Náš postoj k ľuďom, situáciám a predstavám ovplyvňuje spôsob, akým veci zažívame. Ak napríklad niekomu nedôverujeme, môže sa správať ako František z Asisi a my mu aj tak nebudeme veriť. Ak ho však považujeme za dôveryhodného, je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že v ňom uvidíme jeho božskú podstatu.
Aká je vaša predstava o Bohu? Máte pocit bezpodmienečne milujúcej energie, alebo energie, ktorá vás istým spôsobom posudzuje?
A čo vesmír? Je priateľský a podporujúci, alebo ho vnímate ako nebezpečný?
Cítite potrebu chrániť seba alebo svoje vlastníctvo?
Je život boj alebo dobrodružstvo?
Definujte nasledovné slová:
- láska
- moc
- spiritualita
- hojnosť
- obmedzenia
- karma
- presvedčenia
- pravda
- ego
- mágia
- zázraky
- úspech
- zlyhanie
Obmedzujú vaše definície vaše zažívanie života, alebo vám umožňujú rozšírené prežívanie? Meňte svoje definície tak dlho, kým vám neumožnia žiť naplnený a životahodný život. Ako postupujete na svojej ceste, z času na čas sa vracajte k týmto definíciám a zisťujte, ako sa menia.
Až keď som spracovávala toto cvičenie, uvedomila som si, z akých podmienok som štartovala. “Boh” bola u mňa nadávka, zlomyseľná existencia, ktorá len striehla na to, až urobím chybu – a potom mi to nechala vyžrať. Moja predstava Boha bola natoľko negatívna, že keď ma kontaktoval, nedokázala som mu hovoriť Otec, ako mu hovoril Gabriel, ani Boh, ako mu hovorili ľudia – a tak som ho nazývala Starý Muž. (A verte mi, bola to nadávka. 😕 ) Čokoľvek urobil, videla som v tom len to zlé, podozrievala som ho zo zlých úmyslov a snažila som sa chrániť seba a sebe blízkych pred jeho “trestom”.
A moje zážitky s anjelmi boli veru všelijaké. Keď si uvedomíte, z akej východiskovej čiary som štartovala, museli na mne hodne zamakať – a nie všetko bolo príjemné… Nebolo kúta, ktorý by so mnou neboli povymetali. Starý Muž ma zrážal do kolien trikrát za hodinu. Vzdorovala som a nevražila som ešte viac. Nasledovali ešte tvrdšie údery. Zaťala som sa a vzdorovala som, kým som vládala. Ale moja sila nebola nevyčerpateľná (v tomto mám oproti nemu maličkú nevýhodu 😕 ) a tak raz ma zrazil tak, že už som nevládala vzdorovať. Už mi bolo všetko jedno – chcela som už len umrieť. Prosila som ho o smrť. A vtedy, keď ma mal tam, kde ma potreboval mať – bez obrany, bez nevraživosti, bez očakávaní – podal mi pomocnú ruku a pomohol postaviť ma znova na nohy… a ja som si musela opraviť svoju predstavu prísneho, nemilosrdného a ľuďmi pohŕdajúceho Boha na veľmi účelného, rozumného Boha, ktorý vidí oveľa viac ako jeden taký maličký človiečik… Moja definícia Boha sa posunula a moje prežívanie kontaktu s anjelmi sa zmenilo od koreňa. ( 😉 Nebolo to také okamžité, ale to nemusím nikomu prezradiť.)
| Článok je súčasťou projektu toltéckeho sebarozvoja |  |
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor