Eprakone – ezoterika a spiritualita

Postupne pripravujem článok k 7 zákonom Univerza a ako na ňom pracujem, zistila som, že vhodný vstup doňho by bol Neil Diamond a jeho pieseň I am… I said, ktorá zachytáva celú pustotu našej ľudskej existencie, kým sa cítime malí, separovaní a neprináležajúci. Keby som však chcela pieseň hodiť priamo do článku, siahal by asi až kamsi do Austrálie, takže som sa rozhodla urobiť to dvojfázovo: najprv sem dám pieseň a vám dám čas rozmýšľať nad ňou (a diskutovať jej text 😛 ) a do druhého článku o 7 zákonoch Univerza už dám len preklik na ňu.

A dobrá správa pre tých, ktorí už nado mnou začali zalamovať rukami – som znovu na (nejakej) ceste! Pri spracovávaní 7 zákonov Univerza mi svitlo toľkokrát, že to v mojej hlave vyzeralo ako novoročný ohňostroj… 😆

Takže tu je pesnička. Najprv ide verzia, ktorú hlasovo pokladám za najsilnejšiu, potom text (pre článok dôležitá časť je hrubým) a nakoniec dve ďalšie verzie pesničky. A na záver nájdete ešte malý “bonusík”. 🙂

(Anglickú verziu textu nájdete tu.)

Los Angeles je fajn miesto, väčšinou svieti slnko
A vyvoláva pocit pohodičky
Palmy rastú, nájmy sú nízke
Ale viete, myslím na to,
Že by som sa vrátil späť

Narodil som sa a vyrastal som v New Yorku
Ale dnes som stratený medzi dvoma pobrežiami
L.A. je fajn, ale nie je to domov
New York je domov, ale už nie môj

“Ja som,” povedal som
Nikomu
A nikto to nepočul
Ani len stolička
“Ja som,” zakričal som
“Ja som,” povedal som
A ja som stratený a neviem ani povedať, prečo
Cítim sa stále osamelý

Čítali ste už o žabe, čo sa chcela stať kráľom
A nakoniec sa ním stala
Nuž, s výnimkou mien a zopár iných zmien
Ak hovoríme o mne, je to ten istý príbeh

Mám v sebe vnútri prázdnotu
A hoci som sa snažil, nedokážem sa jej zbaviť
A síce nepatrím k ľuďom, čo nadávajú
Ale nikdy som nemal rád zvuk samoty

“Ja som,” povedal som
Nikomu
A nikto to nepočul
Ani len stolička
“Ja som,” zakričal som
“Ja som,” povedal som
A ja som stratený a neviem ani povedať, prečo
Cítim sa stále osamelý

No a tu je môj bonus, ďalšia pieseň od Neila Diamonda, tentokrát Love on the rocks. Tiež nepatrí k tým, čo z nich srší optimizmus, ale hodne hovorí o ľudskom myslení a ľudskej duši a tak ju pripájam, hoci pre článok o 7 zákonoch Univerza nie je dôležitá (aspoň v to silne dúfam!)… A tí, ktorým pripomenie moje “anjelske” reminiscencie, vôbec nie sú až tak vzdialení od pravdy 🙂 … aj keď už nehľadám zadok, ktorý by som za ne mohla nakopnúť (ako Miro povedal, do vlastného sa ergonomicky ťažko kope 😆 )… Zasa: pre mňa dôležitá časť je hrubým 🙂 …

(Anglickú verziu textu nájdete tu.)

Zhavarovaná láska
Nie je nič nové
Proste mi nalej
A ja ti porozprávam pár lží
Niet čo stratiť
A tak celý čas spievaš smutné piesne

Dal som ti svoje srdce
Dal som ti svoju dušu
Nechala si ma tu samotného
A nemám sa čoho zachytiť
Včerajšok je minulosťou
A teraz už chcem len úsmev

Najprv ti hovoria, ako ťa chcú
A ako veľmi ťa potrebujú
Odrazu sa nájdeš tam vonku
Uprostred búrky
A keď vedia, že ťa majú
Vtedy ťa skutočne majú
A nemôžeš povedať ani urobiť nič
Len zmiznúť, vypadnúť
Všetci to poznáme

Potrebuješ, čo potrebuješ
Hovor si, čo chceš
Nemôžeš urobiť veľa
Keď cit pominul
Možno nad hlavou máš modré nebo
Ale je chladno, keď láska zhavarovala

Najprv ti hovoria, ako ťa chcú
A ako veľmi ťa potrebujú
Odrazu sa nájdeš tam vonku
Uprostred búrky
A keď vedia, že ťa majú
Vtedy ťa skutočne majú
A nemôžeš povedať ani urobiť nič
Len zmiznúť, vypadnúť
Všetci to poznáme

Zhavarovaná láska
Nie je nič nové
Proste mi nalej
A ja ti porozprávam pár lží
Niet čo stratiť
A tak celý čas spievaš smutné piesne