Spomenula som si, že na poslednom stretnutí Anonymných stalkovačov som rozvádzala svoju teóriu, že pod našimi nevhodnými dohodami hocijakej podoby leží jedno základné rozlíšenie: ako vnímame svet. Či je svet miesto priateľské, s hojnosťou a šancami na využitie, alebo je to miesto nepriateľské, kde sa pohybujú ksichti, ktorých sa buď treba báť alebo ich treba obracať na môj obraz, pretože “nevyhovujú” – lebo je tu možnosť, že ak by oni vyhovovali, tak potom nevyhovujem ja… 😕
(Ak si všimnete, v akej miere detailu som popísala oba stavy, tak ľahko zistíte, kde sa pohybujem ja. 😳 )
Do aprílového stretnutia 22.4. máme ešte trochu času, tak vám navrhujem vyskúšať dve cvičenia,ktoré prípad “nepriateľského sveta” a z neho vyplývajúcich komplexov, nevraživostí, strachov a pocitov viny istým spôsobom ošetrujú. Každé z nich by bolo dobré robiť aspoň pár dní, podľa možnosti týždeň.
“Ahoj, havčo!”
(Ošetruje dohodu “neber osobne”)
Prvé z nich vzniklo na Pini vďaka Andrei (alebo Andree, já se v tom neorientuji 😕 ) a mne aspoň pomáha zbavovať sa nevraživosti a pocitu, že svet je nepriateľské miesto, kde je niekto proti nám a o niečo treba zápasiť:
Andrea písala, že keď ide napríklad po meste, zdraví v duchu všetko, čo stretne. Ja, keď to používam, dávam si pozor aj na to, ako zdravím – a používam pekné slová (veľmi často zdrobneliny).
Takže: dajte si týždeň, kedy budete všetko v svojom živote zdraviť. (Dokonca aj “ahoj, hnusný ksichte” je prípustné, ale “ahoj, ty hovado” by som rozhodne zmenila na “ahoj, ty reprezentant poriadne veľkého rožného statku” 😉 .)
No a až sa stretneme, porozprávame si, ako nás to vnútorne zmenilo a či vôbec.
“Alebo aj nie.”
(Ošetruje dohodu “nerob predpoklady”)
Na toto som prišla nejako intuitívne – v istom čase som začala ku mojim jedno-jednoznačným vyjadreniam automaticky pridávať “alebo aj nie”, pretože som začala vnímať, že veci môžu byť celkom inak, ako sa mi to vidí. Dosť to relativizuje náš zabehaný pocit, že ja mám ultimatívnu pravdu, pretože v mojom vnímaní sú veci vždy presne tak, ako ich vnímam ja.
Takže: zasa si dajte týždeň, kedy budete jednoznačné vyjadrenia dopĺňať o “alebo aj nie”. Napríklad “to je pekný chlapík… alebo aj nie”, “to je katastrofa… alebo aj nie”, “dobre si ma naštval… alebo aj nie”, “dám ti po papuli… alebo aj nie”.
A zasa: jeden týždeň a sledujte, čo to s vami robí vnútorne. Až sa zídeme, spolu skecneme. A ak vás napadá ešte nejaké iné cviko, buď ho hoďte do komentárov (aby som mala aj ja čo cvičiť), alebo ho prineste so sebou na stretko a budeme ho robiť nabudúce. 🙂
A ešte “jednohubka”
Jednohubkám sa kedysi hovorilo “chuťovky” a ja ich mám rada. (Rozhodne je lepšia jednohubka ako pohubka. 😛 ) Už som sa pracovne uvoľnila, mám softvér na zmiešavanie zvukov a tak na najbližšom stretku si hodíme meditáciu “Zrkadlový portál”, dobre? Meditka má dva účinky – buď ju použijete na relaxáciu alebo na šamanské cestovanie.
No a za mňa…
Momentálne pracujem ešte stále na bezchybnosti slovom. V posledných dňoch sa mi akosi začal meniť spôsob vyjadrovania: keď mi kedysi niečo padlo z rúk, tak som si povedala “ja babrák”, keď niečo nevyšlo, tak “ja debil” a podobne… Všetko to boli málo podporujúce vyjadrenia.
No a už asi tretí deň na sebe sledujem premenu: niečo mi padne z rúk, poviem “ja babrák” a vzápätí sa opravím “nie, nie som babrák, len toto mi teda treslo a naozaj nemuselo, keby som si dávala väčší pozor”. 🙂 Mne sa tá zmena páči a tak trénujem naďalej ako besná. (A tým nemám na mysli tú chorobu rabies, ale mieru aktivity, ktorú vyvíjam. 🙂 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Heli, ja mam jednu otazocku k tej chutovke. aj ked tu asi teraz budem za blbu (alebo aj nie 😛 ) – mozes mi prosim povedat co si pod mediataciou “Zrkadlovy portal” mam predstavit? 😯 ….. ja poznam len meditku “The Mirror Game”… 😳
Páči sa miPáči sa mi
Ten názov som tomu dala ja, takže žiadne strachy… Je to hypno úvod: spočiatku uvoľňovanie sa vo viacerých etapách, potom ponáranie sa do seba vo viacerých etapách a nakoniec prídete k zrkadlu, do ktorého sa dá pozerať a klásť otázky (ovšem niečo menej kreténskejšie než “kto je najkrajší na svete?” 😀 ) alebo sa cezeň dá prejsť do mimofyzickej reality (niečo ako “naštartovanie” šamanského cestovania inými prostriedkami). 🙂 Nič hrozné a keď tam dorazíš, tak proste sa môžeš otočiť a vrátiť späť, môžeš si tam posedieť, môžeš sa povrtieť pred zrkadlom… to už nechám na vás. Ja vám chcem vytvoriť “cestu”, účel si už určíte vy. 🙂
Pre teba by to mohlo byť použiteľné pri maľovaní – prejdeš do mimofyzickej reality, kde máš oveľa silnejší kontakt so svojou intuíciou, a z toho miesta začneš maľovať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ak niečo spadne na zem alebo sa niečo nepodarí, stačí sa pousmiať/ zasmiať a povedať si: “Dnes ti to ide.” /nezáleží na tom ako/ 😉
Páči sa miPáči sa mi
dnes ti to ide je podla mna horsie ako ty babrak, lebo je to takzvana dvojznacna informacia. Vnimas ze si pochybyla a povies slovami opak. Velmi neprijemna vec v komunikacii, vola sa to odborne dvojita vazba. V tom by som sa na tvojom mieste vobec nepodporovala.
Páči sa miPáči sa mi
Zrejme takto nejak som si ja vybudovala označenie “nič necítim” pre prípady, kedy už-už idem zatnúť tesáky niekomu do krkavice. 😕
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, tak toto práve riešim aj ja, svoju iróniu a zistila som, že je horšia ako najhoršie nadávky.
Páči sa miPáči sa mi
Veľmi dobre si napísala matriosha, je to na základe toho ako to vnímame. Je to len na nás ako to vnímame, ako nejakú nedokonalosť alebo ďalšiu dokonalosť. Dodnes sa s tým podporujem, a vďaka tejto väzbe sa mi darí. Vďaka tejto väzbe som prijala svoju nedokonalosť a tým som sa stala samotnou dokonalosťou – prijať svoje chyby, prijať zodpovednosť za nich s úsmevom, že aj to sa stáva s istotou, že všetko má nekonečne mnoho riešení. Je to dej, ktorý sa už stal, je to minulosť, ktorý už nemôžeme vrátiť. Tento dej si v danom momente uvedomujeme, jednoducho sa stal, nemohli sme ho zmeniť v prítomnosti. Na čo je dobré sa s tým zaoberať v prítomnosti minulosťou? Je lepšie za to sa pochváliť ako trestať sa. 😛
Preto som písala Dnes ti to ide! /nezáleží na tom ako/
Páči sa miPáči sa mi
a ešte dopĺňam – to je dosť nepraktická myšlienka “nič necítim”, pretože neprijať pocity, cítenie daného deja, je útek od seba samej, od vlastného Ja, od vlastných pocitov, cítenia. Tak či tak sa ten dej zopakuje a zároveň si vytvárame predpoklady, že to necítime, ale vo vnútri “horíme”. Ľahšie je prijať ten pocit ako budovať múry, ktoré tak či tak spadnú. Ak cítenie považujeme za nedokonalosť, tak to premeňme na dokonalosť. Je to jednoduché, prijať ten stav, aj keď je momentálne v našej prítomnosti “nevyhovujúci” a povedať si: ” Tak dobre. V tomto momente som hnev, pretože nesúhlasím s tebou dnes, aj napriek tomu ťa mám rada, pretože mám rada aj samú seba.” V jednom momente premeníme hnev na toleranciu na odpustenie na zmierenie a na lásku v nás.
Ani Ruiz nerozdeľuje na “ksichti”, ktoré mu “vyhovujú” a ktoré “nie”, prijal všetkých takých akí sú, aj s nedokonalosťou a podelil sa o svoju prítomnosť, učenie prostredníctvom kníh, pretože on tak prijal svoju nedokonalosť a stal sa dokonalosťou. Neber si nič osobne, či ti to vyhovuje alebo nie, skutočnosťou, od ktorej neutečieme je naše samotné Ja.
Buď bezchybný v slove, pretože slovo sa stáva skutočnosťou. Nemôžeme si hovoriť a klamať sa neustále “nič necítim”, keď to všetko aj tak cítim, od-pustí “nič necítim”. Tie slová sa stali skutočnosťou, nič si necítila, ani k samej sebe.
Páči sa miPáči sa mi
vies, lebo bavili sme sa o pripade, ze urobis nieco co vnimas ako pochybenie. Ak je tvoja strategia dokonca taka, ze si zakazujes pochybenie co i len vnimat a vnimanie pochybenia nepripustas, tym sa zamotavas este viac. Vsetci robime chyby, mame moznost ich vnimat, a dokonca mame pravo na to aby sme robili chyby. Nikto nie je neomylny, netreba sa za ne trestat, ale zasa sa netreba ani klamat, ze chybu nevidime, ked ju vidime a musime aplikovat nejaku strategiu, aby sme ju akoze nevideli 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Slobodnacesta,
pekný preslov – pre niekoho, kto v tej kaši nie je. NLP: každé správanie má nejaký racionálny koreň – racionálny v očiach toho, kto sa tak správa. Takže “nič necítim” bolo (a možno aj je) racionálne v mojich očiach, inak by som to nerobila. Ak v sebe nájdem silu zmeniť to, tak to zmením. Nepotrebujem počuť, aké “neosvietené” to je… to ja predsa viem 🙂 … alebo nedôveruješ, že mám schopnosť si to uvedomiť? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
OK ako myslíte – predpokládate. 😀 V podstate nič nemeníme, iba som podala svoju skúsenosť, tak preto si neberte nič osobne. Ja viem Helar, že to vieš, preto tú poslednú vetu som dala do minulého času a minulosťou sa nezaoberám.
Matrioshka možno časom prídem na to, že nepotrebujem nič sa na sebe meniť, ale postačí mi zmeniť prostredie.
Prajem vám príjemné stalkovanie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nuz ako myslis, ak sa ti zda ze ti to prinasa stastie, tak sa v tom podporuj, mozno casom prides na to, ze to treba zmenit 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dievčatá, obdivujem vašu uvedomelosť a duchaplnosť, keď sa niečo nepodarí. Ja keď som doteraz niečo zbabrala, tak som sa akurát zmohla na šťavnatú nadávku a tým to skončilo 😀
Páči sa miPáči sa mi
tak urciteee, slobodna cesta, ale aby ti to menenie prostredia islo od ruky, mohla by si sa naucit zadavat mu jednoznacne instrukcie. Inak sa podla mojho nazoru dostanes zakonite do bodu, ze s hrozou zistis, ze prostredie je hovadsky nechapave a nebudes vediet preco 🙂
Páči sa miPáči sa mi
V poriadku, ako myslíš matrioshka 😆 Prečo? je otázka, na ktorú nikdy nedostaneš konečnú jednoznačnú odpoveď. Tak ti želám veľa šťastia v stalkovaní! Zmeniť prostredie je poupratovať okolo seba, čo je už zbytočné a opotrebené vyhodiť, zanechať to a vytvoriť priestor pre nové udalosti/deje, ktoré prichádzajú k nám.
Páči sa miPáči sa mi
Ľudkovia, keď ja mám takú skúsenosť, že ak sa pokúšame meniť prostredie, to prostredie sakramensky tvrdo a neempaticky odoláva… 😦
Páči sa miPáči sa mi
Andrea všetko zdraví, ja všetkému ďakujem 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mam ta rad, je mi to luto, odpust mi prosim, dakujem.
Mozno niekto pozna z “The secret” alebo jeho dalsieho pokracovania “Kluc” Pomaha mi to neostat v smutku, alebo hneve. Jednoducho sa dostanem do kludu a mozem riesit a vnimat dalsie krasne veci ktore ku mne prichadzaju.
Páči sa miPáči sa mi
super, na dovolenke budem cvicit. inak, aj ja si davam pozor, co hovorim. sa tesim, ze mi to celkom ide. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😉 Zdravím, ľudkovia 😀 Cvičenia mám rada. Poskúšajte a podiskutujte, uvidíme, čo to dá…alebo aj nie 😉 😀
Ak mi niečo spadne na zem…Pýtam sa spadnutej veci, či sa jej tam páči, či tam chce zostať atp. Taká ceruzka, alebo hrniec mi zatiaľ neodpovedajú, ale ak spadnú aj druhý krát, nechám ich tam, nech si poležia 😛 Sranda je z toho. Muž s dcérou sa na mne rehocú, že či čakám od hrnca, že začne na mňa volať, keď bude chcieť ísť do kredenca 😀 A ceruzku zas dá do poriadku náš havčo, jednoducho si z nej spraví hračku 😀 A aj futbal sa dá zahrať, naprílkad s tričkom, ktoré sa nechce dať poskladať 😛 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 To mi pripomína, ako šokujem kolegu, keď sa mu podarí niečo moje zhodiť na zem a ja sa odmietnem rozčúliť, len poviem: “nechaj tak, hlbšie už nepadne…” 😀 Ale aj toto trvalo veľmi dlho, než som si navykla reagovať takto. Pomohla mi k tomu absolútna únava, kedy som sa už nevládala rozčuľovať nad nepodstatnými vecami – a odrazu som zistila, že vlastne väčšia časť môjho prskoletu bola vždy nepodstatnosti… 😳
Páči sa miPáči sa mi
Hej, aj únava v tom mala prsty 😛 A aj rozhodnutie, že sa chcem prestať zlostiť 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😆 Jeej, dievčatá, toto sa mi páči, dosadím si to aj ja namiesto mojich prskoletov.
Páči sa miPáči sa mi
😀 Držím palce 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mňe sa veľmi osvedčilo predstaviť v každom človeku, ktorého stretávam, alebo počujem, svoju mamu. OK, niekto možno nemá najlepší vzťah s mamou, ale mne toto dáva zaujímavé situácie. Neide o to, že sa jedná o túto mamu, ale jedná sa o všetky matky, ktoré sme v svojej existencii už maly. Takto sa na to pozerajú Buddhisti a tento pohľad sa mi páči. Iste, každý mám iné skúsenosti a tak môžeme namietať, že sú situácie-ľudia, keď sa to nedá, alebo nehodí a “ja” vravím, že v živote je istá jedine zmena (pokojný bojovník) 😀
Minule som si za volantom stále opakoval, že “Milujem ťa” a zrazu predo mnou niekto začal prudko brzdiť a ja som chcel začať nadávať, ale na “milujem ťa” to voláko nešlo a tak som po krátkom chaose v hlave, pokračoval v úsmeve a v rapkaní Milujem ťa. Nešlo mi o to ignorovať svoj hnev, ale o to prijať situáciu a sústrediť sa na to na čo ja chcem a ja som chcel milovať a byť v prítomnosti 😀 Toto ešte stále nieje dokonalosť sama, ale je to moja cesta a tak aj tie predošlé názorové rozdiely o ktorých ste tu diskutovali, boli o Vašej ceste. Cesta nevie byť zlá a ani dobrá. Cesta je cesta. Takto sa to vraví a mne to pripadá celkom zmysluplné 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja by som to skúsila pre začiatok s ďakujem Ti:). Milujem ťa – tak ďaleko ešte nie som…to príde neskôr potom ako zvládnej aspoň ďakujem:))))
dík za inšpiráciu.
Páči sa miPáči sa mi
Iskra, zajtra rano cestou do prace sa pokusim praktizovat tvoju taktiku a opakovat si dokolecka Milujem ta. 🙂 Dnes, hoci som sa v praci nezastavila, som mala nakoniec krasny den, len cestou autom mi zopar krat zacal stupat adrenalin. Skusim, co to spravi s touto formulkou. Dakujem za napad. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hm, velmi zaujimave “cvicenie”. urcite sa pridam. 🙂 musism to proste vyskusat.
Páči sa miPáči sa mi
neviem sa vynadivat na ten uzasny obrazok s tavou 😛 …trochu od veci ale musela som..
Páči sa miPáči sa mi
Ako bolo na stretku, ľudkovia? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Hehe, ešte nijaké nebolo! Až túto nedeľu…
Páči sa miPáči sa mi
😀 Aha! Kde ja zas žijem? 😛 Aj tak dobre, mám ešte týždeň na cviká 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 No, a ako bolo na stretku? Som sa ,dúfam, trafila do nedele 😛 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi