Ak potrebujete, ale nechcete plakať

crying_eyeDnes sme boli na cintoríne. Bol pochmúrny deň, nervy som mala rozdrásané na franforce a nejako ma zavalil smútok. Bolo mi hrozne do plaču, ale nenávidím sa, keď plačem na verejnosti (vyrastala som na kovbojkách a kovboji nikdy neplačú). A tak som sedela zdutá v aute, potláčala som slzy a bola len otázka minút, kedy to prehrám a pustím sa plakať a šokujem tým všetkých okolo mňa…

A vtedy ma napadlo: čo tak vytvoriť si dvojníka, ktorý by plakal miesto mňa? Na cvičení čchi kungu sme si tvorili dvojníka, ktorý stál spolu s nami s rukami nad hlavou a keď nám naše vlastné ruky začínali tŕpnuť, mohli sme ich spustiť – ale náš dvojník musel držať tie svoje miesto nás

Tak som tento princíp premietla i na plakanie! V duchu som si vytvorila dvojníka a preniesla som všetky svoje pocity biedy, bezmocnosti, dezorientácie, sklamania a zármutku na ňu. Povedala som jej, že má plakať miesto mňa, že jej to povoľujem a podržím ju, keď sa bude cítiť biedne. A potom som jej už len posielala lásku a útechu.

Asi o 10 sekúnd po tom, ako ona začala plakať, som dostala ja svoju plačlivosť celkom pod kontrolu. Asi po minúte posielania lásky a útechy som sa pristihla, že sa mi tvár rozjasnila a začínam sa mierne usmievať…

Takže ak ste tiež vyrastali v presvedčení, že “kovboji neplačú”, vyskúšajte to! Ak “vidíte”, tak si svojho dvojníka vizualizujte. Ak máte problémy s vizualizáciou, stačí si povedať, že tam je, čo práve robí, a hovoriť naňho.

Mne to zabralo.

21 thoughts on “Ak potrebujete, ale nechcete plakať

  1. Mne,ked sa podarí sa rozplakať,čo i len trochu,strašne opuchnú oči,potom si ch celý den liečim harmančekovými obkladmi.Stojí za to vyskúšať,ale možno aj naopak.Ja mám viac problémov s tým,aby som sa nerozosmiala nejak nevhodne 😀

    Páči sa mi

  2. Tiez by som si rada poplakala niekedy. Skusala som, ale nevedela som, co mam pritom citit a prislo mi to neuprimne a trapne, tak radsej neplacem. Nemate niekto navod nato, ako plakat ked sa neda ? 😦

    Páči sa mi

  3. Zabudol si, že plačom sa uvoľňuje emocionálna energia ktorú môžeš využiť na svoje schopnosti, zatiaľ čo pri cikaní sa uvoľnuje len prebytočná voda z organizmu 🙂

    Páči sa mi

  4. Ja vzdy ked dostanem zachvat placu, tak ma to vycerpa, ze za take 2-3 dni po tom ochoriem (na chripku alebo anginu)… preto sa snazim neplakat… Takze toto tiez skusim.

    Páči sa mi

  5. U mňa je teraz plač na dennom poriadku a som za to veľmi vďačná, aj napriek opuchnutých očiam 🙂 Je to úžasne očisťujúce… Keď sa necítim dobre, lebo som tvrdohlavá a dokola si opakujem samé negatívne myšlienky, často to býva práve plač, ktorý ma vracia znovu k sebe samej… akoby ma ten plač spájal s mojou dušou…

    A ako plakať, keď chceme, ale sa nám nedá? Mne pomohlo, že som si to jednoducho dovolila… napriek tomu, že mi myseľ hovorila: „veď si trápna“ 🙂

    Helar, vďaka za úžasný článoček 😀

    Páči sa mi

  6. Helar,
    vďaka za krásny článok! aj ja patrím k tým, ktorí ako posledné čo robia je, že plačú. skutočne je často potrebné (a malo by sa) viac plakať- každé trápenie, hnev, sklamanie by sa hneď vyplavilo a nie, aby sa v nás ukladalo. nakoniec zistíme, že je toho naukladaného až príliš,potom začneme mať problémy so srdiečkom, pľúcami….

    Páči sa mi

  7. Helar,
    pekny clanok…
    Ked som bola mladsia plakala som pre lasku, ci priatelov velmi casto…
    Potom som prisla do veku,kedy sa vomne smutok nahromadi a urobi sa mi v hrdle hrca,ktora tam zotrva aj niekolko hodin a velmi boli. Vtedy nemozem ani slovka povedat lebo kazdym slovom hrca narasta a boli viac a viac…
    Drzim plac vsebe kolko sa len da, lenze ked sa uz ozaj neda,hrca pukne a mna zaleju jazera slz. Potom nie a nie prestat…

    Páči sa mi

  8. Tiež som vyrastala na tom, že na verejnosti sa emócie neprejavujú, nikto nie je zvedavý na tvoje slzy… a keď som sa naučila plakať, bolo to veľmi očisťujúce. Takže teraz to už nechám voľne odtekať, celý tento víkend som preplakala, ale tentoraz mi to neprinieslo úľavu. Ten nápad s dvojníkom je dobrý, ale – nevytvoríš potom virtuálnu osobu iba na to aby trpela namiesto teba? To ma trochu desí – vytvoriť niečo aby trpelo 😦 asi mi už preskakuje 🙂

    Páči sa mi

    • Robím to presne ako na čchi kungu: vytvorím, posielam jej (teda sama sebe) útechu a nakoniec si ju “vezmem späť”, presne ako pri tom cvičení. Sme dve a sme len jedna – ale medzičasom to už mám odplakané… 🙂

      Páči sa mi

  9. ja plačem často, no som asi precitlivelá….aj empatická….plačem, ak iný plačú, plačem pri filmoch historických, kde sa bojuje za spravodlivosť, napr. pri filmoch o Iroch a ich bojoch za spravodlivosť, a samostatnosť, asi som bola v minulom živote Irka, nikdy som tam nebola, ale viem, že tam chcem ísť..až vo mne “hrajú všetci čerti” ked počujem ich hudbu…a ked sa dívam na fotografie tej krajiny-prirodu, mam dojem, že je to môj domov…

    Páči sa mi

  10. Pekny vecer Vam vsetkym, prosim Vas o pomoc…moj priatel je po vaznej nehode vo velmi zlom stave…ma za sebou 2 operacie mozgu a viem ze chce zit dalej…dnes som mu davala liecbu osobne Karuna Ki a Reiki 3 ale mam pocit, ze potrebujem rozbit oponu negativizmu v jeho okoli (v jeho domacom prostedi to je o nedovere v prezitie…) a preto chcem poprosit Vas vsetkych ktori mate za sebou Reki 2,3, Karuna Ki prosim Vas o poslanie liecenia (programu liecenia) Jurkovi Jalcovi, je momentalne vo vojenskej nemocnici…stav sa mu zhorsil, vysoka horucka…prosiiiim Vas za neho o pomoc…dakujeme…

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s