Robím si poriadok na disku a vyhrabávam staré veci, ktoré mi kedysi niekto poslal. Tento text prišiel od Mira a je to komentár od pána menom Dagjab Kjabgön Rinpočhe (hrubým som značila ja):
Hovorí sa, že žijúce bytosti, ktoré sú zaťažené zvlášť silnou predošlou karmou a nedobrými túžbami, sa môžu zrodiť ako démoni. Podobne ako my, aj démoni podliehajú svojej minulej karme – ich telo, aktivita, všetko je jednoznačne určené ich minulou karmou. Rozdiel medzi väčšinou démonov a nami spočíva v tom, že oni majú mentálne telo, zatiaľ čo my, iné bytosti, máme fyzické telo.
Dávnejšie na Západe si ľudia mysleli, že démoni môžu spôsobiť škody, a v Tibete alebo aj v Ázii tomu ľudia veria dodnes. Avšak môžeme si položiť zásadnú otázku, či takíto démoni skutočne existujú, pretože mnoho údajne zdôvodnených udalostí môže byť vyvolané našimi vlastnými konceptmi a predstavami.
Buddhizmus sa opiera o logiku a preto kladenie takýchto otázok obohacuje buddhizmus. Keď všetky tieto – pre niektorých ázijských učencov – dosť nekonvenčné otázky „zametieme pod koberec“, môže to buddhizmu uškodiť. Ak sa správame tak, akoby sa nič nestalo, akoby všetko bolo v poriadku, tak takéto zámienky neprinesú nič dobré.
Podľa mňa, predovšetkým v západnom svete, je dôležité neustále rozmýšľať nad základom rozmanitých tvrdení. Všeobecne povedané, západní ľudia sú veľmi inteligentné bytosti. Vo svojej podstate sú veľmi zaujímaví a plní záujmov, preto by mali a musia byť zvedaví…. Ak by mali slepú dôveru k buddhizmu, rýchlo by ju stratili.
Samozrejme nejde o to, (intelektuálne) vedieť všetko – to je nemožné. Nikdy by sme nedošli k jadru veci, to jest do praxe. Ale je dôležité dávať otázky prinajmenšom tak dlho, pokiaľ nezískame istotu v tom, čo robíme a robiť to vedome. Predstieranie dôvery k ničomu nevedie.
Nemyslím si, že duchovia vôbec neexistujú, ale nie všetko musí byť také, ako sa všeobecne myslí. Mám tu na mysli hlavne našu (tibetskú) kultúru a moje skúsenosti.
V Tibete sa veľa hovorí o duchoch, príliš veľa – vlastne všetko je možné pripísať duchom. Sediaci tibetskí dedkovia a babky sa takmer nemôžu voľne hýbať, pretože keď sa niečoho dotknú, tak to škodí tomu alebo tomu duchovi. Preto sa neustále musia odvolávať k takým textom, ktoré vysvetľujú či a kedy nejaký duch spí alebo sa pohybuje, či sedí alebo kde sa nachádza. Niekedy, ak niečo nevykonajú zhodne s predpismi, tak skutočne narážajú na rôzne problémy. Tento koncept existuje odpradávna a majú tomu odpovedajúci postoj. A kvôli takémuto postoju sa tak skutočne deje. Dobrý pohľad na veci údajne vytvára dobré veci a podobne negatívne veci sa objavujú skrze negatívny pohľad. Stav nášho sveta závisí vo veľkej miere od nášho pohľadu či videnia alebo je podmienený našimi predstavami. Keď sa niečoho bojíme, tak aby sa objavil výsledok, ktorého sa bojíme, vôbec nie je nevyhnutné, aby nejaká zvláštna bytosť skutočne stála pred našim nosom.
Keď som býval v Dharamsale, mali sme takýto zážitok. Sú tam veľké ruiny, ktoré nám slúžili na toaletu. Chodil som tam často, takisto v noci – a nič špeciálne sa nestalo. Až neskôr, keď som odišiel z Dharamsaly, tak som po prvý krát počul, že to bolo slávne sídlo duchov. Niektorí ľudia skutočne niekoľkokrát videli, ako každý deň prechádzal duch vo forme starého hinduistu okolo našich dverí do mesta a vracal sa. Ale pretože sme o tom nevedeli, necítili sme ani strach, ani žiadny následok – nikdy sme ho nevideli, hoci aj keby bol bežným človekom, museli by sme ho stretnúť častejšie než iní. Ale to je len taká odbočka.
Je teda možné, že existujú takí duchovia, ktorí nám chcú naozaj uškodiť, ale tiež je isté, že všetko sa deje hlavne skrze naše videnie, naše reakcie a náš strach.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor