Čo sa vám vybaví pri slove dôstojnosť? Mne taký elegantný, kľudný, vzpriamený pán, vedomý si svojej hodnoty. Nie bohatý alebo múdry alebo krásny. Dôstojnosť je pre mňa v prvom rade vzťah k sebe samému, potom vzťah k iným ľuďom, okoliu. Uvedomenie si vlastnej dôstojnosti je forma sebauvedomovania a sebakontroly.
V latinčine je na to krásny výraz „dignitas“, t.j. hodnota pre seba samu – nie pre krásu, inteligenciu, šikovnosť, ale pre samotnú vlastnú podstatu, dušu.
A prečo o tom píšem? Dostala som krásnu lekciu dôstojnosti od môjho priateľa a jedného staršieho čierneho pána, krívajúceho záhradníka v hoteli na dovolenke, z ktorej som sa práve vrátila. Neviem sa totiž cítiť voľne pri ľuďoch, ktorí sú odo mňa výrazne znevýhodnení, či už sociálne, finančne alebo zdravotne a som v akomsi kŕči, ktorý asi vyzerá ako odstup alebo nevšímavosť, mne to je však len nepríjemné. Že ja si ležím, zdravá a on okolo mňa seká a hrabe palmové listy, chudobný a krívajúci. A v takých prípadoch neviem čo s tým. Tak celkom zbabelo nerobím nič, aj sa bojím naňho pozrieť a modlím sa, aby odišiel.
A kde je tá lekcia?
Môj priateľ sa naňho bez problémov pozeral, usmieval sa a doniesol mu po chvíli pohár oroseného piva. Pán poďakoval, usmial sa naňho tiež a povedal niečo v rýchlej španielčine, pre mňa zrozumiteľné bolo akurát “bude zajtra”. Dorobil a odišiel.
A čo bolo na druhý deň?
Pán záhradník môjmu priateľovi priniesol krabičku kvalitných cigár, ktoré má na prídel na 3-4 mesiace a mohol by ich predať. Alebo vyfajčiť, alebo vymeniť za iný tovar. Na otázku koľko za to chce, sa usmial, prešiel si mačetou po krku, akože nech neprovokuje, povedal mu, že je jeho amigo, teda kamarát a dôstojne odkráčal.
Neviem ako to inak popísať, len týmto slovom. Nebolo to vrátenie daru za každú cenu, alebo dojatie nad tým, že si ho nejaký gringo všimol a preukázal mu láskavosť. Bol pokojný, vedomý si svojej hodnoty a toho, že ju môže preukázať. Bola v ňom kľudná zmes hrdosti a dôstojnosti a ja som bola tiež hrdá. Na nich dvoch. U seba som si opäť uvedomila, kde sú moje vnútorné limity.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Boli ste na Kube? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ano, o ludoch z Karibiku by sa dalo pisat tyzdne 🙂 spevavi, rytmicki, nie prilis pracoviti, hrdi, vasnivi.. 😉
Páči sa miPáči sa mi
nooooo….ja mam z Kuby velmi roznorode skusenosti, teda hlavne tie extremne, i tak i tak…zazracna krajina, vlastne najzazracnejsia v akej som kedy bola…. 🙂 kde vsade ste boli?
Páči sa miPáči sa mi
Ak mas chut na zazracnu aj ked chudobnu krajinu s usmievavymi ludmi, daj Sri Lanku. Tam som sa citila velmi dobre.. Na Kube bolo co sa dalo stihnut – Havana, Cienfuegos, Guamá, Trinidad, Matanzas, Cardenas, Vinales, Bahía de Cochinos..
Páči sa miPáči sa mi
krááása …
ďakujem …
Páči sa miPáči sa mi
Dam aj ja , lebo Kuba je krajina kontrastov, tak jednu opacnu prihodu. Santiago de Cuba, sachovy klub. Nakukli sme, isty pan mojmu muzovi, ci si nezahra. Reku ze ok. Pan mu dal na prvy krat asi po 3. tahu mat, druha partia trvala dlhsie. Mudry jak blazon, profesor sachu. Zavolal nas nech ideme s nim na daku zivu hudbu kamsi do podniku. Ukazalo sa to ako klasicka zapalka pre neskusenych turistov, ze ziadna ziva hudba sa nekona, ale zo 10 miestnych si prisadne, naobjednava a turista ma potom akoze novym kamaratom platit. To bohuzial ale pri nasej urovni solventnosti nebolo mozne a kedze sme tuto zapalku uz poznali, hned po prichode sme sa rozlucili ze my pojdeme het. Pan profesor nas potom nahanal hore ulicou a krical za nami nech mu kupime aspon dzus.
Páči sa miPáči sa mi
Jaj, tak to ja mam kopu negativnych spomienok na vela ludi a situacii vo svete, ale nastastie tie zabudam 🙂 Kedze sa mi nikdy nic vazne nestalo (klop), je to jedno.. Bolo mi ich skor luto – ta kolabujuca ekonomika, chudoba, perzekucie, dvojtvarnost a turisti ako lahke terce ich dost kazia.
Páči sa miPáči sa mi
“Čo sa vám vybaví pri slove dôstojnosť?” Mne sa vybavia anjelské oči: s veľmi miernym úsmevom, tolerantné, stojace nad vecou a láskavé. Oči, ktoré sú otvorené absolútne všetkému bez posudzovania, obáv či príbehu o danej veci. Oči, akými sa ľudia vedia pozerať na bábätká, šteniatka a mačiatka. Oči, ktorými sa starúšik pozerá na svet okolo, keď sedí na lavičke na slniečku a neočakáva vôbec nič, len si vychutnáva ten okamih. 🙂 Dôstojnosť vnímam ako byť v svojom strede, prostý pocitu, že som stredobodom nejakého vesmíru – aj keď len toho môjho… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vsimaj si ludi… pozoruj ich… a prides na to, ze dostojnost nema nic spolocne so spolocenskym postavenim 🙂 ale to Ty vlastne vies… sama si napisala, ze je to o postoji k sebe samemu. Ludia vedomi si seba a svojej hodnoty si rozumeju bez ohladu na to, ze su spolocensky na opacnych poloch. Prave tym dostojnym je to srdecne jedno… hned pri prvej prilezitosti to urob… cokolvek… zaplat pri pokladni za “ubohu” starenku, ktorej chyba 72 centov, alebo daj zobrakovi pred supermarketom tvarohovu buchtu, ktoru si kupila presne s tym umyslom. Ak ju kupis a nikto vonku nebude, tak ju zjes Ty 🙂 teda neviem, ci mas rada tvarohove, ale ja ano a preto vzdy kupim jednu navyse, aby som ju mohol dat tomu, kto mozno caka na drobne, aby ich mohol skvapalnit, ale ver, ze dobrou buchtou neohrdne a nabuduce sa bude na Teba usmievat a povie Ti: Boh Vam zehnaj. Mozno ani sam netusi, co mi praje, ale ja viem, ze Boh mu rozumie …
Páči sa miPáči sa mi
S tou tvarohovou buchtou je to mile 🙂 Ja sa snazim pomahat roznymi sposobmi, len pri takychto pripadoch (ked je rozdiel v statuse tak vyrazny ako v clanku) mám vycitky dost vyrazne a spravam sa divnet
Páči sa miPáči sa mi