Pred chvíľkou som na blogu Trinity objavila pekný príbeh od Moonicy – povedala by som “taký neezoterický” 😛 :
Každý mesiac posielal žiak svojmu učiteľovi správu o svojom duchovnom raste.
Prvý mesiac napísal: Cítim, ako moje sebauvedomenie rastie. Prežívam jednotu s Vesmírom.
Majster sa len tak zbežne podíval na papier a zahodil ho.
Druhý mesiac žiak cítil potrebu vyjadriť sa nasledovne: Konečne som objavil, že Božstvo je obsiahnuté vo všetkom. Učiteľ sa zdal byť sklamaný.
V treťom dopise učeň nadšene vysvetľoval Majstrovi: Tajomstvo Jedného v mnohom sa zjavilo pred mojím užasnutým zrakom. Učiteľ zívol.
Nasledujúci dopis hovoril: Nikto sa nerodí, nikto nežije, nikto neumiera, lebo ja neexistuje. Majster v zúfalstve rozhodil rukami.
Potom uplynul ďalší mesiac, potom dva, potom päť a nakoniec celý rok. Učiteľ si pomyslel, že je na čase pripomenúť svojmu učňovi, aby ho informoval o svojom duchovnom pokroku.
Ten konečne odpísal: Čo na tom záleží?!
Keď si učiteľ prečítal tieto slová, rozhostil sa v ňom pocit uspokojenia – Bohuvďaka, konečne pochopil.
Dokonca aj dychtivosť po slobode človeka spútava. Môže byť človek skutočne slobodný, pokiaľ mu záleží na tom, či je slobodný alebo nie? Iba spokojný človek je slobodný.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor