V minulom článku k pravidlu “Dostaneš telo” sme sa učili akceptovať to, čo nám bolo dané na celú dĺžku nášho života. Pre tých, ktorí to zmeškali, tu je malá rekapitulácia toho, kam sa potrebujeme dostať 😛 :

Dnes pokračujem zvyšnými tromi stupienkami kapitoly Dostaneš telo. Prvý sa volá “sebahodnota”.

Sebahodnota

Sebahodnota je pocit, že máme cenu, že zavážime a že sa dokážeme popasovať so životnými skúškami. Je pre nás rovnako dôležitá ako vzduch na dýchanie – a rovnako ťažko uchopiteľná. Vyviera z nášho najhlbšieho vnútra a prejavuje sa v každom našom čine, v každej našej myšlienke a každej našej reakcii. Tvorí základný stavebný kameň našej duše.

Ak sa potrebujeme naučiť lekciu sebahodnoty, budeme v živote prechádzať jedným testom po druhom, až kým sa nebudeme cítiť dostatočne sebaistí a nebudeme mať jasno v tom, kto sme a v čom spočíva naša skutočná hodnota. Naše telo nás bude sprevádzať ako náš učiteľ. Naučí nás cítiť sa plnohodnotne nezávisle od toho, ako vyzeráme či čo dokážeme.

Chérie Carter-Scottová rozpráva o priateľovi, ktorý mal dve nehody. Pri prvej, motocyklovej, si spálil 90% tela a o niekoľko rokov na to mal leteckú haváriu, v ktorej si dolámal chrbticu a odvtedy je pripútaný na invalidný vozík. Vnútornou prácou na sebe si uvedomil, že ak sa k životu postaví z toho správneho uhla, nezáleží na okolnostiach a napriek tomu bude viesť naplnený život. Stal sa verejným motivačným spíkrom a denne učí iných ľudí vysporiadať sa s príkoriami života.

Keď budujeme sebahodnotu, potrebujeme urobiť tri základné kroky. V prvom si potrebujeme identifikovať, čo nám stojí v ceste. Potrebujeme odhaliť obmedzujúce presvedčenie o sebe, ktoré v sebe nosíme. Potom v druhom kroku hľadáme v sebe hlbšiu pravdu o tom, kto v skutočnosti sme. Keď ju nájdeme, prichádza tretí krok: začneme z tejto hlbšej pravdy konať – žiť po novom, cítiť sa po novom alebo sa jednoducho na seba pozerať inými očami.

Veľmi často nám v ceste stoja falošné predstavy o svojom výzore ako o našej skutočnej hodnote – a ako roky pribúdajú, náš výzor sa mení a naša “hodnota” sa postupne vytráca. Máme na výber – buď sa necháme liftovať ako hollywoodske antikvity, až nakoniec budeme musieť spávať s otvorenými očami, alebo prehodnotíme to, s čím sa identifikujeme a čo považujeme za našu hodnotu.

Na našej ceste si pripomínajme, že sebahodnota je prchavá. Nemožno ju raz dosiahnuť a už mať naveky pokoj (a sebahodnotu 😛 ). Budeme ju mať, stratíme ju, budeme si ju musieť pestovať a znova a znova predefinovávať. Je to celoživotný proces a do cesty sa nám bude pliesť dostatok ochotníkov, ktorí nám ju budú chcieť odškriepiť. 😉

Z čoho pochádza náš pocit vlastnej hodnoty? Potrebujeme poznať zdroj, pretože si ho budeme musieť znova a znova pripomínať a sprístupňovať. Keď sa naučíme spájať s naším jadrom hocikedy, keď to potrebujeme, vtedy sme sa naučili lekciu “Sebahodnota”.

Rešpekt

Rešpektovať svoje telo značí vážiť si ho a správať sa k nemu s patričnou úctou, tak, ako ku každej cennej, nenahraditeľnej veci.

Keď svoje telo rešpektujeme, pristupujeme k nemu partnersky. Sme ukotvení v svojom fyzickom tele a využívame všetko, čo nám môže poskytnúť. Rešpekt plodí rešpekt. Keď svoje telo rešpektujeme a ctíme, bude naše telo rešpektovať a ctiť ak sa k nemu budeme správať ako k tomu poslednému, tak sa nám pred očami rozmrví na to posledné… tak dlho, kým sa nenaučíme lekciu s názvom “rešpekt”.

Niektorí ľudia sa o svoje telo starajú ako o svätostánok: cvičia, pohybujú sa, zdravo sa stravujú… Iste, každé telo má iné potreby. Je na nás, aby sme zistili, čo sú potreby toho nášho telíčka. Módne diéty alebo zvíjanie sa na brušných tancoch sú dobré pre jedného, ale nemusia byť dobré pre každého – a sú prejavom módy, nie skutočného rešpektu! Rešpekt spočíva v tom, že svojmu telu venujeme pozornosť a čas potrebné na to, aby sme sa oboznámili s jeho skutočnými potrebami – a potom ich začali napĺňať.

Naše telo nám priebežne posiela signály, ktoré nám majú ukázať, ako s ním narábať. Ak ich nerešpektujeme, ich intenzita sa zvyšuje a nakoniec môžu mať podobu choroby či chronických stavov.

Naučiť sa rešpektovať svoje telo môže byť náročné, pretože svet okolo nás rozptyľuje našu pozornosť a odvádza ju na vonkajšie veci, takže nie sme zvyknutí počúvať svoj vnútorný hlas. Je oveľa jednoduchšie pripojiť sa k nejakej skupinke a spoločne popíjať, zhuliť sa či čokoľvek iné, o čo naše telíčko veľmi nestojí. Kým sa to veľmi nebije s jeho potrebami, nechá nás telíčko robiť si po svojom, ale ak sa začína hlásiť a my máme problémy, pretože pojedáme príliš ostré jedlo, porozmýšľajme, či chceme pokračovať, alebo sa prispôsobíme obmedzeniam nášho tela.

Stačí začať naše telo počúvať a to, čo nám hovorí, brať vážne a konať v súlade s tým. Potom ho rešpektujeme a slúžime mu – a ono nás rešpektuje a verne nám slúži.

Pôžitok

Pôžitok je fyzické zhmotnenie radosti. Naše telo nás učí pôžitku prostredníctvom našich piatich zmyslov. Keď sa vnoríme do hocijakej spontánnej činnosti alebo zmyslového vnemu, ktorý v nás vzbudzuje radosť, vytvárame v svojej duši priestor pre pôžitok.

Naše telo je úplne úžasný zdroj pôžitku, ak dokážeme zapojiť všetky zmysly a precítiť zázrak toho, že sme nažive. Pôžitok prichádza cez zrak, keď vidíme krásu nočnej oblohy, cez sluch, keď počujeme spievať vtáky, cez hmat, keď hladkáme mačku, cez chuť, keď zahryzneme do šťavnatej broskyne či cez čuch, keď si privoniame k ruži. Ak sa chceme naučiť lekciu pôžitku, potrebujeme len jedno – vytvoriť pre pôžitok priestor v našom živote.

A tu nastáva problém: koľko pôžitku si v živote doprajete? Veľa ľudí behá po svete s neviditeľným stropom v mysli pre to, koľko pôžitku si doprajú. Sú tak zaujatí tým, aby “žili život”, že pôžitok vnímajú ako luxus, ktorý si nemôžu dovoliť. Veci ako láska, dotyky a intimita musia ísť bokom.

Ak si však odopierame pôžitok, nebude náš život kvalitný. Bude bezfarebný, bez vône, chuti či zápachu, ak sa z času na čas nezastavíme a nevychutnáme si pár okamihov. Potešenie je mazivo, ktoré udržiava náš život v hladkom chode. Bez neho sa motor zadrhne a celá mašina sa rozsype na súčiastky.

Niekedy máme tendenciu vyškrtávať zo života všetky pôžitky, len aby sme si vytvorili priestor pre ďalšiu a ďalšiu prácu. Zrušíme víkend s rodinou, aby sme dokončili projekt. Nejdeme na masáž, len aby sme stihli porobiť nákupy. Naháňame sa za niečím, o čo veľmi nestojíme, a dobrovoľne sa kvôli tomu vzdávame niečoho, čo by nám skutočne pôsobilo potešenie.

Možno na nás niekedy v minulosti priskoro naložili ťarchu dospeláka. Možno nás vychovávali tak, aby sme sa nevedeli z ničoho radovať. Nemá význam dnes sa kvôli tomu cítiť podvedený alebo sa na niekoho hnevať – dnes začína prvý deň nášho nového života, kedy si doprajeme a dokonca vopred zaplánujeme aj čas na pôžitky.

Čo vám pôsobí pôžitok? Robte to – a robte to často, pretože vám to dodá na ľahkosti a vyhojí to vašu dušu.

A hlavne… nedopadnime takto 😀 :

→ Nabudúce: Byť človekom #2: Budeš prechádzať lekciami

→ Sprievodné články: Chutná meditácia s mandarínkou pre prežitie pôžitku

→ Články s podobnou témou: O sebahodnote a egu, Biele tigre a cesta bezchybného bojovníka, Bublina s najdôležitejšími hranicami, Nebo je večné, Sme každý jedinečný, Joe Rubino na tému Sebahodnota a ako si ju vytvoriť a články v cykle Meditácie na sebarozvoj

Článok je súčasťou projektu 10 pravidiel “Byť človekom”