Na blogu Stephanie Mulac sa objavil nový článok, ktorý ma zaujal, pretože nebojuje tak militantne proti našej mysli, ako to väčšina ezo článkov robieva… Preto si tu z neho trochu zacitujem:

Naša myseľ môže byť buď náš najlepší kamarát alebo náš najhorší nepriateľ – v závislosti od toho, čím ju prikrmujeme. Ani by ste neverili, koľkým hnusom ju denne kŕmime!

Prečo nedodávame mysli prílivy pozitívnej energie? Mohli by sme celkom bez námahy, lenže pričasto sme tak zahrabaní v príkoriach každodenného života, že to nerobíme.

Bežné riešenie sú afirmácie – potvrdzovanie si niečoho, akoby to už bola realita alebo pravda. Pozitívne afirmácie sú teda vtedy, keď sami sebe potvrdzujeme niečo pozitívne. Takéto potvrdenia vedú k pozitívnym výsledkom, pretože náš vonkajší svet odráža náš vnútorný svet.

Ale mnohí z nás majú s pozitívnymi afirmáciami problém. A tí, ktorí problém nemajú, niekedy narazia na blokádu nášho vedomia.  Naše vedomie má niekedy zvyk spochybňovať naše presvedčenia až do tej miery, že nás to odradí.

Podvedomie prijíma príkazy bez toho, aby ich spochybňovalo. Preto je dôležité, aby sme ho sústavne prikrmovali pozitívnymi afirmáciami.

Zvyšok článku je reklama na softvér, ktorý nás prikrmuje pozitívnymi afirmáciami. Jeden taký softvér som videla. Inštaloval sa ako šetrič obrazovky, človek si v textovom editore napísal pozitívne afirmácie a tie sa mu na pozadí, keď niečo robil, na zlomky sekundy prebleskovali po obrazovke – príliš krátko na to, aby to vedomie zachytilo, a dostatočne dlho na to, aby ich podvedomie prečítalo.

Ja som používala iný spôsob. Napísala som si afirmáciu a nalepila som si ju vedľa obrazovky počítača. A keď moje vedomie bolo sústredené na obrazovku, podvedomie kútikom oka čítalo, čo je v afirmácii. Trvalo asi mesiac, než sa mi dostala do “genetického kódu” – ale odvtedy tam sedí pevne. (A rovnako na papieri pri obrazovke. 😛 )

Ďalšia takáto metóda sú bosorácke mantry, ktoré si drmolíme, až kým podvedomie nevyšle signál, že správu prijalo.

No a v Klube psychoexperimentov sme experimentovali (veď čo aj iné 😉 ) s nahrávkami pozitívnych afirmácií, ktoré sa počúvali 10-15 minút každé ráno, voliteľne cez deň a večer pred zaspatím 30 minút (v tomto poslednom cykle bola každá afirmácia strojnásobená). Využíval sa efekt, že po zobudení a pri zaspávaní vedomie ešte drieme a tak sú dvere do podvedomia dokorán.

Ja teraz idem na nový typ experimentu. Už mám potrený softvér a tak si idem vyrábať subliminálne nahrávky: nahrám si afirmácie pod svoju obľúbenú hudbu a počúvaním sa “doafirmujem” do stavu večnej blaženosti! 😀