Nasledovná pasáž je síce z mystery románu (Victoria Holt: The Black Opal), ale dosť presne odráža môj vlastný spôsob vnímania danej témy a preto ju sem dávam. Som zvedavá na vaše postrehy… 🙂
“Usmievam sa, pretože si hovorila ako jasnovidec. Povedz, veštiť budúcnosť ťa naučila Rosie?”
“Iste. Je to súčasť výchovy všetkých cigánskych dievčat.”
“Ale neveríš tomu, že nie?”
Zamyslela sa.
“Mohlo by to byť… a nemusí. Musíš vedieť o svojom klientovi všetko, čo sa len dá. Musíš to zistiť – a musíš to zistiť rýchlo. Niekedy je pred tebou uzatvorený, ale nie zakaždým. Vtedy sa pýtaš: “Čo chce táto osoba? Čo urobí?” A niekedy len hádaš. Ale sú tam aj okamihy… magické okamihy… keď medzi vami dvomi čosi prebehne… záblesk porozumenia. Je tu a ty veríš, že poznáš, čo nastane. Neviem ti povedať, ako k tomu prichádza, a je to zriedkavé. Možno je to to, čomu sa hovorí telepatia. Ale niečo tam je. Všade okolo nás sú úžasné veci, o ktorých nič nevieme. Porozprávaj sa o tom s Harrimanom. Bude ti rozprávať o neznámom vesmíre, z ktorého je naša Zem len malým fragmentom. Má mnoho teórií a pripomenie ti, že v prírode je možné všetko. Možno, kedy-tedy, aj Cigánka vidí do budúcnosti.”










Napísať odpoveď pre kešu Zrušiť odpoveď