Aj tento článok, ako množstvo iných, som dostala z Evolution Ezine. Píše ho Edwin Harkness Spina, autor knihy Mystic Warrior (Mystický bojovník). Je to jeho príbeh a ja ho len prerozprávam:
Nedávno som mal príležitosť stretnúť jedného etablovaného mystika. Počas jeho prednášky o role mystika v spoločnosti použil slová “vnútorný bojovník” a pritom pozeral priamo na mňa. Nikdy predtým sme sa nestretli a bol som zvedavý, či vie, že som autor Mystického bojovníka. Jeho prednáška bola fascinujúca a nevedel som sa dočkať, kedy s ním budem môcť hovoriť bez bočných vzruchov.
V súlade s LOA moje intenzívne prianie čoskoro vyvolalo schôdzku. Ani nie o hodinu pri hotelovom obede kráčal okolo môjho stola a niesol si tácku s jedlom. Vyskočil som a pozval som ho, nech si prisadne k nám.
Spýtal som sa ho, či vie, že som napísal Mystického bojovníka. Pokojne odpovedal, že nevie – že keď prednáša, “to nehovorím ja, ale Vnútorný Majster”. Tým myslel aspekt Boha v srdci každej duše – aspekt Boha, na ktorý sa mystici úporne pokúšajú napojiť.
Potom som mu položil otázku, ktorú vo mne vyvolala prednáška. “Je z perspektívy mystika prípustné používať svoju spirituálnu moc na to, aby skrížil ‘zlé úmysly’ niekoho, kto ‘škodí nevinnému’?”
Ale potrebujete sa na ten problém pozrieť očami mystika. Z jeho uhlu pohľadu je svet jeden celok. Neexistuje v ňom dobro proti zlu. Príčina “zla” je ignorantstvo, nevedomosť.
Takže som sa vlastne pýtal, čo je horšie – použiť svoju moc na ovládnutie niekoho alebo dovoliť niekomu ovládať iného? Je to otázka ako z hollywoodskeho filmu – aj v Supermanovi sa musí Superman rozhodnúť, či zachráni svet alebo Lois Laneovú. V každom prípade niekto prehrá. Filozofi tomu hovoria “menšie zlo”.
Najprv mi odpovedal, že považujem nejaký čin za “zlý” – čo je len moje vnímanie. Potom mi vysvetlil, že rovnako sa môžem mýliť aj pri tom, čo považujem za “škodenie”. Pokračoval, že môže byť mnoho dôvodov, kedy nezasahovanie je najlepšie pre všetky zúčastnené strany. Môže ísť o karmické otázky. Môže ísť o rozpory trvajúce už viacero ľudských životov. Neexistuje spôsob, akým by som dokázal odhadnúť všetky faktory, ktoré ovplyvňujú konanie zúčastnených. Najlepšie, čo môžem urobiť, je vysielať bezpodmienečnú lásku obom zúčastneným stranám.
Zahryzol som si do jazyka, povedal som, že rozumiem, a ešte som sa spýtal:
“A čo keby ste vedeli, že daná osoba koná z čírej zištnosti?”
“A ako by som to mohol vedieť?” odpovedal protiotázkou.
“Čo ak vám to vyslovene povedal?”
Prikývol, ale zopakoval, že najlepšie je vysielať bezpodmienečnú lásku.
Potom som sa spýtal: “A čo ak jeho škodenie má dopad na obrovskú skupinu ľudí?”
Zarazil sa a pozrel na mňa. Spoznal, že toto je vec, o ktorej už dlho rozmýšľam. Čokoľvek mi ponúkol ako odpoveď, už som si dávno premyslel a mal som na to novú otázku. A vtedy sa spýtal:
“Kto ťa vedie?”
Nehovoril o nejakom externom zdroji… Hovoril o jednom zo základných učení mysticizmu, ktoré sa objavuje v mnohých náboženstvách.
Usmial som sa a on zistil, že som ho pochopil. Začal som sa smiať.
Sedel som na stoličke v nemom úžase nad eleganciou takej jednoduchej otázky a prívalom myšlienok, ktoré vyvolala. Kráľovstvo božie leží v našom vnútre. Cieľom rozvíjajúcej sa duše je zladiť svoju vôľu s vôľou Boha. Ak chcete teda vedieť, ako sa zachovať v hociktorej situácii, stačí sa opýtať svojho Vnútorného Majstra.
Dobre… je množstvo psychopatov, čo sa obhajujú, že im Boh prikázal urobiť nejaký odporný čin – a môžeme si byť istí, že to neurobil. (helar: Môžeme si tým byť skutočne istí?) A takisto je pravda, že naše vnímanie Vnútorného Majstra sa postupom času mení s tým, ako sa zlepšuje naša schopnosť naladiť sa na Zdroj stvorenia.
Na záver je v článku linka, kde autor ponúka za peniaze podporu pri nalaďovaní sa na Vnútorného Majstra. Dobre, je to jeho biznis. Kto má záujem, môže ho kontaktovať. A kto nemá, poďme sa pozrieť, čo s tým vieme urobiť bez cudzej pomoci:
- Meditácia. Meditácia je najvhodnejší a najjednoduchší spôsob, ako sa naladiť na svojho Vnútorného Majstra. Podstata procesu spočíva v tom, že pravidelne na čoraz dlhší čas stišujeme naše telo i myseľ, vystupujeme z rutinného “šlapacieho kolesa” a cez sústreďovanie sa na dych alebo na nejaký zvuk pomaly klesáme do svojho vlastného vnútra. V tomto “voľnom páde” skôr či neskôr totiž narazíme na kanál, ktorý sa na nás napojí a cez ktorý sa spojíme s vlastnou dušou.
- Ovšem meditácia je pre niektorých hyperaktívnych, netrpezlivých a nekoncentrovaných ľudí dosť veľký problém. Ak máme nutkanie niečo robiť, môžeme používať “barličky” ako automatické písanie (ehm, čarbanie 😛 ), až kým nenarazíme na patričný kanál a nezačnú nám odrazu ísť odpovede.
- Ak neobsedíme, máme iné možnosti meditácie – pohybovú meditáciu, napr. tai-či. Alebo tanec alebo “chodiace čchi-kung”. Všetko, čo nás núti byť mysľou v “tu a teraz” a sústreďovať sa na nejaký pohyb miesto rozmýšľania o včerajšku, zajtrajšku a ako sa do niekoho znova naveziem. Ja takto používam umývanie riadu a žehlenie, kedysi aj ručné práce, ale na to som už dnes príliš lenivá 🙂 .
- Rovnako dobrý spôsob sú prechádzky v prírode – ale najlepšie v “živej” prírode, teda kým sú stromy zelené. Jednoducho idete a sústredíte sa na chôdzu. Nepozeráte naľavo-napravo, kým nedosiahnete stav vnútorného pokoja – a potom zdvihnete pohľad a začínate vnímať tie spústy drobných zázrakov, ktoré sa okolo nás sústavne dejú.
- Posledný spôsob, skutočne už pre totálnych netrpezlivcov, je mantrovanie, kde donekonečna voláte svojho Vnútorného Majstra. Mantru si môžete vytvoriť sami alebo môžete využiť starú indickú mantru Óm Gam Gurubhjó Namahá.
Toto sú veci, čo napadli mňa. Ak poznáte tiež nejaký spôsob, ktorý by pomohol, napíšte nám ho!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor