Cesta k Porozumeniu

Daeduwen mi včera poslala jednu svoju poviedku s týmto komentárom: “ako som tak posledne dni brazdila to nekonecno komentarov od nrayna a presla na mur narekov, tak mi udrel do oci Saltinkin komentar s tym, ze by si mohla napisat o tom, preco vlastne ludia na duchovnej ceste tak akosi zakopavaju a padaju… ked si odpovedala, ze teraz nemas prilis cas a ze sa ti minuli prednastavene clanky, chystala som sa to spracovat ako clanok ja… a potom mi napadlo, ze som kedysi napisala poviedku, ktora s tym mozno ma nieco spolocne… takze v prilohe ti ju posielam a ak zvazis, ze by to nebolo celkom od veci 🙂 tak by sa ti to snad mohlo aj hodit…”

Keď som začala čítať, tak sa vo mne zobudila moja antikresťanská žilka 😛 , ale tentokrát som jej nedovolila vyhrať – a neoľutovala som! Tá nosná myšlienka je totiž nesmierne hlboká… a veľmi mi pripomenula moju vlastnú cestu, len s tým, že ja som začínala v popieraní, nie v úcte 🙂 …

Boh

Vstupujem do Tvojho chrámu s úctou, Pane. S pokornou dušou a čistou mysľou vstupujem na miesta, kde predo mnou žiadny iný muž nebol. Táto krajina, Pane, je Tvojím chrámom a vytvoril si ju preto, aby sme my, pútnici na ceste k Tebe, uzreli záblesk Tvojej všemohúcnosti. Skláňam sa, Pane, pred Tvojím dielom, a hovorím: Chvála ti, Pane, že si Hmote dal Ducha a tak ju priviedol k životu a kráse. Velebím dokonalosť Tvojej myšlienky a Tvojho zámeru, ktorý si mal, Pane, s touto krajinou a so mnou, ktorého si sem priviedol.

Prebývam v Tvojom chráme z lásky k Tebe a všetkému tvojmu dielu, prebývam v ňom, pretože v tomto chráme niet zla a pokušení. Táto krajina je nevinná, tak ako bol nevinný prvý raj, ktorý si stvoril pre ľudí, pre nás, Pane, kým sme sa od Teba neodvrátili. V tejto krajine zotrvám, pretože je čistá, čistejšia ako dokáže byť ľudská myseľ, pretože túto krajinu stvorila Tvoja myseľ, Pane. Túto krajinu si ustanovil za svoj chrám – a ja Ti v ňom budem preukazovať úctu, ako si to, Pane, zamýšľal.

Vstupujem do Tvojho chrámu s úctou, Pane. S pokornou dušou a čistou mysľou vstupujem na miesta, kde predo mnou žiadny iný muž nebol. Táto stavba, Pane, je Tvojím chrámom a vytvoril si ju preto, aby sme my, pútnici na ceste k Tebe, uzreli záblesk Tvojej všemohúcnosti. Skláňam sa, Pane, pred Tvojím dielom, a hovorím: Chvála ti, Pane, že si Hmote dal Ducha a tak ju priviedol k životu a kráse. Velebím dokonalosť Tvojej myšlienky a Tvojho zámeru, ktorý si mal, Pane, s touto stavbou a so mnou, ktorého si sem priviedol.

A hoci nie priamo Tvoje ruky vystavali túto stavbu, predsa si jej pôvodcom, pretože cez Teba prišla k ľuďom myšlienka zhotoviť ju ako miesto, kde sa Ti môžu priblížiť. Rozjímam v Tvojom chráme, Pane, pretože kameň, z ktorého je vystavaný, je chladivý ako tvoja láskavá ruka, ktorá zbavuje horúčok a bolestí. Do tejto stavby prichádzam potichu, aby som nerušil jej majestátnosť a vznešenosť, pretože patrí priamo Tebe. V nej nachádzam pokoj, aký sa spája s Tvojím dielom, na mieste, kde nie je zloba a pokušenie a hĺbaním o tomto mieste, kde je všetko v harmónii so všetkým, sa dá prísť k múdrosti a čistote, ktorú so sebou, Pane, prinášaš, a dotknúť sa večného Svetla, ktorým si. Prichádzam do tejto stavby a cítim všetko to, čo má cítiť ten, ktorý sa k Tebe približuje – pokoru, a lásku, a pokoj, a to všetko posilňuje moju vieru v Teba, ktorý si večný, Pane. Táto krajina, a táto stavba, Pane, sú súčasťou Tvojho plánu so mnou, aby som prišiel priamo do Tvojho kráľovstva a nezaváhal na ceste. Viedol si ma, Pane, až sem, a skláňam sa pred Tebou do hĺbok Tvojich dolín a zrak dvíham do výšok Tvojich vrchov, ktorým si určil, aby strážili tento chrám, zasvätený naveky Tebe, Pane.

Už nepočítam dni, Pane, ktoré si mi dovolil stráviť v Tvojom chráme, kam si ma priviedol – no predsa, predsa tento deň sa narušil pokoj tohto miesta. Prosil som Ťa, Pane, aby si mi dovolil prísť k Tebe priamou cestou a Ty si mi ju ukázal, zaviedol si ma sem a ja som vo viere v Teba nezakolísal. Dnes som uvidel votrelca, Pane – poslal si sem kohosi iného. Nazdával som sa, že moje kroky budú jediné, ktoré sem zamieria – no možno ma pripravuješ na zástupy, ktoré idú za Tebou. Neuvedomil som si, Pane – odpusť mi. Prejav svoju bezhraničnú trpezlivosť s nami, ľuďmi, ktorí sme omylní a nie vždy vidíme to, čo Ty zamýšľaš. To láska, láska k blížnemu, láska k Tebe, Pane, pri ktorom sa všetci stretávame, je tým, čomu sa mám učiť? Prijmem teda túto skúšku. Máš pravdu, Pane – nikomu nemožno odoprieť vstup do Tvojho chrámu a Tvojho kráľovstva.

No je to žena, Pane – nečistá bytosť, spojená s diablom, Tvojím protivníkom! Ako si sem mohol zaviesť ju? Videl som ju s jej dlhými vlasmi, ktoré vietor dvíhal sem a tam, zradné pramene jej vlasov, a jej jasné oči – sú modré, Pane, a modrá je farba démona. Ty, Pane, to vieš – prečo si ju sem poslal? Skúšaš ma vari, či som hoden nájsť cestu až k Tebe? Kladieš predo mňa pokušenie a tak zoceľuješ moju vieru v Teba?… Odpusť, Pane, zapochyboval som. Ten démon, ukrytý v tele ženy, je skúškou, ktorej sa musím postaviť – to si mi chcel, Pane, naznačiť? Teraz už rozumiem – a zapudzujem ho, zriekam sa démonov, tohto aj všetkých, ktorí si nájdu cestu na toto nepoškvrnené miesto, do Tvojho chrámu. Odteraz častejšie budem padať na kolená a skláňať svoju pyšnú hlavu k zemi, hlavu, v ktorej sa objavujú nečisté myšlienky, nehodné takej vznešenej mysle, akou si Ty, Pane. Klesám na kolená a pokorne skláňam sa pred Tebou, Pane – a zavrhujem démonov! Aj toho s dlhými, rozviatymi vlasmi, ktoré sa hadia dolu jej chrbtom ako vodopád – aj toho zavrhujem. Žiadny démon sa nezmocní mojej duše, pokiaľ nad ňou budeš držať svoju ochrannú ruku Ty, Pane. Do tejto stavby, ktorá vznikla cez Teba, sa vkročiť neopováži. Tu budem prebývať častejšie a on sa napokon stratí.

Ó, Pane, prečo vystavuješ svojho pokorného služobníka takým mukám? Prečo tak skúšaš pútnika, ktorý hľadá cestu – tú jedinú a správnu cestu, cestu k Tebe? Tá žena, to nečisté, démonické stvorenie – celkom ma obrala o pokoj mysle aj duše, zmocnila sa môjho tela a moje myšlienky sa utiekajú k nej aj teraz, Pane, keď prehováram k Tebe a prosím Ťa, aby si ma zbavil týchto strašných vidín. Obnažila sa predo mnou, Pane – vyzliekla si šaty a stála vo vode, pod vodopádom, ktorý sa ponášal na jej vlasy, celkom nahá a jej telo bolo biele a vlasy tmavé, mokré sa jej lepili na chrbát a boli ako jej druhá koža… a potom sa otočila a pozrela na mňa tými diabolskými, modrými očami a nevykríkla, ani sa nesnažila zahaliť svoje hriešne telo, ani nezačala utekať, ani sa len nezačervenala a nesklopila zrak, naopak, hľadela mi priamo do očí a neuhla pohľadom, zarývala sa mi do mysle a duše a tela… Ó, Pane, osloboď ma, pomôž mi od toho démona, ostala stáť pod vodopádom a ja som utiekol do Tvojho chrámu, do tejto chladnej stavby, no moje vnútro spaľuje oheň a nič, ani tie chladné steny, ho nedokáže uhasiť. Už ma celkom ovládla, celkom mi počarovala a chce ma vytrhnúť z Tvojho láskavého náručia, strhnúť so sebou do pekiel horúcej síry a opantať ma vidinou slasti a rozkoše… nie. Dokážem, že som Ťa hoden, Pane. Zabudnem na ňu, hneď v tejto chvíli – a ona prestane existovať.

Ó, Bože – prečo som upadol do Tvojej nemilosti? Čo som Ti spravil? Čím Ti poškodil? Ako Ti ublížil? Vrháš ma do hriechu. Strach ma núti ostávať v tomto chladnom, kamennom väzení. Šaliem, šaliem z nej, keď na ňu pomyslím, bolí ma celé telo. Chcem ju, či sa Ti to páči, alebo nie. Chcem ju, a vezmem si ju, vezmem si rozkoš, ktorú mi ponúka, vrhnem sa za ňou do pekiel a nechám sa omotať démonickou pavučinou jej vlasov, spojím svoje telo, ktoré som chcel zasvätiť Tebe, s jej hriešnym a skazeným, nečistým, bielym telom, ktoré ma volá. Nechal si ju strhnúť ma z cesty – čo ma je po Tebe! Musím ju nájsť, hneď teraz, a keď sa na mňa pozrie svojimi modrými očami diabla, neutečiem viac. Ó, nie. Vezmem si ju, a znovu, a znovu, až kým ma nebude prosiť, aby som prestal. A ja to neurobím – zavrhol si ma. Dočerta s Tebou! Nebude ďaleko. Jej telo volá moje – tak nech sa teda stane, čo si žiada moje telo. Nebaví ma podriaďovať sa aj naďalej Tebe – ona je to, čo chcem – a to aj dostanem, podobrotky či pozlotky. Sám si to tak chcel. Idem za ňou – a už sa nevrátim. Viac Ti nebudem načúvať, len svojmu telu, ktoré si žiada ju – a nie Teba. Stačilo – stratil si ma. Tak Ti treba.

Vstupujem do Tvojho chrámu s úctou, Pane. S pokornou dušou a čistou mysľou vstupujem na miesta, kde predo mnou žiadny iný muž nebol. Toto je Tvoj chrám a vytvoril si ho preto, aby sme my, pútnici na ceste k Tebe, uzreli záblesk Tvojej všemohúcnosti. Skláňam sa, Pane, pred Tvojím dielom, a hovorím: Chvála Ti, Pane, že si Hmote dal Ducha a priviedol ju tak k životu a kráse. Velebím dokonalosť Tvojej myšlienky a Tvojho zámeru, ktorý si mal, Pane, so mnou, ktorého si sem priviedol… Klesám na kolená a s pokorou sa skláňam pre Tebou, ó Bože, kým mi láskavo nedovolíš opäť vstúpiť do Tvojho tela, ktoré je chrámom Tvojej duše a mysle, do tela, ktoré si stvoril, aby som urobil posledný krok na ceste k sebe samému – pretože až teraz chápem, Bože, celý Tvoj zámer, keď vstupujem do chrámu najposvätnejšieho, keď sa spájam s tou ženou, ktorá sa zrodila z Teba rovnako ako ja. Tu ostanem do samého konca vekov, dotýkajúc sa samotnej podstaty bytia spolu s ňou, v raji, ktorý si ustanovil na Zemi.

Ďakujem ti, Bože, za to, že si mi dovolil spoznať Teba – cez ňu. Amen.

7 thoughts on “Cesta k Porozumeniu

  1. milujem seba milujem vás milujem všetko prosím o všetko prosím pre všetkých ďakujem za všetko ďakujem za všetkých…čo viac dodať

    Like

  2. a ake z toho plynie ponaucenie? treba podlahnut svojej mysli a uspokojovaniu svojich potrieb, potom si to treba odovodnit a tvarit sa, ze tym uspokokujem Boha. Mysel ma tisicky ciest ako ta zviest. To nie je ta zena, to si Ty!

    Like

  3. úcta je teraz pre mňa to potrebné…už dávno si uvedomujem, že vážiť si všetko a všetkých dookola je akousi nevyhnutnosťou k mojej vnútornej spokojnosti…aj sa podľa toho snažím žiť…a teraz sa mi to akurát vhod pripomenulo a zdôraznilo…vdaka, dievčatá 😀 😀 😀

    Like

  4. Pripomenulo mi to príbeh keď slepci chceli zisti ako vyzerá slon určíte ho poznáte. Každý jeden chytil niečo iné zo slona a každý mal čiastočne pravdu. To sa stáva keď človek chce nájsť Boha ako môžeme mi červičí si myslieť že dokážeme nájsť a pochopiť niečo také úžasné a dokonale čo stvorilo vesmír a svety ktoré vidíme alebo cítime. Len keď budeme tíško čakať a prosiť v strede hurikánu… v kráľovstve pokoja a lásky môžeme sa dočkať že sám Boh príde nás vyzdvihnúť k sebe a otvorí nám oči aby sme pochopili jeho nádheru ,múdrosť a slávu… a stali sa aj mi bohmi… Mimochodom taká myšlienka keby ti slepci našli vidiaceho a spýtali sa na slona tak bi im ho opísal… potom bi vedeli čo držia vlastne zo slona.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.