Článok od Boobak:
Myslím, že sa mi v hlave spojili dve veci – téma najbližšieho Pini stretka a taká “drobnosť”, čo sa mi nedávno stala. No aj drobnosť môže pohnúť svetom. Aspoň tým mojím 😉
Takže téma stretka = predpoklady.
“Drobnosť” = kamoška mi ukazovala nejaké svoje kresby, medzi nimi aj kresby anjelov, ako ich vníma ona. Jeden bol žlto-zlato-bordový, farebnosťou vyžaroval riadnu energiu. Nepamätám si, čo presne som povedala, že mi to pripomína. Resp. nevyjadrila som sa, že mi tá kresba to a to “pripomína”, ale vyslovila som niečo v zmysle “aha, to je a to, hmm…”. Kamoška na to: “nie, to sú akože plamene!”.
Bum. Blik.
Predpoklad.
A pred chvíľou sa mi to všetko pospájalo a asi ma “osvietilo” 😀 Prišla som na to, že celý svet, všetko okolo mňa (a možno aj vo mne, no nad tým som sa ešte nezamýšľala), je jeden megaobrovský PREDPOKLAD. Všetko čo vidím, vnímam a hlavne všetko, čo je priamym či nepriamym dôsledkom/výsledkom niečieho konania, slov, mimiky, gest, umeleckým výtvorov a pod. si ja pretransformovávam svojimi zmyslami a svojím uvažovaním a vytváram si tak automatické odpovede na nevedomú otázku “Čo tým chcel básnik povedať?”
Vždy ma v škole iritovalo, keď učiteľka položila otázku “Čo tým autor myslel?”. No čo asi? To vie len on sám a možno ani on nie 😛 My môžeme len hádať. Tým pádom žiadna odpoveď nebude správna ani nesprávna. Je tak? Podľa mňa hej 😉
Možno to ide ešte ďalej, že do toho spadá aj príroda, udalosti vo svete či “karma” (fujtajbl!). Vždy si len DOMÝŠĽAM, čo tá ktorá vec znamená. Vždy len interpretujem, čo tým a tým človek myslel, keď to a to spravil, povedal, napísal, vytvoril a pod. Akoby som počúvala staručké rádio, čo už dobre nefunguje a, navyše, vypadával aj signál. A ja len lepím útržky a snažím sa z toho vytvoriť dačo, čo (mi) bude dávať zmysel.
V tomto kontexte môžem Helarino “alebo aj nie” aplikovať na úplne všetko. Tým pádom musím aj všetko spochybňovať a ak to tak začnem robiť, obávam sa, že mi z toho prepne 😆 No dôležité je asi hlavne to uvedomovanie, že úplne, úplne všetko môže byť úplne, ale že úúúplne inak, než to ja vidím/vnímam. Nič nie je isté, všetko je relatívne, každý názor je zároveň správny aj nesprávny. Nič nie je dobré alebo zlé. Alebo LEN dobré či LEN zlé. Všetko je, aj nie je. Aj tieto moje predpoklady 😛
Tieto predpoklady (haha, preklep, že “prdpoklady” – veru, často sú pre nás jedinými interpretáciami, pokladmi, ktoré si uchovávame, dogmami, ktorými sa riadime a pritom sú nám buď na škodu, alebo “naprd” 😀 ) zrejme tvoria základ vnímania väčšiny ľudí. Myslím, že by to mohlo byť tým, že svet a seba v ňom vnímame symbolmi, tj jazykom a najmä mozgom. Keby sme vnímali mimozmyslovo/telepaticky/srdcom, asi by sme prijímali komplexnejšie obrazy, ktoré by presnejšie prenášali informácie (trebárs obraz + chuť + pocit namiesto jediného slova “strom”). Tým by sa zabránilo vytváraniu automatizovaných, podvedomých predpokladov, pretože by náš mozog mal dostatok informácií a nemusel by nič dopĺňať/domýšľať. Ale keďže bežný smrteľník takúto komunikáciu neovláda, asi nám neostáva nič iné, len sa pýtať, pýtať, pýtať, aj keby sme si mali (s prepáčením) hubu zodrať. A k tomu si uvedomovať (v pokročilejšom štádiu aj ovládať) neustále automatické predpokladanie. Aj keby nejaký predpoklad bol založený trebárs na dlhoročných skúsenostiach, máme tu zároveň veľké ľudové múdrosti typu “náhoda je blbec” alebo “nikdy nevieš, kedy motyka vystrelí”, ktoré nás môžu vtiahnuť späť do reality 🙂
Ešte zrnko osvietenia na záver: MOJA INTERPRETÁCIA SVETA JE LEN SIEŤ MOJICH VLASTNÝCH PREDPOKLADOV. A že to bude isto riadne zamotaná a komplexná sieť!
PS: článok skopčený z Pini 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor