Don Juan vysvetľuje Castanedovi:
“Najťažšia časť cesty bojovníka je uvedomiť si, že svet je pocit.”
Ja som si to uvedomila v júli, keď som mala obdobie, že som prestala na šamanských cestách vidieť. Predtým mi kedysi Gabriel opisoval, ako on vníma energiu:
Tak som sa spýtala Gabriela, ako vníma svet on – či tak, ako ja: tvary, farby, vône, bytosti… NIE
Ani cez moje oči? NIE
Tak som sa spýtala, ako ho teda vníma on. AKO VIBRACIU.
Pýtala som sa, či je táto vibrácia príjemná. BUDE.
A ako vníma svet cez svoje ľudské životy? Tak, ako ja? ANO.
A páči sa mu taký svet? CIASTOCNE.
Potom neskôr, keď ma manipulovali, aby som videla energiu, niečo vo mne sa začalo meniť. Prestala mi celkom fungovať vizualizácia a keď som šla na šamanskú cestu, zistila som, že nič nevidím:
Na cestu som sa vydala až nadránom. Išla som si odstáť svoj “povinný cvik” na balvane. Mala som problém vizualizovať. Najprv som to vzdala, potom som ale mala pocit, že som v lese a že je zasa celý presvetlený a je v ňom oveľa viac priestoru. Tak som sa spoľahla na pocit a podľa pocitu som sa začala pohybovať. Čím bližšie k čistinke som šla, tým viac som mala pocit, že to je môj pôvodný les. Bol tam aj ten dvojitý hrbolec – vtedy som už vedela, že som na správnej ceste. Nič som nevidela, ani tie polsekundové záblesky, ale pristúpila som na hru s pocitom a nechala som sa ním viesť.
Vyliezla som na čistinku. Zasa som nič nevidela, ale mala som pocit, že som tam. Už ma to začalo baviť; bola som zvedavá, či viem nájsť pník bez videnia. Ešte ma napadlo, že vlastne celá čistinka je moje silové miesto a tak by som ho nemusela vôbec hľadať, ale bola som zvedavá, či to zvládnem… a odrazu som bola pri ňom, vyliezla naň (stále som nič nevidela, telo to robilo celkom automaticky) a požiadala som o prenesenie na balvan a o aspoň toľko vizuálnych vnemov, aby som si videla ruky a vedela po nich stiecť nadol.
Mala som problém zistiť, či ma prenieslo. Až keď som sa začala pohybovať, začalo sa mi to zvažovať a kĺzať pod nohami a tak som zistila, že som na balvane. Naštelovala som sa do svojej pozície. Tu už som mala veľmi nejasné záblesky, ako stojím. Mám ešte problémy sa celkom uvoľniť, ale keď sa uvoľním, okamžite ide energia.
To stečenie trvalo dlhšie a bolo prácnejšie, pretože som tie ruky nevidela. Ale v jednom bode som mala pocit, že sa začína stekať – a potom som už bola na zemi.
To vnímanie, ktoré som mala dnes, je pravdepodobne vnímanie anjela. Preto sú “vôľová” (=vnemovo-pocitová) energia. Viem, že mi Gabriel hovoril, že on nevidí veci. Dnes som ich nevidela ani ja, ale vedela som (aspoň vo väčšine prípadov), že sú tam, pretože som mala ten pocit.
Teraz sa to pomaly dostáva znova do normálu, ale vtedy, keď som mala len tieto pocity a tie ma viedli mimofyzickou realitou, uvedomila som si, aké dôležité je to, čo don Juan nazýva “pamäť tela” – keď telo vie a ja nemusím vidieť, pretože sa môžem spoľahnúť na jeho vedenie.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Takže ja som vlastne svoje vedenie premenil na videnie. Zdalo sa mi to nejaké divné, tak som sa donútil vizualizovať. Vždy, keď som niekam šiel, musel som vizualizovať každý krok, inak ma to hneď na dané miesto prenieslo 😀 …zasa moje presvedčenie, ako by to malo byť 🙂 Ale aj to vedenie je ako videnie. V podstate. Môžeš sa cez vedenie pozerať na stromy, skúmať ich, a pritom sa nepozerať.
Páči sa miPáči sa mi
uuufff, díkes … 🙄
Páči sa miPáči sa mi
Je možné, že mám snahu “degradovať” seba na úroveň nižšieho stupňa vnímania – zrak, sluch a pod. … namiesto toho, aby som rozvíjal tú pocitovú?
(ak mi rozumieš, čo tým chcel básnik povedať 😀 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
toto sa aj mne stáva, že keď si nepredstavím cestu ako tam idem napr., že teraz pôjdem rovno a potom doľava, ale si iba pomyslím na to miesto, kde sa chcem dostať a jednoducho ma to tam prenesie.
Ale moja vizualizácia je celkovo mizerná, u mňa je to tak, že mi v mysli akoby niečo hovorilo: teraz ideš po cestičke v lese a opíše sa mi čo tam všetko je, alebo že idem po pláži a cítim že piesok je teplý, ale nevidím to ako keď pozeráš film, ale iba občas mám záblesk videnia..ale viem že to tam je 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hi hi hi … jo, je to možné, .. a občas to degradovanie sa len na nižšie stupne vnímania, … pocitovo vnímam, ako veľmi dobrééé … 😉 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mám trochu zmätok vo svetoch:
A. druhý svet má 10 rovín – ktorý druhý sa tým myslí ?
B. úplných svetov je 7, ktoré si bojovníci môžu spojiť /okrem nášho/, z toho dva zostavia celkom ľahko.
Nie je mi jasné, ktoré to sú /teda len jeden z nich/, lebo som čítal popis troch:
1.čierny – je najľahší alternatívny svet, ale nemá rovnaké emanácie, ktoré pre nás vytvárajú čas a tak fyzickému telu spôsobuje starnutie. D.J. pri pobyte v čiernom svete na pár dní vraj ostarol aspoň o 10 rokov. Keď som to rátal, vyšlo mi, že plynutie času je tam cca 1000x rýchlejšie
2.červený svet – pripomína tradičný popis pekla
3.žltý – svet anorganických bytostí
Páči sa miPáči sa mi
Luxor,
momentálne mi to vôbec nič nehovorí. Buď je to z kníh, čo som čítala už strašne dávno, alebo som to čítala neporiadne, ale nespomínam si, že by to boli rozoberali… Skús mi povedať knihu a prípadne aj kapitolu, pozriem sa na to a možno sa mi niečo v hlavinke pospája do nejakej aspoň približnej odpovede.
Páči sa miPáči sa mi
Mne tiež vždy prišlo cítenie jednoduchšie a prirodzenejšie ako vizualizácia ( s ktorou sa dodnes trápim 😀 ), ale vždy som si myslel že mám začmoudené tretie oko či čo. Ale u mňa to asi ajtak bude tou zvýšenou “emocionálnosťou”, takže no progress :D, ale chápem to aj ako čiastočnú výhodu, keď ľudí viac cítim ako vidím 🙂
Mimochodom len tak okrajovo, našiel som jedno video od Hale and Pace, je to o tom, pred čím nás všetci znalí ľudia varovali pri zhmotňovaní, že to musíme robiť poriadne 😀 :
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
Všetko mám z kníh C.C.
10 rovín druhého sveta sa spomína v knihe „Oddelená skutečnost“, kapitola „Příprava na videní“ zápisky z 27.října /október/ 1968. Vraj dobrý majster čarodej dokáže preniesť svojho učňa všetkými 10 rovinami druhého sveta a diletanti prinajlepšom len 2-3 vrstvami.
Tradičný popis pekla /červený svet/ je v pár vetách popísaný vo “Vnitřním ohni”, kapitola „Zrychlení, které dáva země“.
Žltý svet sa spomína v „Umění snít“ kapitola „Modrý špeh“. Popis zvyšných ťažšie spojiteľných 5 svetov som nikde nenašiel. Premýšľam, že načo som taký zvedavý, keď sa tam aj tak asi nikdy nedostanem.
Páči sa miPáči sa mi