Ďalší článok (kapitola z nejakej knihy), čo mám od Mira. Tento neviem čím som si zaslúžila, ale tak sa nejako “urodil” 😛 – možno v čase, keď som trpela depresiami z “deanjelizácie”… A k tej téme “deanjelizácie” mám tiež nejaký dovetok. Kedysi mi jeden hooodne múdry Nemec vysvetľoval princíp sklamania: V nemčine sa sklamanie povie Entäuschung a je zloženinou z “ent” + “täuschen”, teda “od” + “zavádzať”. Po slovensky by to mohlo byť ako od-klamanie. Kým sme sa klamali, bolo dobre… a keď sme sa od-klamali, teda prestali sami seba zavádzať, odrazu nám až tak dobre nie je… Ale je to len návrat k Pravde, pretože už sami seba neklameme!

No a teraz sa vrhnime do víru reinkarnácií, duší a ich nekonečnej púte – azda trochu zmúdrieme (a naplánujeme si, ako budeme “hviezdiť” v budúcich životoch! 😛

Bardo vznikania

Zážitok smrti bude pre väčšinu ľudí znamenať, jednoducho prejsť na konci procesu umierania do stavu zabudnutia. Tri štádiá vnútorného rozkladu môžu byť, ako sa niekedy hovorí, rýchle ako trojité lusknutie prstami. Biela a červená esencia otca a matky sa stretávajú v srdci a vznikne čierny zážitok zvaný “plné dosiahnutie”. Vysvitne Jasné Svetlo, ale my ho nerozoznáme a upadneme do bezvedomia.

Ako som už povedal, je to prvé nerozoznanie alebo stav nevedomosti, nazývaný v tibetčine “marigpa”, opak rigpy. Ten v nás vyznačuje počiatok ďaľšieho cyklu sansáry, ktorý bol v okamihu smrti krátko prerušený. Potom nastane bardo dharmaty, ktoré jednoducho prešľahne nespoznané. To je druhé nerozoznanie, druhé
štádium nevedomosti, marigpa.

Prvá vec, ktorú si uvedomujeme je, že “obloha a zem sa opäť oddelili”. Zrazu precitáme do prechodového stavu, ktorý leží medzi smrťou a ďaľším znovuzrodením.

Tomu sa hovorí bardo vznikania, “sipä bardo”, a je to tretie bardo smrti.

Slovo “sipä”, ktoré sa prekladá ako “vznikanie”, znamená aj “možnosť” a “existenciu”. V sipä barde, keď už myseľ nie je obmedzovaná fyzickým telom tohto sveta, sú “možnosti” pre “vznik” v rôznych oblastiach nekonečné. A toto bardo má vonkajšiu “existenciu” mentálneho tela a vnútornú “existenciu” mysle.

Výrazným rysom barda vznikania je, že rozhodujúcu rolu v ňom preberá myseľ, kým v barde dharmaty sa rozvíjalo v oblasti rigpy. Máme teda v barde dharmaty svetelné telo a v barde vznikania mentálne telo.

V barde vznikania je myseľ obdarená nesmiernou jasnosťou a neobmedzenou pohyblivosťou, ale smer, ktorým sa pohybuje, je určovaný výhradne návykovými tendenciami našej minulej karmy. Preto sa mu hovorí “karmické” bardo vznikania, lebo, ako hovorí Kalu rinpočhe, “je to celkom automatický, slepý výsledok našich predošlých činov či karmy, a nič čo sa tu deje, nie je vedomým rozhodnutím bytosti. Sme jednoducho postrkovaní silou karmy.”

V tomto bode dospela myseľ do ďaľšieho štádia, vo svojom procese postupného rozvoja od svojho najčistejšieho stavu, Jasného Svetla, cez svoje Svetlo a energiu, prejavy barda dharmaty, až k ešte hrubohmotnejšiemu prejavu mentálnej formy v barde vznikania. To, čo sa v tejto etape odohráva, je obrátený proces rozplývania. Znova sa objavujú vetry a spolu s nimi prichádzajú myšlienkové stavy spojené s nevedomosťou, túžbou a hnevom. Potom na seba berieme “mentálne telo”, lebo spomienky na naše minulé karmické telo sú v našej mysli stále živé.

Mentálne telo

Naše mentálne telo má v barde vznikania rad zvláštnych charakteristík. Má všetky svoje zmysly. Je nanajvýš ľahké, voľné a mobilné a jeho vedomie je vraj sedemkrát jasnejšie než zaživa. Je tiež obdarené elementárnym druhom jasnozrivosti, ktorá nie je pod vedomou kontrolou, ale dáva mentálnemu telu schopnosť čítať cudzie myšlienky.

Najskôr bude mať toto mentálne telo formu podobnú telu z práve prežitého života, ale bez akýchkoľvek vád a v rozkvete síl. Aj keď ste boli v tomto živote zmrzačení alebo chorí, budete mať v barde vznikania dokonalé mentálne telo.

Jedno zo starobylých učení dzogčhenu nám hovorí, že mentálne telo má veľkosť asi osem až desaťročného dieťaťa.

Vďaka sile pojmového myslenia, známej ako “karmický vietor”, nie je mentálne telo schopné zostať ani na okamih v kľude. Neustále je v pohybe. Len pomyslením si môže ísť bez zábran kam sa mu zachce. Pretože mentálne telo nemá žiadny fyzický základ, môže prechádzať prekážkami, ako sú steny či hory {1}.

Mentálne telo môže vidieť cez trojrozmerné objekty. Ale pretože nemáme otcovskú a materskú podstatu fyzického tela, nejestvuje ešte svetlo slnka alebo mesiaca, ale len matná žiara osvetľujúca priestor tesne pred nami. Môžeme vidieť iné bardové bytosti, ale nemôže nás vidieť žiadna živá bytosť, s výnimkou tých, ktoré si hlbokými skúsenosťami meditácie vypestovali niektorý z druhov jasnozrivosti {2}. Preto sa na okamihy môžeme stretávať s mnohými cestovateľmi v bardovom svete, ktorí už zomreli pred nami a rozprávať sa s nimi.

Vďaka piatim živlom, z ktorých je vytvorené, pripadá nám mentálne telo pevné a pociťujeme záchvaty hladu. Učenia o barde hovoria, že mentálne telo sa živí pachmi a odoberá si výživu z pálených obetí, ale môže využívať len obete, obetované špeciálne preň.

Mentálna činnosť je v tomto stave veľmi rýchla, myšlienky prichádzajú v rýchlom slede jedna za druhou a môžeme robiť veľa vecí naraz. Myseľ stále opakuje ustálené šablóny a návyky, hlavne svoje lipnutie na skúsenostiach a presvedčení, že sú v konečnom dôsledku reálne.

Zážitky v barde

V priebehu prvých týždňov barda máme dojem, že sme muž alebo žena, rovnako ako v predošlom živote. Neuvedomujeme si, že sme mŕtvi. Vraciame sa domov, aby sme sa stretli s rodinou a svojimi milovanými. Pokúšame sa s nimi hovoriť, dotýkať sa ich. Ale oni neodpovedajú, ani nedávajú najavo, že by vedeli o tom, že tam sme. Bezmocne sa prizeráme, ako plačú alebo sedia apatickí a zasiahnutí v srdci našou smrťou. Márne sa pokúšame používať svoje vlastníctvo. Pri stole už pre nás nie je prestreté a rodina sa chystá vyhodiť naše veci. Cítime sa rozhorčení, urazení a sklamaní “ako ryba zmietajúca sa v horúcom piesku”, ako hovorí Tibetská kniha mŕtvych.

Ak veľmi lipneme na svojom tele, môžeme sa aj márne pokúšať znova do neho vstúpiť alebo ho obletovať. V krajných prípadoch môže mentálne telo otáľať v blízkosti svojho majetku alebo tela celé týždne, dokonca i roky. A ešte stále nám nesvitlo, že sme mŕtvi. Až keď vidíme, že nevrháme tieň, neodrážame sa v zrkadle a nezanechávame na zemi stopy, konečne si to uvedomíme. Už len otras z pochopenia že sme zomreli, môže stačiť na to, aby sme omdleli.

V barde vznikania opäť prežívame všetky zážitky minulého života, vidíme aj tie najmenšie zabudnuté detaily a navštevujeme znova aj miesta, kde sme, ako hovoria majstri, “hoci len pľuvli na zem”. Každých sedem dní sme nútení prechádzať znova zážitkom smrti so všetkými útrapami. Ak bola naša smrť pokojná, opakuje sa tento pokojný stav mysle aj teraz. Ak však bola mučivá, opakujú sa aj tieto muky. Pamätajme si, že k tomu dochádza s vedomím sedemnásobne intenzívnejším než v živote a že sa v prchavom období barda vznikania vracia prudko koncentrovaným a mätúcim spôsobom všetka záporná karma predošlých životov.

Naše nepokojné, osamelé blúdenie bardovým svetom je horúčkovité ako nočná mora a rovnako ako vo sne veríme, že máme fyzické telo a že naozaj existujeme. A predsa vznikajú všetky zážitky tohto barda len z našej mysle, vytvárané našou karmou a vracajúcimi sa návykmi.

Vracajú sa vetry živlov, a ako hovorí tulku Urgjän rinpočhe: “Človek počuje hlasné zvuky spôsobené štyrmi živlami zeme, vody, ohňa a vzduchu. Je tu zvuk lavíny stále padajúcej za nami, zvuk veľkej burácejúcej rieky, zvuk mohutného hučiaceho ohňa ako v sopke a zvuk silnej búrky”. Keď sa v hroznej tme pokúšame pred nimi utiecť, otvárajú sa vraj pred nami tri rôzne priepasti – biela, červená a čierna – “hlboké a strašné”. Tibetská kniha mŕtvych vysvetľuje, že je to náš vlastný hnev, túžba a nevedomosť. Útočia na nás mrazivé lejaky, krupobitie hnisu a krvi, sme štvaní zvukmi beztelného hrozného kriku – prenasledujú nás mäsožraví démoni a ľudožrútske beštie.

Vietor karmy nás neúprosne strháva a my nie sme schopní sa udržať na mieste. Tibetská kniha mŕtvych hovorí: “V tejto chvíli ťa zozadu bude hnať silná víchrica karmy svojimi hroznými, neznesiteľnými, prudkými nárazmi.” Sužovaní strachom a hnaní sem a tam ako semienka púpavy vo vetre, blúdime bezmocne šerom barda.  Mučení hladom a smädom hľadáme tu a tam útočisko. Predstavy našej mysle sa každým okamihom menia a vystreľujú nás, ako hovorí Tibetská kniha mŕtvych, “ako vrhací stroj” striedavo do stavu žiaľu a radosti. Naša myseľ cíti túžbu po fyzickom tele, ale žiadne nenachádzame, čo nás vrhá do ďaľšieho utrpenia.

Celá krajina a okolie sú modelované našou karmou, rovnako ako je bardový svet zaľudnený obrazmi prízrakov nášho vlastného mámenia. Ak bolo naše navyknuté chovanie v živote kladné, budú naše vnemy a zážitky v barde premiešané radosťou a šťastím, ale ak bol náš život zlý a ubližovali sme iným, budú našimi zážitkami
v barde bolesť, zármutok a strach. Tak sa napríklad v Tibete hovorilo, že rybárov, mäsiarov a lovcov budú napádať monštrózne verzie ich predošlých obetí.

Niektorí z tých, ktorí podrobne študovali zdanlivú smrť a hlavne “prehliadku života”, ktorá je jedným z najčastejších rysov, si kládli otázku: Ako by si niekto dokázal predstaviť hrôzu bardových zážitkov veľkoobchodníka s drogami, diktátora alebo nacistického mučiteľa? “Prehliadka života”, ako sa zdá,
naznačuje, že po smrti môžeme prežívať všetky útrapy, za ktoré sme boli priamo i nepriamo zodpovední.

Ako dlho trvá bardo vznikania

Celé bardo vznikania trvá priemerne štyridsaťdeväť dní a minimálne jeden týždeň. Ale je to rôzne, rovnako ako teraz niektorí ľudia žijú do stovky a iní zomierajú v mladosti. Niektorí môžu dokonca v barde uviaznuť a stať sa duchmi či strašidlami. Düdžom rinpočhe vysvetľoval, že v prvých troch týždňoch barda sme ešte silne poznačení predošlým životom, a preto je to pre živých to najdôležitejšie obdobie na pomoc mŕtvemu. Potom sa začína pomaly utvárať náš budúci život a jeho vplyv postupne prevládne.

V barde musíme čakať, kým nedosiahneme karmické spojenie so svojimi budúcimi rodičmi. Niekedy si bardo predstavujem ako akúsi tranzitnú halu, v ktorej môže človek čakať až štyridsaťdeväť dní, kým presadne do ďaľšieho života. Existujú však dva zvláštne prípady, ktoré v prechodovom stave čakať nemusia, lebo intenzita sily ich karmy ich okamžite zmetie do budúceho znovuzrodenia. Prvým je ten, kto prežil nanajvýš dobročinný a pozitívny život a vycvičil svoju myseľ v duchovných cvičeniach tak, že ho sila jeho uvedomenia odnesie priamo do dobrého nového zrodu. Druhým prípadom je osoba, ktorej život bol záporný a škodlivý. Tá cestuje rýchlo k priamemu zrodeniu, nech je to kdekoľvek.

Súd

Niektoré výklady o barde popisujú súdnu scénu, akúsi prehliadku života podobnú posmrtnému súdu, s ktorým sa stretávame v mnohých svetových kultúrach. Vaše dobré svedomie, váš biely anjel strážny, vystupuje ako váš obhajca a vypočítava dobré skutky, ktoré ste vykonali, zatiaľ čo vaše zlé svedomie, čierny démon, predkladá argumenty obžaloby. Dobré a zlé sa kopí ako biele a čierne kamienky. “Pán smrti”, ktorý predsedá, sa potom poradí so zrkadlom karmy a vynesie rozsudok.

Mám pocit, že v tejto súdnej scéne sa objavujú niektoré zaujímavé paralely s prehliadkou života zo skúseností zdanlivej smrti. Celý súd sa odohráva v našej mysli. My sme sudcovia aj odsúdení. “Stojí za to poznamenať,” hovorí Raymond Moody, “že v prípadoch, ktoré som študoval, neprichádzal súd z iniciatívy svetelnej bytosti, ktorá, ako sa zdá, aj tak týchto ľudí prijímala a milovala, ale z vnútra súdených jedincov.”

Jedna žena, ktorá prešla zážitkom zdanlivej smrti, povedala Kennethovi Ringovi: “Ukážu vám váš život a vy ho súdite … Súdite sami seba. Všetky vaše hriechy vám boli odpustené, ale môžete si odpustiť vy sami, že ste neurobili čo ste mali urobiť alebo niektoré drobné podvody, ktorých ste sa azda v živote dopustili? Môžete odpustiť sami sebe? To je súd.”

Súdna scéna tak ukazuje, že to, na čom v konečnej analýze naozaj záleží, je motivácia každého nášho skutku a že niet úniku pred následkami našich minulých činov, slov a myšlienok a pred stopami a návykmi, ktorými nás “opečiatkovali”. To znamená, že sme plne zodpovední nielen za tento život, ale rovnako aj za svoje budúce životy.

Sila mysle

Pretože je naša myseľ v barde taká ľahká, mobilná a zraniteľná, majú nesmiernu silu a vplyv všetky myšlienky, ktoré vzniknú – dobré aj zlé. Bez fyzického tela ako opory, sa vlastne realitou stávajú myšlienky. Predstavte si prudkú bolesť a hnev, ktorý môžete pocítiť, keď vidíte, ako za vás nedbalo vykonávajú pohrebný obrad, alebo pri pohľade na chamtivých príbuzných, ako sa hašteria o váš majetok, alebo keď počujete priateľov, ktorých ste hlboko milovali a o ktorých ste sa domnievali, že vás milujú tiež, ako o vás hovoria posmešne, zle, alebo jednoducho len zhovievavo. Taká situácia môže byť veľmi nebezpečná, lebo naša reakcia nás môže vo svojej prudkosti dohnať priamo k nešťastnému znovuzrodeniu.

Sila prevládajúcej myšlienky je teda v barde vznikania kľúčová. Tento kritický okamih nás konfrontuje s akýmikoľvek návykmi a sklonmi, ktorým sme dovolili, aby ovládli náš život. Ak tieto návyky a sklony nezvládnete už teraz zaživa a nezabránite im, aby sa zmocnili vašej mysle, budete v barde vznikania ich bezmocnými obeťami, postrkovanými ich silou sem a tam. Napríklad, najmenšia podráždenosť môže mať v barde vznikania zničujúce následky, a preto musí byť tým, kto predčítava Tibetskú knihu mŕtvych niekto, s kým ste boli zadobre. Ináč by vás mohol s tými najhoršími dôsledkami rozzúriť už len zvuk jeho hlasu.

Učenie nám ponúka mnoho popisov toho, aká tvárna je myseľ v barde vznikania. Tie najpôsobivejšie konštatujú, že naša myseľ je v tomto barde ako dočervena rozžeravená železná týč, ktorú je možné ohýbať akýmkoľvek spôsobom kým nevychladne, aby potom stuhla v tej podobe, v ktorej práve je. Rovnako môže vraj jediná pozitívna myšlienia v tomto barde viesť priamo k osvieteniu a jediná negatívna reakcia nás môže uvrhnúť do nesmierne dlhého a silného utrpenia. Tibetská kniha mŕtvych nás ani nemôže varovať výrečnejšie:

Teraz je tu chvíľa, ktorá je rozhraním medzi vystupovaním hore
a zostupovaním dole. Teraz je tu chvíľa, kedy aj len chvíľkové
prepadnutie lenivosti ti privodí ustavičné muky. Teraz je tu chvíľa,
keď sústredenosť mysle na jeden bod ti privodí trvalú blaženosť. Maj
myseľ sústredenú na jeden bod! Horlivo predlžuj vyžarovanie svojich
dobrých skutkov!

Tibetská kniha mŕtvych sa snaží prebudiť akékoľvek spojenie s duchovným cvičením, ktoré zomrelá osoba mohla mať, a podnecuje nás vzdať sa lipnutia na ľuďoch a majetku, vzdať sa túžby po tele, nepodvoľovať sa túžbe a hnevu, pestovať láskavosť a nie nepriateľskosť, a dokonca ani neuvažovať o negatívnych skutkoch. Pripomína mŕtvemu, že sa niet čoho báť: Na jednej strane mu hovorí, že hrozné bardové postavy nie sú ničím viac než jeho vlastnými klamnými projekciami a sú zo svojej podstaty prázdne, a na strane druhej, že aj ony samy majú len “mentálne telo navyknutých sklonov”, a preto sú rovnako prázdne. “Tak prázdnota nemôže ublížiť prázdnote.”

Nestála a riskantná prirodzenosť barda vznikania môže však byť aj zdrojom mnohých príležitostí k oslobodeniu, a poddajnosť mysle v tomto barde je možné zmeniť na našu výhodu. Je treba si pamätať jedinú radu – že stačí, aby v našej mysli vznikla jediná pozitívna myšlienka. Ak sa dokážeme rozpomenúť na akékoľvek učenie, ktoré nás inšpirovalo pokiaľ ide o prirodzenosť mysle, ak máme čo len jediný dobrý sklon k duchovným praktikám alebo hlboké spojenie s nimi, to samo nás už môže oslobodiť.

V barde vznikania sa neobjavujú buddhovské oblasti spontánne ako v barde dharmaty. Ale púhou spomienkou na ne sa do nich môžete silou svojej mysle priamo preniesť a pokračovať k osvieteniu. Bolo povedané, že ak dokážete vzývať niektorého buddhu, okamžite sa pred vami objaví. Pamätajte si však, že aj keď sú možnosti neobmedzené, musíte mať v tomto barde ak nie úplnú, tak aspoň čiastočnú moc nad svojou mysľou. A to je nanajvýš ťažké, lebo myseľ je tu taká zraniteľná, roztrieštená a nepokojná.

Preto kedykoľvek v tomto barde nadobudnete čo i len na okamih bdelosť, okamžite si vybavte svoje spojenie s duchovnými cvičeniami, spomeňte si na svojho majstra alebo buddhu a usilovne ich vzývajte. Ak ste si počas života vypestovali prirodzený reflex modliť sa kedykoľvek sa veci skomplikujú, dosiahnu kritický stav alebo začnú unikať vašej kontrole, budete schopní okamžite vzývať alebo si pripomenúť nejakú osvietenú bytosť, Buddhu alebo Padmasambhavu, Táru alebo Avalókitéšvaru, Krista, Pannu Máriu, … Ak ich dokážete vzývať horlivo, so sústredenou oddanosťou a celým srdcom, potom bude silou ich požehnania vaša myseľ oslobodená do priestoru ich múdrej mysle. V tomto živote sa môže modlitba zdať niečím, čo prináša len málo výsledkov, ale jej účinky v barde sú nebývalo mocné.

Popis, ktorý som vám poskytol však ukazuje, aké ťažké je na tejto križovatke sústrediť svoju myseľ, ak nám chýba predošlý výcvik. Pomyslite na to, aké je skoro nemožné spomenúť si vo sne alebo nočnej more na niečo ako je modlitba, a akí neschopní a bezmocní sa v nich cítime. V barde vznikania je rovnako ťažké, ak nie ťažšie, vôbec sústrediť svoje myšlienky. Preto je výzvou, ktorú Tibetská kniha mŕtvych opakuje znova a znova: “Pozorne počúvaj!” A hovorí: “Tadeto prebieha deliaca čiara medzi buddhami a živými bytosťami … V jedinom okamihu sa rozlíšiť, v jedinom okamihu sa stať dokončeným buddhom.”

Znovuzrodenie

Ako sa v barde vznikania blíži čas k znovuzrodeniu, túžite viac a viac po podpore materiálneho tela a hľadáte nejaké, ktoré by mohlo byť pre váš nový zrod k dispozícii. Začnú sa objavovať rôzne znamenia, ktoré vás upozorňujú na oblasť, v ktorej sa pravdepodobne zrodíte. Zo šiestich oblastí existencie žiaria svetlá rôznych farieb a vy sa budete cítiť k niektorému priťahovaní podľa negatívnej emócie, ktorá vo vašej mysli prevláda. Len čo vás raz niektoré zo svetiel pritiahlo, je veľmi ťažké vrátiť sa späť.

Vznikajú potom obrazy a vidiny spojené s rôznymi oblasťami. Čím lepšie ste oboznámení s učeniami, tým ste vnímavejší voči ich skutočnému zmyslu. Podľa rôznych učení sa znaky trochu líšia. Niektoré hovoria, že ak sa máte znovuzrodiť ako boh, budete mať víziu, že vstupujete do nebeského paláca s mnohými poschodiami. Ak vám je určené zrodenie medzi polobohmi, budete mať pocit, že ste uprostred víriacich guľatých ohnivých zbraní alebo že sa uberáta na bojisko. Keď sa máte zrodiť ako zviera, uvidíte sa v jaskyni, v diere v zemi alebo v hniezde zo slamy. Ak máte vidinu pňa stromu, hlbokého lesa alebo tkanej látky, znovuzrodíte sa ako hladný duch. A ak vás čaká zrod v pekle, budete cítiť, ako ste bezmocne vedení po čiernej ceste dolu do čiernej jamy, do pochmúrnej krajiny s čiernymi a červenými domami alebo do železného mesta.

Je aj veľa ďaľších znamení, ktoré naznačujú oblasť do ktorej smerujete, ako napríklad, kam mieri váš pohľad alebo pohyb. Ak sa máte zrodiť v božskej alebo ľudskej oblasti, je váš pohľad upretý nahor, ak ide o zvieraciu oblasť, dívate sa priamo vpred ako vtáci pri lete a ak vás čaká oblasť hladných duchov alebo peklo, hľadíte nadol, akoby ste sa chystali skočiť dolu hlavou do vody.

Ak sa objaví ktorékoľvek z týchto znamení, mali by ste sa mať na pozore, aby ste do žiadneho z týchto nešťastných znovuzrodení neupadli.

Súčasne budete po niektorých oblastiach cítiť silnú túžbu a budete k nim inštinktívne vábení. Učenie nás varuje, že v tomto bode je veľké nebezpečenstvo, že z dychtivosti po znovuzrodení sa vrhnete na akékoľvek miesto, ktoré vám, ako sa bude zdať, ponúka určité bezpečie. Ak bude vaša túžba sklamaná, ukončí hnev ktorý vznikne, zrazu bardo, a prúd tej negatívnej emócie vás zmetie do budúceho zrodu. Ako vidno, je vaša budúca reinkarnácia priamo určovaná túžbou, hnevom a nevedomosťou.

Predstavte si, že sa ponáhľate do bezpečia, len aby ste unikli pred útokom bardových zážitkov. Pretože sa budete báť opustiť to miesto, ktoré ponúka únik, môžete na ňom potom uľpieť a zrodiť sa kdekoľvek len preto, aby ste sa vôbec zrodili. Ako vysvetľuje Tibetská kniha mŕtvych, môžete byť dokonca zmätení natoľko, že si zmýlite dobré miesto zrodenia so zlým alebo naopak. Alebo počuť, ako vás volajú hlasy vašich milovaných alebo zvodný spev a ísť za nimi, len aby ste zistili, že vás vlákali do nižších oblastí.

Musíte si dávať dobrý pozor, aby ste slepo nevstúpili do niektorej z nežiadúcich oblastí. Obdivuhodné však je, že v okamihu, keď si uvedomíte čo sa s vami deje, môžete začať ovplyvňovať a meniť svoj údel.

Zmetení silným vetrom karmy, prídete potom na miesto, kde sa milujú vaši budúci rodičia. Keď ich uvidíte, ste k nim citovo zlákaní a kvôli svojmu minulému karmickému spojeniu začnete spontánne cítiť silnú náklonnosť alebo odpor. Náklonnosť k matke a túžba po nej a žiarlivá averzia voči otcovi spôsobí, že sa narodíte ako chlapec, v opačnom prípade ako dievča {3}. Ale ak podľahnete dostatočne silnej vášni, potom nielenže sa znova zrodíte, ale tá emócia vás môže stiahnuť aj do zrodu v nižšej oblasti.

Môžeme niečo urobiť, aby sme sa znovuzrodeniu vyhli? Učenia o barde ponúkajú dva špeciálne druhy rád: metódy brániace znovuzrodeniu, alebo ak zlyhajú, metódy poskytujúce možnosť voľby dobrého zrodu.

Najprv teda rady k uzavretiu vstupu do ďaľšieho zrodenia:

Najlepšou metódou je vzdať sa emócií, ako je túžba, hnev alebo závisť a rozoznať, že každý z bardových zážitkov nemá skutočnú reálnosť. Ak si to dokážete uvedomiť a potom necháte svoju myseľ spočinúť v jej pravej, prázdnej prirodzenosti, to samo osebe zabráni znovuzrodeniu. Tibetská kniha mŕtvych nás tu varuje:

Ach, otcovia, matky, lejak, vzdušný vír, hrmenie, hrôzostrašné
vízie – všetky tieto viditeľné javy sú vo svojej podstate preludy.
Nech sa javia akékoľvek, nie sú reálne. Všetky substancie sú neskutočné,
klamné. Sú ako fatamorgána, nie sú trvalé, nie sú nemenné. Prečo na nich
lipnúť? Prečo ich nenávidieť alebo sa ich báť? Znamená to považovať
neexistujúce za existujúce.

A Tibetská kniha mŕtvych nám ďalej radí:

“Hľa, všetky veci sú môj vlastný duch a tento duch je nezrodená
a prekážok zbavená prázdnota.” Keď o tom budeš premýšľať, uchovávaj
si myseľ prirodzenú a nefalšovanú, stále zotrvávajúcu vo svojej vlastnej
prirodzenosti, asi ako voda vliata do vody, jednoducho takú, aká sa sama
sebe javí – uvoľnenú, rýdzu, nespútanú. Ak ju necháš zotrvávať v prirodzenom,
uvoľnenom stave, môžeš si byť istý, že brány lôn u všetkých štyroch druhov
zrodení zostanú určite zavreté.

Druhou najlepšou metódou ako zabrániť znovuzrodeniu, je pozerať na svojich potenciálnych rodičov ako na buddhov alebo ako na svojho majstra alebo jidamové božstvá. Prinajmenšom by ste sa potom mali snažiť vyvolať v sebe pocit odporu k tomu, aby ste boli zatiahnutí do pocitov túžby, a myslieť na čisté oblasti
buddhov. To zabráni ďaľšiemu zrodu a môže spôsobiť, že sa zrodíte v jednej z buddhovských oblastí.

Ak nie ste schopní dostatočne ustáliť myseľ, aby ste vykonali aspoň tento druh praxe, zostáva metóda voľby znovuzrodenia, ktorá je spojená s míľnikmi a znakmi rôznych oblastí. Ak sa musíte znovuzrodiť, alebo si to intenzívne prajete, aby ste mohli pokračovať vo svojej duchovnej ceste a prospievať druhým, nemali by ste vstúpiť do žiadnej inej oblasti než ľudskej. Len v nej sú priaznivé podmienky pre duchovný pokrok. Učenie nám hovorí, že ak vám je určené narodiť sa v ľudskej oblasti v šťastnom postavení, budete mať pocit, akoby ste prichádzali do bohatého, prepychového domu alebo mesta, alebo medzi zástup ľudí, alebo sa vám zjavia milujúce sa páry.

Ináč obvykle nemáme voľbu. Sme vlečení na miesto svojho zrodu “neodvratne ako vták vlákaný do klietky, ako suchá tráva, ktorá sa zapálila, alebo ako zviera zabárajúce sa do bahna”. Tibetská kniha mŕtvych hovorí: “Ó syn vznešeného rodu! Ty si pravdaže praješ (do tých miest) nevstupovať, avšak bezmocne hnaný svojím mstiteľom, nemáš silu neísť, a tak tam ísť musíš.”

Ale ako nám učenie stále tak povzbudivo pripomína, vždy je tu nádej. Teraz je čas sa modliť. Intenzívnym prianím a sústredením môžete sa ešte aj v tomto okamihu zrodiť v jednej z buddhovských oblastí alebo si v sebe vytvoriť hlbokú nádej, že sa zrodíte v ľudskej rodine, kde sa môžete stretnúť s duchovnou cestou a pokračovať po nej k oslobodeniu. Ak máte silnú karmu, ktorá vás ženie do určitej oblasti, nemáte možno na výber, ale vaše minulé nádeje alebo modlitby vám môžu pomôcť pretvoriť svoj osud, aby ste sa znovuzrodili k životu, ktorý raz povedie k oslobodeniu.

Ešte keď vstupujete do lona, môžete sa za to modliť. Ešte vtedy si môžete predstavovať seba ako ktorúkoľvek osvietenú bytosť – majstri tradične hovoria ako Vadžrasattvu {4} – žehnať lonu, do ktorého vstupujeme ako posvätnému prostrediu, “palácu bohov”, a pokračovať v duchovnej praxi.

Ach! Teraz, keď mi nadchádza bardo vznikania,
sústredím svoju myseľ na jeden bod,
budem usilovne predlžovať vyžarovanie svojich dobrých skutkov
a pomýšľať na obrat, kým je brána lona uzavretá.
Toto je čas, keď je potrebná vytrvalosť a čistá myseľ.
Kiež odvrhnem žiarlivosť a rozjímam o guruovi!

Nakoniec je to nutkanie mysle osídliť určitú oblasť, čo vás donúti k reinkarnácii, a jej sklon upevniť a držať, ktorý nachádza svoj konečný výraz vo fyzickom zrodení. To je ďaľšia fáza v procese prejavov, ktorý sme sledovali v bardách.

Teraz sme uzavreli úplný kruh a sme opäť pripravení narodiť sa znova do prirodzeného barda tohto života. Keď vidíte svojho otca a matku pri milovaní, vaša myseľ je nevyhnutne vtiahnutá dovnútra a vstúpi do lona. To ohlasuje koniec barda vznikania a vaša myseľ rýchlo zažíva ešte raz znaky fáze rozplývania a úsvitu Jasného Svetla. Potom vznikne znova čierny zážitok úplného dosiahnutia a v tom istom okamihu je vytvorené spojenie s  novým lonom.

A tak život začína, ako skončil – Jasným Svetlom.

——————————————————————-
{1} Bolo povedané, že existujú dve miesta, kam mentálne telo nemôže vstúpiť:
lono budúcej matky a Vadžrasána, kde sa stávajú osvietenými všetci buddhovia.
Tieto dve miesta predstavujú vstup do sansáry a vstup do nirvány. Inými slovami
– znovuzrodenie alebo získanie osvietenia by v tomto barde znamenali koniec jeho
života.

{2} Existujú správy o majstroch, ktorí boli schopní vnímať bardové bytosti alebo
dokonca cestovať do bardových oblastí.

{3} Kdekoľvek sa vraj miluje nejaká dvojica, zhromažďuje sa zástup bardových
bytostí v nádeji, že budú mať karmické spojenie, aby sa mohli znovuzrodiť. Jedna
z nich uspeje a ostatné zmierajú sklamaním – to sa môže prihodiť ako zážitok
smrti v barde každých sedem dní.

{4} Vadžrasattva je hlavné božstvo Stovky pokojných a hnevlivých božstiev – viď
nasledujúcu kapitolu.