Príbeh o Alchymistovi

Zakai (ten, čo ho poznáme ako dona Juana z Castanedu) rozpráva Lujanovi Matusovi:

“Bojovník-šaman z Altajských hôr dal tieto pohyby [bojové umenia] starému nagualovi, tvojmu mecenášovi. Šamana prezývali “Alchymista” a dôvodom tejto prezývky bola skutočnosť, že dokázal transformovať každú situáciu na výhodné podmienky. Ak Alchymista prehrával, pozeral na to ako na formu výmeny energie a jednoducho sa vzdal toho, čo si nedokázal udržať. Ak v rámci daných podmienok mal úspech, tak sa oň podelil a jeho úspech bol týmto zdieľaním znásobený.”

Pre mňa je v tomto citáte pekne popísaný prístup muža poznania k veciam okolo neho. Ide vždy s tokom energie. Ak tok energie neumožňuje dosiahnuť jeho cieľ, tak sa v danom okamihu cieľa vzdá a vyťaží zo situácie iný typ energie ako uspokojenie vlastnej predstavy.

Ak niečo dokáže, nenecháva to pre seba, ale to istí pre budúcnosť tým, že čo zistil alebo získal odovzdáva aj iným. Keď sa všetci ostatní zachovajú podobne, rastie poznanie exponenciálne. Keď sa delia o svoje úspechy, nezostáva nikto, kto by zostal neuznaný alebo zožieraný závisťou. 🙂

3 thoughts on “Príbeh o Alchymistovi

    • 😯 Obávam sa, že Castaneda Lujana Matusa vôbec nepoznal… Castaneda bol už dávno po smrti, keď Lujan Matus vyplával na svetlo božie. Castaneda zomrel 1998 alebo tak nejak, kým prvá kniha Lujana Matusa sa objavila 2005.

      A ešte raz: neexistuje čierna a biela mágia. Existuje len mágia a dobrý/zlý úmysel.

      Páči sa mi

Napísať odpoveď pre esperanza Zrušiť odpoveď