Slovo “nagual” je niekedy mätúce, pretože sa používa pri označovaní troch skutočností:

• mimohmotného sveta
• tej časti v nás, ktorá je napojená priamo na mimohmotný svet
• osoby.

A keď ho použijeme na označenie osoby, zasa sa používa v troch významoch:

1. vodca úzkostlivo vyberanej partie bosorákov
2. učiteľ iných ľudí (nie nutne členov vlastnej partie bosorákov)
3. človek s určitým energetickým nastavením.

Poďme od toho tretieho: Carlos Castaneda ho opisuje ako osobu s dvojitou energetickou obálkou, ktorá mu umožňuje lepšie vnímať mimofyzickú realitu. Táto schopnosť ho predurčuje aj na vedenie partie bosorákov a na učenie iných:

Celková úloha dona Juana v svete bosorákov bola zhrnutá v titule, ktorý mu dávali jeho spoločníci; nazývali ho nagual. Vysvetlili mi, že toto označenie sa týka hocijakej osoby, muža či ženy, ktorá má špecifickú energetickú konfiguráciu, ktorá vidiacemu prichodí ako dvojitá žiarivá guľa. Vidiaci veria, že keď niektorý z týchto ľudí vkročí do bosoráckeho sveta, táto extra dávka energie  sa premení na silu a schopnosť viesť družinu bosorákov.

Pritom nie každá bytosť s dvojitou energetickou obálkou je nutne nagual. Je to proste len bytosť s dvojitou energetickou obálkou… a až tréningom a skúsenosťami sa z nej stáva nagualvo význame “vodca” a “učiteľ”. Netrénovaná dvojitá bytosť zostáva len mimoriadne energeticky nadanou ľudskou bytosťou. Čiže dvojitá obálka nie je automatický “titul”, ale len predpoklad na to, aby ho človek dosiahol.

Vidiaci vidia človeka ako energetické pole, ktoré vyzerá ako svietivé vajíčko. Väčšina ľudí, povedal, má svoje energetické pole rozdelené na dve časti. Zopár mužov a žien má štyri alebo niekedy tri časti. Pretože sú títo ľudia odolnejší ako priemerní ľudia, môžu sa stať nagualmi, len čo sa naučia vidieť.

V jeho učení pre ľavú stranu mi don Juan vysvetlil zádrhele videnia a fungovania ako nagual. Byť nagualom je podľa neho niečo oveľa komplexnejšie a s väčším dopadom než len byť odolnejším človekom, čo sa naučil vidieť. Byť nagualom značí aj byť vodcom, byť učiteľom a byť sprievodcom.

Podľa Castanedu je na svete viac dvojitých mužov ako dvojitých žien.

Keď je dvojitá bytosť vytrénovaná na naguala, mužskí naguali sa stávajú učiteľmi a vodcami. Ženskí naguali podľa Castanedu fungujú ako skauti pre mužského naguala a jeho partiu tým, že robia “rekognoskáciu terénu” nagualu (sorry, nemohla som si odpustiť 😛 ) a potom ich ako maják navigujú pri prechode do nagualu (obraz som si požičala zasa z Théuna Maresa 🙂 ; on tam píše o tom, ako sa plavia pred ich loďou v malom člnku a ukazujú im cestu).

“Nagual je nagualom preto, lebo dokáže lepšie ako iní reflektovať (odrážať, zobrazovať pre iných) abstraktno, ducha. Ale to je všetko. Naše spojenie je s duchom samotným a len druhorado s človekom, ktorý nám prináša jeho správu.”

Ako som to z Castanedu pochopila, učenie toltéckych princípov je doménou mužských nagualov. Ženskí naguali môžu vytvoriť novú družinu, ak sa niekomu z pôvodnej niečo stane, ale nestretla som sa s tým, že by učili niečo iné než svoje špecifické zručnosti. Podľa môjho úsudku sú lepší mecenáši (najmä pre oblasť snívania).

Ruizovci vidia ženských nagualov trochu inak. Mám pocit, že u nich sa označenie “nagual” používa už len v zmysle “učiteľ”, nie v zmysle “vodca partie bosorákov”. Bernadette Vigilová je napríklad podľa vlastných slov dvojitá bytosť a ženský nagual, ale učí, hoci učenie by prislúchalo mužskému nagualovi, ak by si tvoril družinu – ale ona učí hocikoho. Takže tam sa ruizovci rozchádzajú s castanedovcami a maresovcami (a ako poznám Lujana Matusa, ten babám asi tiež nedáva veľký priestor 🙂 ).

Na tento nesúlad som našla v Castanedovi niečo ako vysvetlenie. Je to z knihy The Fire From Within, kde popisuje don Juan Toltékov a “toltékov”. Keď hovoril o Toltékoch, pre Castanedu to znamenalo väčšinou, že hovorí o ríši toltéckych Indiánov. Don Juan namietol, že v jeho poňatí slovo Tolték označuje “muž poznania” (čiže to, čo sme sa rozhodli písať s malým písmenom, pretože ide o životnú filozofiu, nie o príslušnosť k národu). Ale potom sa to tam pletie jedno cez druhé, takže mám podozrenie, že Castaneda “tak nejak” pochopil a pochopil, že to nie je dôležité… 🙂 Don Juan hovoril, že pôvodní Toltékovia (“starí vidiaci“) boli porazení a podmanení dobyvateľmi, ktorí prevzali kontrolu nad celým ich svetom:

“Títo dobyvatelia,” pokračoval, “prevzali celý toltécky svet – všetko si privlastnili – ale nikdy sa nenaučili vidieť.”

“Prečo sa nikdy nenaučili vidieť?” spýtal som sa.

“Pretože okopírovali postupy toltéckych vidiacich bez toho, že by mali vnútorné poznanie toltékov. Dodnes existuje množstvo bosorákov roztrúsených po celom Mexiku, potomkov týchto dobyvateľov, ktorí nasledujú toltécku cestu ale nevedia, čo robia alebo o čom hovoria, pretože nie sú vidiaci.”

“Kto boli tí dobyvatelia, don Juan?”

“Iní Indiáni,” povedal. “Keď prišli Španieli, starí vidiaci už boli po celé storočia minulosťou, ale vznikol nový druh vidiacich, ktorý si začal nárokovať svoje miesto v novom cykle.”

Týmito “novými vidiacimi” označuje don Juan líniu, ktorá po zániku pôvodných toltéckych vidiacich začala kriticky skúmať ich praktiky a navrhla nové, ktorých súčasťou bolo aj stalkovanie. Keď sa na to pozerám tak, rozdiely v Castanedovom a Sánchezovom podaní a podaní iných toltékov môžu byť spôsobené tým, že niektorí sú bosoráci “pôvodnej línie” a iní zasa potomkovia tých, ktorých označuje don Juan “dobyvatelia”. Obe skupiny majú pravdepodobne spoločné východiská, ale kým pôvodná línia bola zameraná na prenesenie vedomia cez smrť, “dobyvateľská” línia bola zameraná na istý spôsob života medzi ľuďmi. Aspoň mne by to vysvetľovalo nejednu nezrovnalosť v interpretácii. 🙂

V new-age toltéctve existuje aj niekoľko iných interpretácií “nagualov”, ale keďže to je “jedna pani povedala”, nepripisujem im veľkú výpovednú hodnotu. Jedna z tých interpretácií pochádza od nejakej Almine, ktorá si hovorí “ženský nagual” a “vzostúpený majster” (a práve preto, že sa tak sama označuje, tak jej neverím 😕 ) a tá tvrdí, že Castaneda to vôbec s tým mužským a ženským nagualom nepochopil a že don Juan mu chcel povedať niečo celkom iné (len sa asi, chudáčik, nevedel pri svojej nezručnosti vyjadriť) – že je to mužská a ženská časť každého jedného človeka a tak je to vlastne metafora, ktorá hovorí, že časť z nás je v naguale a časť z nás je v tonale.

Je to vec voľby; ja sa budem aj naďalej držať Castanedu. Ja new-age veľmi nemusím.