Včera som si čítala pred publikovaním článok na GT a zistila som, že mi je čosi nejasné. Tak som zavolala Gaiu (predvčerom mi Gabriel povedal, že mám hovoriť najbližšie s ňou):
Gaia, volám ťa! Počuješ ma?
Čo sa deje? Máš paniku!
Nič sa nedeje… Čítala som si channeling naprogramovaný na dnešné publikovanie a niečo ma pochytilo – akýsi „obraz v obraze“. Týkalo sa to toltékov – a než som natiahla Word, obraz sa stratil. Počkaj, mrknem na to ešte raz, možno sa obnoví…
Hej, už viem: u Castanedu som čítala, že starí bosoráci sa snažili vysvietiť všetky vlákna, ktoré prechádzali ich svetelným kokónom, a to ich viedlo k zániku. V channelingu mi hovoríš, že všetko je v tom istom bode a ja z toho všetkého vnímam len výsek. Je to tak, že starí bosoráci sa snažili vnímať všetko, čo pre nich bolo vnímateľné?
🙂 Áno a nie. To, čo spomínaš, bolo skutočne absolútne vnímanie, ale nie ako prepínanie sa medzi vnímaniami, ktoré robíš ty, ale ako vnímanie všetkého v tom istom okamihu – čiže priblíženie sa na úroveň nás. 🙂 Ľudský mozog nie je stavaný na takú záťaž informácií.
Čiže človek to nedokáže?
🙂 Dokáže to; nezvládne to. Keď chceš dosiahnuť túto úroveň vnímania, musí vnímanie celkom obchádzať tvoj mozog. To je to, čomu hovoríme „vnímať srdcom“ – pričom máš pravdu, že o žiadne srdce nejde… Celé tvoje telo sa premení na obrovský interpretačný mechanizmus. Interpretuje na úrovni pocitu, nie spracovaného impulzu.
Myslím, že som na hranici pochopenia.
🙂 To príde… Prečítaš si to o pár dní znova a pochopíš. Tomu sa hovorí „inkubačná doba“. Niektoré obrazy sú príliš komplexné, než aby si ich zvládla na prvýkrát.
OK. Takže som vyriešila záhadu toho vysvecovania energetických vlákien. A oni to urobili a potom sedeli na zadku a dostávali informácie, s ktorými si nevedeli, čo počať?
🙂 Mnohé z nich nevedeli ani len oddeliť od iných… Ľudský mozog spracováva tak, že klasifikuje, ohraničuje, vyčleňuje a prepája. Ak nevieš odhadnúť hranicu niečoho, musíš s tým pracovať ako s celkom – a v tomto ohľade má tvoj mozog veľmi obmedzenú kapacitu.
Hej, spomínam si, toto ste mi už hovorili. Ale oni mali ešte jednu záľubu – premiestňovať svoj kotviaci bod mimo svojho svetelného kokónu, čiže vysvecovať aj vlákna, ktoré obvykle cez ich kokón neprechádzajú.
🙂 Ale to vôbec nesúvisí s tu a teraz.
🙂 To je fuk. Čo s tým?
Spomínaš si, ako si videla Isiarisa?
Ako dubák krížený s dikobrazom. Hore hríb a ježatý do strán.
🙂 Tak vyzerá energetický kokón bytosti, ktorá vníma viac než svoju obvyklú realitu. Robíte to aj vy, ľudia. Z času na čas vyšľahne z vašej obálky taký „osteň“ a máte záblesk niečoho iného. Neviete sa však na tom bode fixovať a tak sa osteň vráti späť do obálky a vnímanie zostáva po starom. Lenže v tom zlomku sekundy ste zahliadli zvyšok sveta a nosíte v sebe akýsi neurčitý pocit, že „tam vonku“ je aj viac než to, čo vidíte.
Cítim tvoju otázku… 🙂 Je to pre nás niečo ako poistka, že si budete spomínať, kto ste pôvodne boli a ako vyzeralo vaše vnímanie pred tým, než sa ukotvilo v hmote.
Ale keď je Isiaris ježatý, neznamená to, že je fixovaný na niekoľkých bodoch a iné nevníma?
🙂 Videla si ho ježatého 🙂 a videla si ho ako človeka. Isiaris sa vie premieňať, vie sa podľa ľubovôle fixovať na iných bodoch. Jediné, čo na to potrebuje, je chcieť. Keď si ho videla ty, vyhovovalo mu byť v tom stave, v ktorom bol. Inokedy by vyzeral inak. To, že je ježatý, značí pre teba len to, že vníma viac ako niekto, kto je guľatý a hladký.
Počkaj… Teraz ma napadá, že ono je to všetko krásne a pekné, ale kotviaci bod máme len jeden a tak ho nemôže mať Isiaris fixovaný na mnohých miestach súčasne!
🙂 Tak, teraz si sa dostala k skutočnému poznaniu… To predtým si si mohla domyslieť aj sama. A viem, že už si zahliadla i odpoveď na túto otázku. Sem s ňou!
😕 Napadlo ma, že celá obálka môže byť jeden obrovský kotviaci bod. Že ak máš dostatok energie, ide tvoj kotviaci bod navonok, stotožní sa s tvojou obálkou a tá potom začne pozostávať s nekonečného množstva kotviacich bodov. Tým posledným si nie som taká istá, ale…
🙂 Obraz je v princípe správny. Je to vec energie. Keď si energiu predstavíš ako zhluk vibrácií, tak potom každá z tých vibrácií alebo vlákien, ako tomu hovoríš, môže slúžiť na ukotvenie v istom vnímaní. Ony tak aj slúžia, ale obvykle sú riadené z nejakého centra – z vášho rozumu. No a keď telo preberie kontrolu a začne byť celé dekodérom, potom je celé tvoje energetické telo zhluk rôznych kotviacich bodov, ktorých vzájomná kombinácia vytvára rôzne reality…
Besné! To ešte musím prežuť!
🙂 Pracuješ na tom.
Preto mi včera Gabriel povedal, že mám hovoriť s tebou? Vedel dopredu, čo sa budem pýtať?
🙂 Nevedel dopredu, o čom presne budeme hovoriť – ale videl, že si pripravená na krok ďalej. Tvoja energia signalizovala, že je schopná posúvať sa poznaním. No a dnes si zavŕtala do toltékov.
Už som ten potenciál posúvania sa vyčerpala?
😆 To by bol malý potenciál! Nie, si v začiatkoch. Pôjdeme ďalej každý deň. Niekedy menej, niekedy viac – nemôžeme ťa príliš tlačiť. Takže sa skôr pýtaj a my budeme vysvetľovať.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor