Ďalší úryvok z knihy Victorie Holtovej The Black Opal. Oslovil ma pre to, že mnoho ľudí sedí medzi dvoma stoličkami a len ťažko udržiava rovnováhu. Je dobré uvedomiť si, že tento stav existuje a že ho treba ošetriť:
“Hovorí, že je vo mne toľko z Cigánky, že to nikdy nestratím. Nikdy nezabudnem, že som sa narodila v karavane a že som v ňom strávila svoje detstvo. Mám v sebe cigánsku krv. A to znamená, zlatíčko, že ty, ktorá si časťou zo mňa, ju musíš mať tiež. Niekedy chcem byť sama. Prídem sem a sedím na schodíkoch [karavanu]. Cítim to ticho všade navôkol. Som sama s prírodou.
Potom sa vrátim späť do domu a je v ňom Harriman, môj sprievodca, môj večný ochranca. A vtedy viem, že mal pravdu. Patrím do dvoch svetov a on mi umožnil žiť v oboch, pretože vedel, že by som nebola dokonale šťastná, keby som mala len jeden z nich.”










Napísať odpoveď pre Empty Zrušiť odpoveď