Tento článok vznikol v priebehu dvoch dní. V prvom z nich som si mailom písala s Jantar. Našla môj článok o symboloch reiki a všimla si, že Dai Ko Myo nemá linku. Myslela, že mi chýba, a ponúkla sa, že mi ho pohľadá z vlastných zdrojov.
Odpovedala som jej, že som ho tam nechcela dávať náročky, pretože nechcem, aby sa kdekto začal vyhlasovať za reiki majstra len preto, že dokáže nakresliť tento symbol.
Jantar vtedy odpovedala: “Aj keby si nezverejnila podrobnosti o Reiki, vždy budú vznikať noví “Reiki-majstri”. Ako si písala, Reiki-energia nikdy neublíži, dá sa použiť iba na liečenie. Pokračuj smelo ďalej 🙂 Tí, ktorých Reiki naozaj zaujalo, to len poteší 🙂 Tí, ktorí chcú Reiki využiť ako ďalšie pávie pierko… tých nezastavíš, pretože to chcú urobiť.”
Hodne som o tom premýšľala, pretože mala pravdu… Nemôžem prebrať zodpovednosť za to, čo niekto urobí s informáciou, ktorú dostane. Nemôžem preberať zodpovednosť za to, že si niekto nezbabre život. Človek nemôže žiť život iných ľudí a robiť ich rozhodnutia… Môže len pre každého, kto túži po poznaní, pootvárať čo najviac dverí, ktoré k poznaniu vedú. A každý podľa toho, na akej úrovni práve je, si z toho poznania vyberie to, čo jeho duša dokáže momentálne spracovať.
Kedysi som si myslela, že ak vidím na niekom možnosť zlepšenia, mala by som ho na to upozorniť. Ale zistila som, že aj po upozornení väčšina ľudí na sebe nepracovala – a ešte sa mi aj obrátili chrbtom, pretože to vzali ako kritiku. Chvíľu trvalo, než som pochopila, že keby sa chceli meniť, tak to urobia. To, že sa meniť nechcú, môže mať príčinu v tom, že už absolvovali všetko, čo si na tento život predsavzali, a teraz len “dovegecujú”, alebo že jednoducho na viac nemajú… Niekde v hĺbke duše som to vedela, ale otvorene som to priznala, až keď to pomenovala Jantar.
No a na druhý deň ráno som sa v Castanedovi dostala k tomuto príbehu 🙂 :
Povedal som mu, že som dostal listy od rôznych ľudí, ktorí mi písali, že je nesprávne písať o mojom učení u dona Juana. Pripomínali, že majstri východných ezoterických doktrín si vyžadovali absolútne utajenie svojich učení.
“Možno si tí majstri len príliš bahnia v tom, že sú majstri,” povedal don Juan bez toho, aby na mňa pozrel. “Ja nie som majster. Som len bojovník. Takže popravde neviem, ako sa taký majster cíti.”
“Ale možno prezrádzam veci, ktoré by som nemal, don Juan.”
“Je jedno, čo prezradíš a čo si necháš pre seba. Všetko, čo robíme, všetko, čo sme, spočíva na našej osobnej sile. Ak jej máme dostatok, jediné slovo nám dokáže zmeniť celý náš život. Ale ak nemáme dostatok osobnej sily, možno nám vyjaviť čo aj ten najúžasnejší poznatok a u nás to nespôsobí vôbec nič.”
Takže ďakujem Jantar, Castanedovi a “operačnému systému” 🙂 za lekciu. Bola fajn. A Dai Ko Myo bude! 🙂
V neskorsej knihe (asi dar orla ale niesom si isty) dokonca Don Juan vyzval Castanedu aby vsetko zverejnil inac si bude tieto “stohy papiera” nosit zo sebou az ho zacnu prenasledovat, pretoze majetnickost v tomto pripade skryta za neochotu zverejnit je slabost, ktorej sa oddaval a ako vieme bojovnik ma byt bezchybny 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Niekde som čítala, že všetky svoje poznatky, ktoré získame počas duchovného rozvoja, by sme si mali nechať pre seba a s nikým ich nezdielať. Tak isto aj informácie od anjelov….
Len že kde by sme potom hľadali záchytné body v čase núdze??? 😕
K tomu reiky … ak to nezvereníš ty, tak si to kto potrebuje nájde niekde inde, internet je bohato pretkaná sieť a pavúci sú vynaliezavý 😀
A každý si z toho vezme, čo potrtebuje.
Páči sa miPáči sa mi
No, tu sa mi hodi jedno krasne motivacno-inspirujuce videjko. 😉 ….. tak uz len… Enyoj it! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že po slovensky to je tu: https://eprakone.wordpress.com/2008/01/01/novorocne-zamyslenie-zivot-je-kava/ 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hops. 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Aha, a este ma napadlo nieco k tomu bezchybnemu bojovnikovi. Znamena byt bezchybnym bojovnikom aj to, ze napriklad vonku je 40 stupnov , ani mracika, ale bezchybny bojovnik bude chodit vonku a dazdnikom ze co keby zacalo prsat? 🙂 Lebo vzdy jedna tak isto aj ked sa zda vec pravdiva ale aj ked sa zda byt nepravdiva. Na jednej strane by to bolo bezchybne, keby zacalo prsat, no na strane druhej – zbytocne….. nepravdive. Tak co potom? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hele vole nech to bejt … 😀 😀 😀
Príliš veľa špekuluješ. A to nie je dobre … Čím viac budeš používať rozum, namiesto intuície, tým viac sa budeš vzďaľovať od toho, čo chceš dosiahnuť …
… a mimochodom, bezchybný bojovník by vedel dopredu, či bude pršať … 😀 😀 😀
😛
Páči sa miPáči sa mi
jo, jo, presne tak … bezchybný bojovník je krásna sexi rosnička 😉 … ktorá ešte aj sakra dobre vííí, kedy na ten rebrík vylezie úplne hore … 😀 ..
Páči sa miPáči sa mi
a bude mať sukňu? 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
jasnééé, hi hi hi … peknú tenisovú sukničku … 😉 … stačí ne?! … 😀 … a podľa merania môjho bývalého kolegu, tu ešte je suknička … 😀 … lebo, vraj existujú aj takéé … čo si “čučoriedky” oblečú detviansky opasok, a myslia si, že to sukienky majúúú … 😆 😆 ….
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, načo toľko trojbodiek? A 😀 ? 😀
Páči sa miPáči sa mi
hi hi hi … no lebo ten pohľad isto stojí za to 😉 … 😀 … jo, jo … uhly pohľadu sú skvelá vec!!! … 😆
Páči sa miPáči sa mi
možno sa bezchybný bojovník zmiery s tým, že ak bude pršať, tak zmokne, ale kedže žije v prítomnom okamihu keď neprší, dáždnik (po mojom “parazol” 🙂 ) si brať nebude 😀
Páči sa miPáči sa mi
no a ak ťa to zaujíma tak ja keď idem na turistiku a je pekne, aj tak si zbalím nepremokavú bundu 😀
Páči sa miPáči sa mi
Bezchybný bojovník si pred odchodom z domu dá za opasok jedno (najlepšie 2) UZI, lebo čo ak vypukne 3. svetová? Alebo – hodí na chrbát nafukovací čln, lebo nikdy nevieš kedy príde záplavová vlna … a ešte lepšie nenafukovací, lebo ten nafukovací by sa mohol prederaviť …
😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 Bezchybný bojovník nerobí chyby 😉 a nech si už dá alebo nedá za opasok alebo hodí či nehodí na chrbát čokoľvek 🙂 tak chyba to nie je a nebude, lebo je bezchybný 😛 Ta ňe ? 😛
Páči sa miPáči sa mi
Sorry, ale ani bezchybný bojovník bojovník sa nevie dokonale pripraviť na Chucka Norrisa! 😛 (Napr. ja osobne by som s ním vydržala bojovať 4 nanosekundy – to mi vyšlo v teste 😛 😆 )
(a trochu ezoteriky: Keď Boh povedal „Buď svetlo!“, Chuck Norris odpovedal: „Povedz prosím!“. 😆 )
Páči sa miPáči sa mi
Bojovníci (=ludzé), vy nemáte chybu… 😆
Páči sa miPáči sa mi
😛 Heli, šak si nás fajne pritiahla k bezchybnosti človečiny 😉 a to je bezvadné 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ale nie, fakt…. 😀 Asi by som to nazval tak, ze – bezchybny bojovnik si nerobi domnienky, nezije v predstavach, iba Tu a Teraz. No ale predsa…. komu by sa nesikla jedna UZINKA za opaskom. Ha? 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
no super 🙂
alebo každý boj je niečo čo odráža našu nespokojnosť s niečim na nás samých..? 🙂
asi by som mal prestať chodiť s bubnom na zajace 🙂
Páči sa miPáči sa mi
bubon na zajace??? a že Aniel… 😀
nie každý boj odráža nespokojnosť…ale zasa,, ako sa to vezme 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hm, … zvláštne, žiadna nespokojnosť samého zo sebou, nepotrebuje bubon na zajace … 🙄 … je to príliš hlasné, a brutálne zbytočnééé … 😉 … určite si naprosto skvelý taký aký si, a nepotrebuješ žiadne bubny na žiadne nevinné stvorenie … 🙂 …
ticho, teplo, kľud, láska spôsob života, ktorý je najdôležitejší .. žiť tu a teraz … to je dôležité heslo správneho bojovníka, … či je to už rosnička alebo rosničiak .. 😉 … 😀 …
Páči sa miPáči sa mi
Tomáááááš 🙂 🙂 🙂
to je len také porekadloa či príslovie….xixixi
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 😀 aha…
lebo ja keď som bol malý, tak som naháňal sliepky u starej mamy, a od toho bubna to ďaleko nemalo…preto sa mi to zdalo celkom uskutočniteľné…. 😀
Páči sa miPáči sa mi
a hodil si babkinu zubnú protézu psovi a pak si sa díval ako sa tá chudera babka v tých sukniskách snaží dohnať psa cez celý dvor a vytiahnuť mu zuby z jeho papuľky … 😉 … toť moja maličkosť bola vždycky vynaliezavá … 😀 😀 😀 …
ach joo, a kdeže len sú tie krásne časy, keď som sa hrala na indiána, a kohút bol terč na šípy … 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Tu a teraz … krásny pocit z dnešného dňa… 🙂
Ozaj kto to hovoril že dnes bude svietiť slnko ? 🙂 Ešte že som mala v zálohe aj ten dáždnik… že veď kedy dačo !!! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tu a teraz … krásny pocit z dnešného dňa… 🙂
Ozaj kto to hovoril že dnes bude svietiť slnko ? 🙂 Rosnička 🙂
Ešte že som mala v zálohe aj ten dáždnik… že veď kedy dačo !!! 🙂
A keby ste vedeli čo všetko sa mi zmestí ešte do kabelky … 🙂 až mám niekedy počit že teda riadny arzenál !!! Veď keby dačo…
Páči sa miPáči sa mi
uups … no som ja teda šikovnica zázračnica … to malo byť iba raz… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Teraz mi nieco vrta hlavou. 😕 Totiz ja si musim stale pripominat, aby som is toho bol vedomy ze co to vlastne robim. Mate taky problem aj vy? No neviem ci je to problem ale jednoducho da sa to pripominat 3 sposobmi. Pripominat si – kto som, co robim alebo co mam. Doteraz som si to zatial pripominat ze kracam (kategoria co robim) po ceste lasky, pokory, …. a vsetkeho na co som narazil…jednoducho som si to musel pripomenut na to aby som tu pokoru citil. Da sa to aj pripominanim tym, ze co mam – napriklad mam nejaky mentalny model niecoho, alebo jednoducho nieco, co vas hodi do reality…. aby ste boli vedomi. Alebo sa to da pripominat tym , ze kto som. Napriklad si hovorite a pripominate – som ezoterik, alebo som laska, alebo som boh … no da s tym lahko ztotoznit.. Musite to robit aj vy? Znie to malicherne, no teraz sa mi moja koncepcia pripominania si stale na akej ceste som rozpadla. No, neviem co teraz….mam ist a robit veci na volnej nohe? 🙂 myslim tym bez nejakeho takehoto robenia a pripominania. lebo ked sa o to pokusam, sa mi zda ze ako keby to nikam neviedlo – ako keby som ani nevedel co robim a pre to si to musim povedat – a tym aj pripomenut. 😕 …… 😦
Páči sa miPáči sa mi
Neviem, Samuel, ja tento problém nemám… Zdá sa mi zbytočné pripomínať si “som ezoterik” alebo “som láska”… Som to skutočne? Je to vôbec dôležité? Ja chodím po svete a cítim sa dobre – v každom okamihu, kedy to aspoň nejako ide. Tým sa toto všetko u mňa zredukovalo na “som”, ale to je možno dané tým, že neviem, ako dlho si to ešte budem môcť povedať. 😀
Asi nie je dobré tak silno sa sústreďovať na seba. Ťažko sa z toho potom lezie von, keď to potrebuješ. Skús komentovať svet, nie seba. Miesto “som ezoterik” skús “dnes je veľmi príjemný deň” alebo “nie je ten pes podarený?” (pokiaľ ťa zrovna nehryzie alebo ti nečúra na topánku).
Páči sa miPáči sa mi
Skús komentovať svet, nie seba. Miesto “som ezoterik” skús “dnes je veľmi príjemný deň” alebo “nie je ten pes podarený?”
nechcem byť “rypák”, ale nie práve tohoto sa potrebujeme zbaviť? 😮
Po prvé – je to posudzovanie …
Po druhé – je to vnútorný monológ …
Ja by som skôr takto: namiesto komentára “dnes je veľmi príjemný deň”, by som sa poobzeral, vtiahol do seba vzduch a bez akéhokoľvek komentára by som precítil ten príjemný deň … nič, len pocit príjemného … 🙂
a tiež pohľad na psa – namiesto pomyslenia na to – “aký je podarený” – iba vnímal tú radosť na ten pohľad … či už na psa, strom, človeka, vrabca …
– proste – bez komentára … bez vnútorného monológu … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Miro,
máš absolútne pravdu – je lepšie, keď vieš vnútorný monológ vypnúť a nazaujímaš k veciam nijaké stanovisko. To je cieľový stav.
Ak sa ale nachádzaš vo východiskovom stave a zaujímaš stanoviská a máš čulý vnútorný monológ, tak ho môžeš použiť ako nástroj na sebavýchovu – proste sa postaráš, aby si sám sebe hovoril také správy, ktoré z tvojho sveta urobia to, čo potrebuješ. Na tomto princípe fungujú aj afirmácie.
A potom, je tu šanca, že sa ti podarí možno vnútorný monológ potlačiť, ale nebudeš ho vedieť vypnúť… aspoň mne sa to zatiaľ ešte nepodarilo. Ja som svoj vnútorný monológ. Možno aj Samuel bude ten typ – tiež mám pocit, že žije príliš v svojej hlave. Neviem, možno nám (mi) treba len viac času a možno to tak zostane… neviem.
Takže ak zatiaľ funguje človek na vnútornom monológu, mal by ho využiť ako nástroj, ktorý v ňom vyvolá pocit “blaženosti”. Potom, keď sa vnútorný monológ dostane do súladu s vnímaním sveta, možno – ale len možno – sám od seba zmĺkne. (Mám pocit, že to súvisí nejako s tým, že sa človek dostane do bodu, kedy už necíti potrebu čokoľvek meniť a zapríčiňovať.) Alebo ho treba nejakým spôspbom umlčať. Meditácia je výborná vec – pre tých, ktorí dokážu meditovať. Čiže pre ľudí bez ADD. 😦
Páči sa miPáči sa mi
Samuel, buď rád že to “pripomínanie” sa ti rozpadlo. Proste si sa pravdepodobne dostal do štádia, keď to už nepotrebuješ. Neboj sa toho. My ľudia sme bohužiaľ nastavení tak, že čokoľvek nové nepoznané nás stretne, tak sme vykoľajení, vyplašení … je to len strach z neznámeho …
Stačí ale prijať tento nový stav, a posunieš sa ďalej. Práve tá tvoja bývalá “istota” vychodenej koľaje ťa brzdila. Toto je nová “výzva”. Síce maličká, ale dôležitá … tak si už nič nepripomínaj … alebo – mysli na svoj zámer (taký všeobecný) – “posúvam svoje hranice kam to len dá” 😉
Páči sa miPáči sa mi
😀 pokusim sa.. 😀 No poviem ti, jedna z mojich ciest ktoru som si pripominal 😀 bola – cesta bytia mojou najkrajsiou predstavou o sebe. uz som to tu niekde pisal. je to pre mna velmi zaujimava cesta, pripominam si vdaka nej jedno velke ucenie. – je z knihy Hovory s Bohem 1 :
“Vetsuna ludi si myli, ze ked nieco maju (viac penazi, lasky… ) , ze konecne mozu nieco robit (ist na dovolenku, kupit si dom…) co im umozni niecim byt (byt spokojnym , kludnym… )V skutocnosti ale prevracaju spravne poradie. Vo vesmire vlastnenie nie je predpokladom bytia. Je to prave naopak.
Najprv si (stastny…) a potom zacnes nieco robit z tejto roviny bytia a potom zistis ze to co robis, ti prinasa to, co si vzdycky chcel mat. A toto je tvoriaci proces. Da sa to povedat aj inak – V zivote nemusis robit nic. Vsetko zalezi na tom, co si. ”
A ja som na tom asi pohorel teraz. Ja som MAL cestu lasky a preto som robil veci a potom som bol. Ja ale asi musim sa stat laskou aby som nieco zacal robit a nasledne nieco mal. Nesmiem robit veci pretoze su sucastou mojej cesty….to ma brzdi. Ja musim robit veci – a preto budu sucastou mojej cesty. A budem ich robit pre to, lebo budem. Budem laskou.
Toto je moje poznanie zatial, no este som stale z toho vsetkeho zmateny.
Co si o tom myslis? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
myslím, že si si sám odpovedal – a totálne najlepšie, ako sa v danej chvíli dalo! 😀 Všetko vychádza z vnútorného pocitu. Ak ten pocit nemáš, robíš veci “na povrchu”, ale nie “vnútrom”. (Článok je naprogramovaný na 15.8. 🙂 ) Treba začať robiť všetko aj “vnútrom”, aj “na povrchu”. Teda nie preto, že by sa to malo, lebo je to súčasť nejakej cesty, ale preto, že ti to robí dobre, získavaš z toho a preto to robíš. Vtedy totiž začínaš vyžarovať vibráciu danej veci a tým si danú vec priťahuješ do života. Je to síce ťažké, ale netreba hneď bežať v režime 24 hodín denne, ale tu malá situácia, tam malá situácia – a ony postupne budú hustnúť.
Povedal si jednu vec, ktorá sa ma nesmierne hlboko dotkla: “Ja musim robit veci – a preto budu sucastou mojej cesty.” Klobúk dole, Samuel! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jo, jo … a ešte vypustiť to “musím” …
Takže by to mohlo byť takto – “Ja robím veci – a preto sú súčasťou mojej cesty”
🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Zabúdaš na ten tichý hlások v svojom vnútre, ktorí ťa niekedy vedie k tomu, že robíš veci, pretože “musíš”… Ak to naformuluješ tak, ako si to naformuloval, tak vlastne konzervuješ súčasnosť. A kde je rozvoj? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
pojem “musím” znamená, že ma niekto núti. (či už ja sám sa nútim, alebo niekto iný … alebo niečo iné …)
Keď vynechám “musím”, tak som zmenil činnosť z núteného, na “voľne plynúce” …
možno že by to mohol byť ten (kvalitatívny) rozdiel medzi robením a ne-robením
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Isteže ťa niekto núti… tvoja duša. 🙂
S tým ne-robením… no, neviem. Ja to zatiaľ chápem ako “vypínanie autopilota”. (Zdá sa, že už som zasa v svojej “mentálnej” polohe. 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
no mňa teda nútiť nikto nebude !!! ani moja duša … fik fik, pich pich -…………………… ssssssssssssssssss …. 😈
vypustil som ju … 😛 …. odteraz žiadne – “musím” 8)
Páči sa miPáči sa mi
A také nevieš, že bez duše ďaleko nezájdeš (autom)? 😛
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem za rady 😉 Teraz na sebe pozorujem jednu vec. Ked pocuvam nejaku prijemnu cinsku hudbu alebo mantrujem so sluchatkami na usiach, dostavam sa do presne takeho stavu a presne takeho vnimania ake by som chcel mat. Taketo vnimanie je mi velmi blizke, aj ked nie som schopny v nom ostat aj po skonceni pesnicky. Potom sa vratim do teraz tej neistoty, nerozvaznosti a nestability. No ked pocuvam, je mi vsetko jasne. Asi by som sa mal naucit ostat v tom stave dlhsie a postupne to natahovat. Asi to bude nieco s kotviacim bodom, stale ma tendenciu sa vracat. No uvidim…. ale – dakujem ze mi podavate pomocne ruky. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
… čo ty vieš kam ti tým pomáhame? 😈
Muhahahaa 😈
muhahahaaaaa 😈
muhahahahahaaaaaaaaa 😈 😈 😈
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
“Ja musim robit veci – a preto budu sucastou mojej cesty.” by malo byt takto:
“Ja musim robit veci – a preto su sucastou mojej cesty.”
Nevies urobit zmenu v minulosti a nevies ju urobit ani v buducnosti…..vies to robit len ‘tu a teraz’
Páči sa miPáči sa mi
Anooooo…. 🙂 Presne! Toto mi nejako “uniklo” (ako milión iných vecí 🙂 ).
Páči sa miPáči sa mi