Znova som sa vrátila ku knihe The Art of Dreaming (Zručnosť snívania), pretože som knihu druhýkrát nedočítala; zachvátila ma “toltécka kríza” a asi dva mesiace som si dávala pohov od všetkých knižiek vrátanej tej vkladnej. Najprv som si musela vyjasniť, čo som alebo nie som – či sa vôbec považujem za toltéka alebo nie, či som dvojitá bytosť alebo nie a či som nagual alebo nie.
😛 Predovšetkým: nie som tolték. Nie som nič, čo sa dá ochlievikovať. Som všetko a nič určité a i keď k toltéckemu učeniu cítim silnú príťažlivosť, sú oblasti, kde ho vedome hodne deformujem, pretože sa nekryje s mojím stupňom poznania. Vysvetlenie je jednoduché: jeden z nás (t.j. toltékovia alebo ja) je ďalej. Keďže sa nikdy v tomto živote nedozviem, kto z nás je ďalej, nevenujem tomu viac energie a skúmania a žijem s tým, že jednou nohou som tolték a druhou všetko to ostatné. 🙂 Žiadne samonastolené obmedzenia.
Ani tie zvyšné dve otázky nedokážem zodpovedať jednoznačne. Pretože mojím cieľom je pohnúť sa ešte zaživa od bytosti k energii (aspoň psychicky, keď už nie priamo fyzicky), prestáva byť dôležité, či som alebo nie som dvojitá bytosť. Z času na čas si pozerám svoju energiu a ešte stále fungujem ako “wildcard” – niekedy som jednoduchá bytosť, potom sa moja energia začne tak nejako mitoticky hmýriť, chvíľku som dvojitá bytosť a potom zasa späť. Tieto premeny nastávajú v priebehu pár hodín, takže kľudne sa mi stane, že jeden deň som hladké žiarivé vajíčko, druhý deň som zhluk buniek a tretí deň som dvojité vajíčko s lalokmi. Ešte nikdy som nevidela premenu späť z dvojitej bytosti na jednoduchú a tak neviem, či ten istý mitotický pohyb zodpovedá za jedno i za druhé… 🙂 Teda, len keby na tom záležalo – čo nezáleží. 🙂
A ten nagual… 😀 Ja proste nemám talent zoskupovať sa. Ale minule, keď sme robili meditáciu za Gaiu a ľudia mi písali svoje zážitky, uvedomila som si, ako fungujeme. Väčšina z nich je ďaleko nadanejšia a schopnejšia ako ja sama. Keď píšu, čo sa s nimi deje, môžem len tíško závidieť… Ale na usmernenie svojej energie k nejakému cieľu potrebovali mňa. Nepoznáme sa navzájom, no napriek tomu tvoríme istú “voľnú” skupinu… Boží voz… nagualovu družinu. Len v nej niet jedného “najschopnejšieho”, ale len rôzne súčasti s rôznymi schopnosťami, ktoré dávajú dohromady jeden harmonický celok. A podľa toho, aký je úmysel, mení sa zrejme (na báze dobrovoľnosti) aj zostava a “organizmus” nadobúda iné silné stránky, potrebné pre svoju úlohu. Čiže každý, kto chodí na moje stránky a komunikuje, je potenciálnou súčasťou takejto voľnej “družiny” a pracuje nielen na svojom vlastnom rozvoji, ale vytvára aj podnety a udičky pre napredovanie tých ostatných.
Takže všetky tajomstvá mojej “toltéckej krízy” zostávajú aj naďalej nevyriešené, ale kríza sama nejako pominula a pokračuje sa ďalej. A ako inak – mojím milovaným snívaním.
Tentokrát som sa zavŕtala do predslovu k The Art of Dreaming. A klesla mi sánka – čítala som ho niekoľkokrát, ale zakaždým akoby som čítala nový text. A tak to, čo som už viackrát preskočila, teraz prináša nové poznanie.
Začína to tým, ako definuje Castaneda to, čomu hovorím “bosoráctvo”:
Učil ma bosoráctvo, ale nie také, ako rozumieme v našom obvyklom kontexte každodenného života: použitie nadprirodzených síl proti iným alebo vyvolávanie duchov pomocou amuletov, kúzla alebo rituály s nadprirodzenými účinkami. Pre dona Juana bolo bosoráctvo stelesnením istých špeciálnych teoretických a praktických presvedčení o prírode a úlohe vnímania pri utváraní sveta okolo nás.
Potom prichádza výrok, s ktorým mám istú “kognitívnu disonanciu” 😛 , pretože ja to viem inak a v tomto bode sa rozhodujem nebyť toltékom a veriť tomu, čo som zažila pri anjeloch. Môže to byť len vec rozdielneho vedomia, ktoré na tú istú situáciu vyberá iný obraz, ale skôr si myslím, že je to vec zásadného rozmeru – a kým ju nedokážem prijať tak, ako ju toltékovia podávajú, nemám nárok sa k nim radiť:
Don Juan hovoril, že náš svet, ktorý považujeme za jedinečný a absolútny, je len jeden zo zhluku po sebe idúcich svetov, zoradených ako šupinky cibule.
Mňa to anjeli a moje skúsenosti učili inak. A pravdu povediac, ak uplatním svoj pohľad, vysvetľuje mi oveľa viac vecí, ako by mi vysvetlil toltécky pohľad. Takže vás informujem, ako to vidia toltékovia – a že ja to vidím inak. 🙂
Aby sme tieto iné svety, zvyšné (alebo aspoň najbližšie) “šupinky cibule” mohli vnímať, potrebujeme mať dostatok energie. Tieto svety totiž existujú nezávisle na našom vnímaní, ale následkom svojej energetickej konfigurácie nemáme k nim prístup a tak si myslíme, že náš dennodenný svet je jediný, ktorý existuje.
Starí bosoráci však verili, že naša energetická konfigurácia je meniteľná, a tak vytvorili súbor praktík, ktoré človeku umožňujú meniť svoju schopnosť vnímať iné energie. Tento súbor praktík nazvali snívanie.
Don Juan:
Snívanie je pragmatický spôsob, akým bosoráci využívajú obyčajné sny.
Aj tento citát, ako mnohé iné, je obrazný. Don Juan hovoril, že keď to vysvetľoval jeho učiteľ jemu, použil obraz v súlade s povahou dona Juana a povedal, že snívanie je spôsob, akým bosorák hovorí svetu “dobrú noc”. 🙂 Mne sa páčia obe prirovnania.
Don Juan to vysvetľoval ďalej:
Snívanie nie je len to, že máme sny, rovnako ako to nie je fantazírovanie alebo snívanie s otvorenými očami či predstavovanie si. Prostredníctvom snívania vnímame iné svety, ktoré dokážeme opísať – ale nedokážeme opísať to, čo nám umožňuje vnímať ich. Napriek tomu cítime, ako snívanie otvára tieto iné svety. Snívanie sa zdá byť pocit – proces v našom tele, povedomie v našej mysli.
Keď som knihu čítala prvýkrát, tieto slová mi nič nehovorili. Keď som ju čítala druhýkrát pred pár mesiacmi, ešte stále mi nič nehovorili… Ale odvtedy som začala pracovať s pamäťou tela na úrovni pocitu a tak dnes viem, aká nesmierna múdrosť a nápoveda sa skrýva v týchto slovách. Celý proces snívania (či už so zatvorenými alebo otvorenými očami) sa zakladá na tom, že si v tele vyvoláme pocit istej situácie – a tým sa telesne (=energeticky) i duševne do tej situácie prenesieme a sme v nej. A kým sme v tej novej situácii, tak sme vlastne povedali nášmu obvyklému svetu “dobrú noc”… 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor