O integrácii svojich častí: “Lebo aj toto som ja!”

Keď som dostala nápad spojiť všetky svoje blogy do jedného, súčasne mi to prišlo ako podobenstvo s reintegráciou všetkých častí seba samej. Za tie roky, ako som pokračovala po bosoráckych chodníčkoch, som nechala tu kúsok seba, tam kúsok seba…

Postupné nahrávanie blogov bolo veľmi poučné. 🙂 Musela som prejsť článok po článku a ručne poprehadzovať linky a obrázky. To znamenalo, že som musela tu čítať, tam čítať… 😀 Teda dobre; nemusela… chcela. A dozvedela som sa. 😀

Bolo zábavné sledovať, ako ten materialista a ateista vo mne prišiel do prvého kontaktu s mágiou… Okamžite sa orientoval na to jediné, čo preňho bolo platné – na veci. Pomôcky ako kamene a sviečky (ešte stále ich mám plný kartón), kadidlá a sigily. Zariekadlá. 🙂

O tom boli aj moje prvé články. Lenže keďže som bosorka-intelektuálka 😛 , len čo mi prišiel do cesty chaos magick miesto obvyklej wiccy, presedlala som… a začalo skúmanie vnútorných väzieb práce s energiou. Popri veciach nastúpilo podvedomie. 🙂

Fakt je taký, že ako som sa prepracovávala starými článkami (začala som Bosoráckym receptárom, pokračovala som Liečivými kameňmi a potom Mračnou horou), videla som rôzne podoby svojho ja. Tú racionálnu, materialistickú, sústredenú na dosahovanie. Tú dôslednú, intelektuálnu, sústredenú na porozumenie. Tú rozkývanú, emocionálnu, snažiacu sa dostať pod kontrolu to, čo som si myslela, že som, a zladiť to s tým, čím som skutočne bola

Najväčší rozvoj ukazovali ani nie tak články (on sa človek pokojne pri písaní článku odštylizuje), ale samotné komentáre. Miestami som sa čudovala, kde sa vo mne berie toľká múdrosť. Miestami som žasla, že som niečo také odporné mohla vypustiť z úst… a priebežne to kmitalo. Oči videli a mozog chápal, ale ego sa ešte vzpieralo.

Nie je to príjemný pohľad, keď vidíte sami seba, ako sa zvíjate pod tlakom svojej ľudskej formy ako taký tučnučký, bielučký červ a snažíte sa zo seba urobiť niečo vôbec nie tučnučké a možno ani nie také mŕtvolne bledučké… 🙂 Ešte že som videla ten úmysel za tým všetkým a ten pokrok, ktorý som komentár od komentára robila. Keby to bol čítal niekto iný, nie ja, tak si to možno nevšimne. Ale tým, že som si pamätala všetky tie situácie a teraz som ich znovu prežívala, zmenilo sa zlučovanie blogov do jednej obrovskej rekapitulácie… Rekapitulovala som všetko. Tú múdrosť, ktorá ma napĺňala hrdosťou, i tú vzťahovačnosť, za ktorú som sa tak hanbila. Ale nebolo sa za čo hanbiť – som len človek a nemôžem sa porovnávať s dokonalosťou anjela. Teda, aspoň nie 100% svojho času. Som dobrá taká, aká som. A tými výškami a pádmi som si musela prejsť, aby som sa dostala tam, kde som dnes. (Otázka za milión: a kde to je? 😛 )

Najhlbšiu “očistu” som prežívala, keď som pri článku o rôznych spôsoboch vyliezania z tela prechádzala komentár po komentári a mazala som to, čo som nepovažovala za podstatné pre tému. Len tak pre rozpamätanie: to bol ten článok, kde sa tak krásne rozdebatovali Nrayn, Svetlonoš a Wind Blows. Vtedy mi šli nekonečne na nervy. Dnes som si ich dokázala čítať bez veľkých emócií a dokonca som vedela rozlíšiť veci zaujímavé od nezaujímavých nezávisle od toho, kto ich hovoril… a cítila som už len smútok, že toľko nie celkom hlúpych ľudí sa tak žalostne nedokáže dohodnúť, aby pospájali svoje kúsočky skladačky do jedného obrazu… V tom nielen Nrayn, ale aj ja… Čikitet… Wind Blows… Hlúpe, hlúpe stanoviská sa nám postavili do cesty a obrali nás o možnosť “skratky”. Smútok. Nuž čo, tak to bolo treba zdolať bez skratiek. 😕

Desivé bolo vidieť, že hoci som dobre štartovala, kdesi po ceste som sa nechala zatiahnuť do reagovania. Angličania hovoria: “don’t react; respond”. Do slovenčiny to asi ani nie je jednoducho preložiteľné… Človek nemá bezhlavo reagovať na situáciu (“bezhlavo” = z vlastnej emócie), ale má situáciu zvážiť a urobiť adekvátny krok. To je lekcia, ktorú som sa naučila až pri Nine. Spýtaj sa kyvadla a nechaj ho vybrať, kto dnes bude hovoriť tvojimi ústami. Takto to nebude nikdy o tebe, ale vždy to bude na 100% len o tej situácii

Je nádherné vidieť,že sa celými poslednými rokmi ťahá čosi ako červené vlákno, ktoré som nikdy nevnímala a až spätne ho teraz vidím. Vidím aspoň časť vyššieho plánu a ako so mnou manipuloval… Nehnevá ma to. Naopak, napĺňa ma to posvätnou úctou a vďakou, že ma niekto viedol za ruku aj vtedy, kedy ma za ruku nikto neviedol. 🙂

Ďalšia boľavá záležitosť, ktorej som sa dosť obávala, bol nový pohľad na ten náš rozchod s Auríkom. Bála som sa, v akom svetle sa uvidím a či s tým budem vedieť žiť… Nemyslím, že by som bola robila v tejto hre dobrú figúru, ale dopadla som nakoniec tak ako vždy – s odrenými ušami som na poslednú chvíľu vybrala zákrutu. Nie elegantne, ale vybrala. 🙂 Hepi.

Zasa som mala možnosť vidieť, že som vyštartovala dobre a nechala sa postupom času pohltiť emóciou. Je to u mňa opakovaný vzorec správania a nemyslím, že ho už mám vynulovaný; obávam sa, že ešte pár lekcií príde. Nuž čo. V schytávaní “po papuli” som už pomerne virtuózna a čím rýchlejšie to príde, tým rýchlejšie to budem mať za sebou. 😀

Zato mi padlo dobre vedomie, že hoci tá záležitosť prebiehala vrcholne neelegantne, z dnešného pohľadu by som na nej nemenila nič. Bola by som si ušetrila zopár ukrivdených komentárov. To by som dnes nemala taký problém pozrieť do zrkadla. No tak nebudem kukať do zrkadiel, je tam toho… 😛 Ale podstata celého vývoja štimovala. Neviem, kto sa zachoval “správne”, ale viem, že som sa pre seba zachovala absolútne ekologicky. Že mám dostatok rozumu, aby som vedela, čo robím aj vtedy, keď neviem, čo robím. 🙂

Ešte nemám dospracovávanú časť Šamanskou cestou. Tam ma ešte čaká jedna-dve situácie, kde asi zasa budem zdvíhať obočie… Nevadí. Tak ho zdvihnem, kým ešte nejaké mám… Je to jedno. Aj to som ja; všetko som ja. Niet sa za čo hanbiť. Nikdy v živote som neurobila vedome blbosť alebo niekomu zle. A mám právo potknúť sa a padnúť ako hocikto iný – pokiaľ sa potom zdvihnem a idem ďalej.

Je na mne jedna vec, ktorú si nevážim a na ktorej musím ešte popracovať: to reagovanie. Emocionalita. Tá ma vždy dostane a urobím zo seba väčšieho vola, než je nevyhnutne nutné. (Ale, koniec-koncov, “vôl” je tiež len posudzovanie, takže nič sa nedeje. 🙂 )

Zato sú na mne veci, ktoré si vážim:

  1. chápem – a to na všetkých registroch: intelektuálne rovnako dobre ako pragmaticky; väčšinu toho, čo viem popísať, viem aj nejakým spôsobom urobiť (to bolo mimochodom dosť prekvapivé zistenie, pretože som sa skôr považovala za “dumateľa” ako za “robiča”, ale spätným čítaním článkov a komentárov som zistila, že to je nakoniec celkom inak)
  2. nie som zlomyseľná; idem si za vecou, ale nikdy nie s úmyslom niekomu inému urobiť zle; niekedy som síce zazlievačná, keď mi niekto niečo urobí, pamätám si ako slon, ale nemám túžbu vyvŕšiť sa
  3. keď je v niečom pravda, nájdem ju – možno nie dnes alebo zajtra, ale rozhodne ju nájdem a akceptujem
  4. nemám  problém “stratiť tvár” a predefinovať sa nanovo – keď niektorá cesta nevedie nikam, nemám problém vrátiť sa a pustiť sa inou, hoci je pravda, že okolo toho narobím vždy kus cirkusu 😛 , ale nakoniec sa predsa len rozkývem
  5. uzavrela som prímerie so svojím egom a nepotrebujem s ním bojovať, pretože aj ono je “ja” 🙂
  6. nevisím na ničom okrem anjelov. A na tých visím, pretože viem. 🙂 Bodka.

🙂 Myslím, že na mne Ruiz dosť popracoval. Vďaka za toltékov… a vďaka za to, že je tu niečo, čo ma dokáže akceptovať presne takú, aká som – bez výhrad a bez podmienok.

A je jasné, že nehovorím o sebe... To ešte dlho potrvá, než sa do tejto kategórie dokážem prebojovať aj ja! 😆

Johnny Logan – What’s another year

Reklamy

3 thoughts on “O integrácii svojich častí: “Lebo aj toto som ja!”

  1. Dnes som sa sem nejako dostala a všimla som si “bosorka-intelektuálka”. A okamžite mi to pripomenulo moju obľúbenú rozprávku Lotrando a Zubejda, presne túto časť 😀 :

    Like

  2. wow. tak tento nahodny mi dnes vobec nepripada nahodne 😀 nielen preto, ze dnes akosi horim nadsenim zintegrovat barsaj lajno s kremesom…ci to nebude aj tou kartou splnu 🙂 treba vyuzit, nechcete aby som vam nieco zintegrovala 🙂 ?

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.