsa ja. 😀
        Iskra skutočne to nechcem rozpisovať, pretože ak príde to vedenie, čo som dostala ako dar “zhora”, chcem aby si to každý vychutnal sám – je to krásne. Môžem približne povedať iba to, že to zlepší každému život, nezáleží na tom, či si vedomý, alebo nie, či si chudobný, alebo bohatý. Je to super, naozaj nechcem, aby ste prišli o ten pocit. 😉
        V nevedomí sme si všetci rovní. 🙂

        Páči sa mi

      • Slobodnacesta,

        a si si celkom istá, že “čo ak” je predpoklad a nie pokus namodelovať ti alternatívu, ktorú nevidíš? 😉 (Pôvodne tam bolo “nevidíš/nepripúšťaš”, ale rozhodla som sa nerobiť predpoklady.)

        Páči sa mi

      • áno Helar, “čo ak” – je predpoklad na 100%, jediné čo môže tento predpoklad namodelovať sú pochybnosti, obavy a možno pre niekoho aj alternatívu. 🙂 To závisí od jednotlivca ako vníma predpoklad. Pochybnosti, obavy, alternatíva… sú iba následkom predpokladu.
        Napr. “Čo ak to nie je tak?” – vytvárajú sa pochybnosti, vytvára sa alternatíva /nie je to overená skutočnosť/
        Pre mňa je jednoduchšie povedať: – “Nie je to tak.” alebo “Je to tak.” – nevytváram si pochybnosti, nie je vytvorená alternatíva /je to už overená skutočnosť/.

        Páči sa mi

      • Hela Sun Belangelo, 😀

        my dve sa nezhodneme, pretože ako to chápem, som tak nekonečne zaostalá, že nemám šancu ťa pochopiť. S tým viem žiť, tiež. 🙂

        Páči sa mi

      • Overená skutočnosť 😀 voči čomu a v akom kontexte?…tu sa mi potom viac páči tá nekonečná pravda, alebo ako to nazval Nick 😉

        Páči sa mi

  9. Tak, toto som sem tiež pred chvílou napísala, ale potom som sa preklikla rýchlejšie preč, tak sa to vygumovalo.
    Tiež dnes diskusii nerozumiem, len sa mi zdalo, že sa to hemží sudcami a obeťami. Asi to je stále k obsahu článku.

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • 😛 Tak sa na to vykašli. Nájde sa niekto iný. Vždy sa nájde niekto iný. 🙂 A teraz poďme “o úroveň vyššie” – ak si pripustiš, že ty a Dušan ste súčasť toho istého systému, vzniká absurdná situácia, kedy jedna časť systému robí zle druhej časti systému a čuduje sa, že nakoniec je zle aj jej… teda, pokiaľ netrpí sebatrestacím komplexom… 😆 (Takto nejako musí vyzerať v tele vírus. Sústredenie sa na ubližovanie tomu, čo ma drží nažive. 😛 )

      Práve dnes ráno som v rádiu počula túto pesničku:

      http://www.youtube.com/watch?v=jNVppzEqUmM

      We Belong Together.

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Ľudia, ale toto nectí ani nás… Keby Dušan mohol inak, tak to urobí… Ak to neurobil, tak preňho bolo v tejto chvíli potrebné zareagovať presne tak, ako zareagoval. Ergo: niečo si od toho sľubuje. To “niečo” je naša reakcia… a tak najrozumnejšia reakcia je nereagovať. Sú iné komunity, kde tú reakciu môže získať.

        Inými slovami: čo ste získali z tejto energetickej výmeny (okrem pocitu “ale som mu to nandal/a”) vy? Čo získal on? To, čo potreboval, aby pokračoval v tomto štýle, pretože mu zjavne prináša to, po čom túži – emocionálny rozruch okolo neho… Zrejme 1. nevie, 2. nechce, 3. nedokáže alebo 4. nemôže inak.

        A aby som už neznela celkom ako Kristus na obláčiku 😉 – kto to naposledy tak vehementne “hnojoval”? 😉 Slová prezrádzajú aj to, s kým sa identifikujeme. Ďalšia kapitola k bezchybnosti slovom. 🙂

        Páči sa mi

      • Ľudkoviaaaaa, ja som debiiiiiiil… 😦 Takto učene tu “pucujem” vás a potom sama urobím čo? Reagujem naňho… 😕 Kde som bola, keď som písala ten horný koment?! No dobre, ďalšie kolo…. 😕 😛 😆

        Páči sa mi

      • Heli, úprimne povedané, z mojej strany to bola neosvietená a vedomá reakcia môjho ega po porade s mojím srdcom. Úplne spontánna. Takto som to v tom momente cítil. Ako keď proste tresne 1 dieťa to 2 palicou rovno medzi oči, lebo sa ho nejako dotklo a jednoducho sa rozhodlo pre “odplatu”.
        1 múdry človek vraj raz povedal, “kto do teba kameňom, ty doňho chlebom”…toto sa mi fčul hold nepodarilo.
        Raz mi to ide tak a potom zase onak a práve teraz mi to ide hold takto. Na 100% tu a teraz. Dôvod, ktorý spôsobil moju reakciu, spúšťač, je pravde podobne o mojej minulosti, krivde a egu, ale ako sme už veľa krát spomínali, aj toto sú dôležité súčasti nás. Faktom je, že mi to veľmi nepridáva na cti, ale o tú mi vôbec ani neide.
        Mňa štve Dušan a jeho spiaci potenciál a na 2. strane som mu vďačný za zrkadlo a korigujem….štvem sa sám a môj nevyužitý potenciál 🙂 Na tomto mám sakra teraz pracovať 🙂

        Ďakujem Ti Duško a veľmi sa ti ospravedlňujem. Prepáč a odpusť mi prosím 🙂 Milujem Ťa presne takého, aký si.

        Páči sa mi

      • Iskra,

        mne sa už teraz ľahko hovorí… Svoje “neosvietené” obdobie plné čudovania sa, pocitu krivdy, zúrenia a znechutenia už mám za sebou… Chvalabohu, pretože som sa v tej podobe nemohla ale ani trochu vystáť. 😉 A teraz strúham formu a všetci padajú na zadok. (Alebo aj nie 😛 , ale ja si to tak budem predstavovať. 😀 )

        Páči sa mi

      • prepacte, to ja tu virim prach, dost blbe, keby si pisal so mnou na FB tak aspon neobtazujem okolie. Ale co mam robit, ked nechce. On je na vine 😀 .Dobre uz som ticho.

        Páči sa mi

      • Ale aby bola spravodlivost na svete, sak ved vidite, ze Dusan nic zle nerobil, to ja som zacala do neho ryt. Tak len dal trochu naspat. Haluz dnes uz druhy krat citam o kamenoch a chleboch a zase sa musim vadit, lebo s kamenmi a chlebmi nesuhlasim. Lebo potom furt dakto skonci na krizi. Je nam to treba? Ja hovorim, kto do teba kamenom, ty do neho tiez kamenom, ale aspon trochu mensim. A kto do teba chlebom, ty do neho kolacikom. Takto by sa to hadam dalo dako na dobre obratit 🙂

        Páči sa mi

      • Ja som si to “kto do teba kameňom… atď.” tiež trochu “pohelenčila” 😛 : kto do teba kameňom, ty doňho chlebom – ale aspoň takým dvojtýždňovým… 😆 O typle je postarané. 🙂 Krv tečie potokom. Váš Terminátor. 😀 😀 😀

        Páči sa mi

Povedz svoj názor