Táto časť z Castanedu je pre mňa ešte stále veľmi problematická. Mám totiž s tým, čo sa tu píše, len veľmi mizivé osobné skúsenosti. Takže idem hlavne citovať. Ono sa to zas nečíta zle, je to niečo ako sci-fi… Videli ste film Predátor? Tak o niečom veľmi podobnom to bude…
Ale než začnem s predátormi, vrátim sa ešte raz k nášmu energetickému telu. Tam totiž nastavuje Castaneda scénu pre celé rozprávanie o predátorovi a ja to zneužijem.
Mimochodom, ešte stále nemám v hlave “uprataný” vzťah medzi ruizovským Parazitom a predátormi, ale mám pocit, že jedno je produkt druhého – že ruizovský Parazit je tá “cudzia inštalácia” v našej mysli, ktorej pôvodcom je Predátor. Takže hoci oboje začína na P, asi nejde o jedno a to isté 🙂 …
Energetické telo
Energetické telo popisoval don Juan ako konglomerát energetických polí, zrkadlový obraz konglomerátu energetických polí, ktoré tvoria fyzické telo, keď ho vidíme ako energiu pretekajúcu Univerzom. Hovoril, že bolo menšie, kompaktnejšie a vyzeralo ťažšie ako svetelný kokón fyzického tela.
Telo a energetické telo sú oba konglomeráty energetických polí, ktoré drží pohromade zvláštna spájacia sila. Podľa šamanov starého Mexika táto sila je to najtajuplnejšie v Univerze. Don Juan bol toho názoru, že ide o samotnú podstatu vesmíru, súhrn všetkého, čo je.
Toto mám rada… 🙂 Najviac preto, že pre mňa Všetko-čo-je je synonymum pre Otec. 🙂
Fyzické a energetické telo sú podľa dona Juana jediné vyvážené energetické štruktúry v svete ľudských bytostí. Preto okrem nich žiaden iný dualizmus nepripúšťal. Dualizmus medzi telom a mysľou, hmotou a duchom považoval len za umelé prepojenia vytvorené mysľou, ktoré nemajú žiadne energetické opodstatnenie.
Podľa dona Juana pomocou disciplíny bolo možné energetické telo pritiahnuť bližšie k fyzickému. Obvykle je vzdialenosť medzi týmito dvoma obrovská. Keď sa však energetické telo dostane do istej blízkosti fyzického tela (táto blízkosť je pre rôznych ľudí rôzna), hocikto s potrebnou disciplínou ho vie vyformovať do presnej kópie svojho fyzického tela – teda do trojrozmernej pevnej bytosti. Preto mu bosoráci hovoria aj ten druhý alebo dvojník. A presne tým istým postupom, cez disciplínu, dokáže hocikto vyformovať svoje fyzické telo do dokonalej kópie svojho energetického tela – teda do energetického náboja neviditeľného ľudským okom.
Predátor
Don Juan Castanedovi za súmraku prikázal, aby sa sústredil na temnejúce lístie stromov okolo, ale nazaostroval naň oči. A aby pozeral kútikom oka – že spozoruje mihnutia čiernych tieňov v svojom zornom poli.
To, čo Castaneda videl, skutočne mihalo hore-dole, nadskakovalo a odrážalo sa od zeme a znova lietalo vzduchom. Čím dlhšie pozeral, tým viac takýchto pohybujúcich sa tieňov objavoval.
“Tiene” ja vidím už dlho. Väčšinou za svetla a kútikom oka. Raz pri channelingu s Camaelom (jeden z archanjelov) som postrehla nejaký pohyb napravo hore nad mojou hlavou. Pozrela som sa tam a Camael sa hneď spýtal “ty si ma videla?” Preto mám problém s tým, že by každý tieň mal byť nepriateľský. Ale to možno preto, že ich nevnímam ako veľké čierne tiene, ale len ako slabý dym alebo dokonca záblesky svetla. 🙂
Don Juan na to povedal, že Univerzum je nepredstaviteľné, nelineárne a celkom mimo hraníc našej syntaxe. Bosoráci starého Mexika objavili tieto tiene a sledovali ich. Videli ich ako energiu, ktorá preteká Univerzom. A zistili čosi nepredstaviteľného dopadu:
„Zistili, že máme celoživotného spoločníka. Máme predátora, ktorý prišiel z hlbín vesmíru a prevzal kontrolu nad naším životom. Je náš pán a vládca. Spravil z nás mäkké, bezmocné bytosti. Ak chceme protestovať, potlačí naše protesty Ak chceme konať nezávisle, zakáže nám to.“
„Existuje vysvetlenie, ktoré je najjednoduchším vysvetlením na celom svete. Ovládajú nás, pretože sme pre nich potrava, a nemilosrdne nás žmýkajú, pretože z toho žijú. Tak, ako my chováme kurence na kuracích farmách, tak predátori chovajú nás na ľudských farmách, humaneros. Preto majú svoju potravu vždy poruke.“
„Ako inak by si vysvetlil protiklad medzi inteligenciou inžiniera a hlúposťou jeho presvedčení či hlúposťou jeho protichodných skutkov? Bosoráci verili, že predátori nám dali náš systém presvedčení, naše predstavy o dobre a zle, naše spoločenské pravidlá. Oni v nás inscenujú naše nádeje a očakávania a predstavy o úspechu či neúspechu. Dali nám baženie, chamtivosť a zbabelosť. To práve predátori nás robia samoľúbymi, rutinnými a egomaniakmi.“
„Aby nás donútili k poslušnosti a udržali nás slabými a poddajnými, vytvorili absolútne prešpekulovaný manéver – prešpekulovaný z pohľadu vojnového stratéga. Hrozný z pohľadu obete… Dali nám svoju myseľ! Počuješ? Predátori nám dali svoju myseľ a tá sa stala našou mysľou. Ich myseľ je prekomplikovaná, protirečivá, nevľúdna, naplnená strachom z hroziaceho odhalenia.“
„Viem, že aj napriek tomu, že si nikdy netrpel hladom, bojíš sa, či budeš mať čo jesť – čo nie je nič iné než strach, ktorý predátor cíti: že každým okamihom jeho manéver môže vybuchnúť a on príde o svoju potravu. Cez myseľ, ktorá je vlastne ich mysľou, predátori zavádzajú do ľudského života čokoľvek, čo sa im hodí. Týmto si zabezpečujú dostatočnú istotu, že sa nemusia báť.“
Bosoráci vidia malé deti ako zvláštne žiarivé gule energie, pokryté odhora až nadol žiarivým plášťom, akoby plastikovou fóliou prilepenou pevne na energetický kokón. Tento žiarivý obal vedomia (glowing coat of awareness) predátori konzumujú a v čase, keď človek dosiahne dospelosť, zostáva z neho už len úzky lem od zeme až po vršok prstov na nohách. Tento lem nám umožňuje prežívať, ale len tak-tak.
Človek je jediný živočíšny druh, ktorý má tento žiarivý obal vedomia na vonkajšej strane svojho svetelného kokónu. Preto sa stal ľahkou korisťou pre vedomie iného rádu – pre ťažké vedomie predátorov.
Zvyšný úzky lem žiarivého obalu vedomia je epicentrom sebareflexie, v ktorej je človek nezvratne uväznený. Sebareflexia, sebaskúmanie je jediný bod vedomia, ktorý nám ešte zostal. Predátori tento bod manipulujú a zapríčiňujú jasné záblesky vedomia, ktoré oni potom požierajú. Zásobujú nás nezmyselnými problémami, aby zapríčinili toto plápolanie nášho vedomia a držia si nás preto, aby mohli konzumovať energetické plápolanie našich pseudostarostí.
„Ani ty ani ja s tým nič nenarobíme. Môžeme sa len podrobiť disciplíne do tej miery, že sa nás nedotknú. Disciplína zaťažuje cudzorodú myseľ do tej miery, že sa ju nakoniec podarí cez tvrdú disciplínu vypudiť. To preto, že predátorova myseľ nemá žiadnu koncentráciu…. Kedykoľvek ťa niečo trápi v nezvyklej miere, urob s tým niečo pragmatické.“
Bosoráci starého Mexika videli predátora. Pretože robil dlhé skoky vzduchom, nazvali ho letec (flyer). Je to veľký tieň, nepreniknuteľne temný, ktorý skáče vzduchom. Potom naplocho dopadá na zem. Bosorákom starého Mexika pôsobil jeho príchod na Zem dosť veľké problémy. Boli toho názoru, že človek bol kedysi kompletná bytosť s úžasným poznaním, schopnosťou dosahovať svojím vedomím fantastické veci, ako to poznáme z dávnych legiend. A potom akoby sa všetko stratilo a stali sa z nás oťapenci.
„To, čo máme pred sebou, nie je jednoduchý dravec. Je veľmi chytrý a dobre organizovaný. Celkom metodicky a systematicky nás robí bezvládnymi. Človek, tá magická bytosť minulosti, už nie je magický. Je to len bežný kus mäsa. Už mu zostali len sny zvieraťa, ktoré žije na to, aby sa stalo kusom mäsa: banálne, konvenčné, imbecilné.“
Predátori, hoci sú inorganické bytosti, nie sú pre ľudské oko tak neviditeľní ako iné inorganické bytosti. Don Juan predpokladal, že ako deti ich vidíme a rozhodneme sa, že je to taký desivý pohľad, že ho vymažeme zo svojho vedomia.
„Jediné východisko pre ľudí je disciplína. Je to jediné, čo ich odpudzuje. Ale pod disciplínou nemyslím tvrdú rutinu. Nemám na mysli, že každé ráno vstaneš o 5:30 a ošpliechaš sa studenou vodou, až si z toho celý modrý. Bosoráci pod disciplínou myslia schopnosť pokojne čeliť všetkým príkoriam, ktoré sme neočakávali. Pre nich je disciplína umenie – umenie čeliť večnosti bez cúvnutia; nie preto, že by boli silní a tvrdí, ale preto, že sú naplnení posvätnou úctou.“
Bosoráci hovoria, že disciplína robí žiarivý obal vedomia pre letcov ťažko stráviteľným. Predátor zostane zmätený. Nejedlý žiarivý obal vedomia nie je súčasťou ich poznania. A keď ho nemôžu jesť, tak nás nechajú na pokoji.
Ak predátori chvíľu nejedia náš žiarivý obal vedomia, začne tento obal znova rásť. Bosoráci pomocou svojej disciplíny odstavia predátorov na dostatočne dlho, aby žiarivý obal vedomia prerástol nad úroveň palcov na nohách. Keď sa raz dostane za túto úroveň, narastie späť do svojej pôvodnej veľkosti. Je ako strom: ak ho nezrezávaš, narastie do svojej normálnej veľkosti a košatosti.
„Bosoráci starého Mexika vymysleli úžasný trik: zaťažili letcovu myseľ disciplínou. Zistili, že keď zaťažia letcovu myseľ svojím vnútorným tichom, táto cudzia inštalácia zdupká, čo je len dôkaz, že táto časť našej mysle nie je naša vlastná. Vráti sa, ale už nebude taká silná. Vypudzovanie letcovej mysle sa stáva rutinou tak dlho, až jedného dňa celkom zmizne. Veru, smutný to deň! To je totiž deň, kedy sa musíš začať spoliehať na svoju vlastnú myseľ, ktorá je takmer vynulovaná. Nemáš nikoho, kto by ti hovoril, čo treba urobiť. … Môj učiteľ, nagual Julian, varoval svojich žiakov, že toto je najťažší deň v živote bosoráka, pretože naša vlastná, skutočná myseľ, súbor všetkých našich skúseností, sa po celoživotnom potláčaní stala neistou, plachou a nestálou. Skutočný boj bosoráka začína až vtedy. Ten zvyšok je len príprava naň.“
Letcova myseľ vraj zmizne navždy, keď sa bosorákovi podarí uchopiť vibračnú silu, čo drží naše energetické polia pohromade. Ak ju drží dostatočne dlho, letcova myseľ to vzdá a zmizne.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor