Z knihy Shapeshifting Into Higher Consciousness Llyn Robertsovej:
Rôzne kultúry predpovedali toto obdobie kalamít a prevratov. Ale súčasne upozorňovali, že v sebe obsahuje obrovské príležitosti pre ľudstvo a že tieto príležitosti prinajmenšom vyvažujú riziká.
Veštby zmien okolo roku 2012 majú niekoľko spoločných myšlienok:
- obdobie pred “veľkou premenou” bude poznačené nerovnováhou, prevratom, rušením a rozpadom starého a vyhrotením protikladov
- Zem sa stáva vedomým organizmom a jej vibrácia sa zvyšuje, čím sa posúva a mení aj naše vnímanie a vedomie
- prebúdza sa v nás naša “vyššia ľudskosť”, ktorá sa už neriadi prianiami a výhodami na individuálnej úrovni, ale otvára naše srdce a integruje ho s našou mysľou, čím vyvažuje a integruje materializmus a spiritualitu
- svet, ako ho poznáme, a my sami, naše telá a vedomie, sa meníme
- pre prežitie sa stáva podstatným život v harmónii so Zemou a život z nášho srdca.
O niečo ďalej v texte má Robertsová jedno veľmi pekné podobenstvo k vzostupu a roku 2012, ktoré by mi bolo úžasne pomohlo, keby som ho bola vedela pred nejakými 5-6 rokmi. Takto mi aspoň bezozvyšku vysvetľuje posledných 15 rokov môjho života. 🙂 Robertsová hovorí, že najhodnotnejšie životné začiatky prichádzajú v chaose, riziku a bolesti – napr. narodenie dieťaťa. Ale to, že žena pozná hodnotu výsledku – nový život -, mení jej postoj k útrapám a bolesti, ktoré bude musieť prekonávať, než dieťa príde na svet.
Takisto my v týchto časoch sa môžeme rozhodnúť nazerať na chaos na našej planéte so všetkou jeho hrôzou a bolesťou ako na štádium premeny. Ak sa pre to rozhodneme, otvárame sa Univerzálnej Inteligencii, ktorá nás tlačí vyvíjať sa – a aktivujeme tým našu prirodzenú schopnosť shapeshiftovať, teda meniť formy.
Pre mňa pri prečítaní týchto riadkov začali veci zapadať do seba – a to bezo zvyšku. Dokonca aj vyjadrenia anjelov, ktoré ešte stále viseli v priestore ako “lži” a chýbal im kontext, v ktorom by prestali byť “lžami”… Neklamali mi. Nikdy. Len trvalo hodne veľa rokov, než som bola schopná to pochopiť. 🙂
Myslím, že ja mám už svoj “pôrod” za sebou (a bol to pôrod ježa proti srsti, ale to už je tiež fuk 🙂 ). Na jeho začiatku stálo rozhodnutie, že svet je priateľský a ak ho tak práve nevnímam, je to len dočasný stav, zapríčinený niečím, čo sa spraví.
A ona každá veľká bolesť sa časom nejako spravila. 🙂











Povedz svoj názor