Ako som bola dostalkovaná k svojej primárnej dohode

Na chodbe hotela sa nachádzala knižnica s knihami. Cez prestávku som sa pri nej pristavila, pretože som si všimla, že sú v nej aj knižky s ezo tematikou. Začala som sa v nich hrabať.

Odrazu jedna z kníh vypadla z police a otvorila sa na strane 203. Odniesla som si ju do miestnosti a cez prestávku som si ju začala čítať. Strana 203 popisuje životný scenár, ktorému sa hovorí Ružová karkulka (alebo čiapočka, neviem, ako je to správne po slovensky).

A narazila som na svoju “primárnu dohodu”. 🙂

Primárnou dohodou nazývam tú, s ktorou som za už narodila. Keď som si kedysi robila hojenie DNA, narazila som na nejaké dohody, ktoré boli pôvodne dohodami mojich predkov a dostali sa ku mne už zakódované do mojej genetickej špirály. Vtedy som ich všetky ošetrila – všetky až na jednu. K tej som nemala prístup. Ani jedna z mojich metód ju neodstránila. Potlačila, ale nezmazala.

Tu je moja primárna dohoda:

Len čo som ju začala čítať, začala som si spomínať. Toto je moja primárna dohoda “vyhnania z Raja”, ktorú som dostala od anjelov…  Asi pred pol rokom ma Gabriel upozornil na ňu a vysvetlil mi, že už je vysadená, ale ja som ju nedokázala spracovať, pretože som ju síce cítila, ale nedokázala som sa na ňu rozpamätať.

Teraz sa mi spomienky obnovili. Pamätám si minulé životy z Egypta a Fenície, ten posledný bol v nejakom roku 563 p.n.l., ale potom si až do roku cca 1860 nepamätám vôbec nič. To bol asi čas, kedy som nemala telo a fungovala som asi len ako energia. Potom, okolo toho roku 1860 (alebo tak nejak) som sa dostala do tela a niečo som skúmala. Najprv v Amerike, potom v Británii. Pamätám si na tie sny a teraz mi začali dávať zmysel… A vtedy som zjavne urobila nejakú chybu a už sa mi to telo nepodarilo opustiť – zostala som uväznená v hmote… s pocitom vyhnania z Raja. Ak neviete, aký pocit to je, tak strana 204 ho veľmi presne definuje… 😦

Kedysi som písala, že na náhrobnom kameni by som chcela mať “hon var dum men inte feg”, teda “bola hlúpa, ale nie zbabelá”. A na strane 205 som si prečítala nasledovný epitaf: “byla hodné dítě”.

Not anymore. Nemusím byť “hodná”, pretože už som to, čím som sa potrebovala stať… 🙂 Primárna dohoda, posielam ťa do rrrr…. Svetla! 🙂

5 thoughts on “Ako som bola dostalkovaná k svojej primárnej dohode

Povedz svoj názor