Ako behám hore-dole po internete, našla som nasledovnú afirmáciu. Tá ma natoľko oslovila, že som sa rozhodla ju preložiť. Je dôležitá nielen pre to, aby sme si zvýšili kvalitu nášho života, ale aj aby sme bojovali proti presne tým postojom, správaniam a presvedčeniam, ktoré nám znemožňujú stať sa dobrými bosorákmi (a dobrými ľuďmi vo všeobecnosti 😛 ).
V tomto okamihu
V tomto okamihu budem radšej mať rád než posudzovať a odsudzovať.
V tomto okamihu budem radšej budovať než ničiť.
V tomto okamihu budem hľadať sebapotvrdenie a nasmerovanie skôr u Boha (Univerzálnej Energie) než u iných ľudí.
V tomto okamihu sa zmením skôr preto, že chcem, než že potrebujem.
V tomto okamihu skôr využijem svoju silu než budem obviňovať iných za to, ako sa správajú.
V totmo okamihu sa budem skôr tešiť z Božieho plánu než trápiť nad nerealizovateľnosťou mojich plánov.
V tomto okamihu budem vyhľadávať skôr možnosti než ťažkosti.
V tomto okamihu budem slúžiť skôr iným než sebe samému.
V tomto okamihu je Raj na Zemi.
Zdroj už nepoznám, ale bolo tam napísané, že je to channelované od anjela Ariela Stevanom J. Thayerom (z The Integrated Energy Therapy). No a teraz na to poďme riadok po riadku:
V tomto okamihu budem radšej mať rád než posudzovať a odsudzovať. Kým posudzujeme a odsudzujeme, tak sa vlastne držíme nejakej zaužívanej predstavy o tom, ako má svet vyzerať a ako sa ľudia v ňom majú/nemajú správať. Túto našu predstavu o svete sme si nevytvorili my sami, ale sme ju prevzali od rodičov a od spoločenstva, v ktorom sme vyrastali alebo s ktorým sa stotožňujeme. To, že veľa ľudí tvrdí to isté, z toho ešte nerobí nutne svätú pravdu… Ak nie sme ochotní spochybňovať naše zabehané myšlienkové pochody, nikdy neuvidíme nové možnosti. Navyše presadzovať našu “svätú pravdu” u ostatných nás stojí veľa energie – tej energie, ktorú by sme mohli venovať do skúmania sveta okolo nás a do vylepšovania nášho obrazu o tom, ako “to tam vonku” funguje.
V tomto okamihu budem radšej budovať než ničiť. Keď za nami niekto príde s odlišným názorom, vždy je veľmi ľahké zamietnuť, pohaniť, skritizovať, ukázať nedostatky. Vedieť však vziať názor, s ktorým nesúhlasíme, spoločne ho rozobrať na jeho jednotlivé súčasti a overiť ich odôvodnenosť naučí tak nás, ako aj toho druhého. Nájdeme spoločnú reč a jeden po chrbte druhého sme sa vyšplhali o jednu priečku vyššie na rebríčku poznania.
Každý bosorák tieto situácie vyhľadáva, pretože mu niečo hovoria o jeho vlastných obmedzeniach i o spôsobe, akým “tikajú” iní ľudia. Oboje je pre bosoráka nesmierne dôležité! Na bosoráckych chodníčkoch si totiž bosorák nemôže dovoliť chyby a zlyhania. Pohybuje sa v teréne, ktorý dobre nevidí/nevníma, o ktorom toho veľa nevie a ktorý pozostáva z energie oveľa silnejšej než je jeho vlastná. Prehliadnutie nejakých výstražných bodov len preto, že tam mám “slepé miesta” môže znamenať stratu cesty naveky (teda, “naveky v tomto živote”). Nesprávne odhadnutie iných ľudí zas vedie k interakciám, ktoré sú zložité, neuspokojivé a odoberajú bosorákovi energiu, ktorú potrebuje inde. Bosoráci žijú z toho, že sa učia prekonávať svoje vlastné obmedzenia i obmedzenia, ktoré pre nich predstavujú reakcie ostatných ľudí. Preto je dôležité naučiť sa porozumieť – to ešte neznamená, že musíme súhlasiť; musíme len chápať, prečo nastalo to, čo nastalo – inak nemáme šancu to napraviť!
V tomto okamihu budem hľadať sebapotvrdenie a nasmerovanie skôr u Boha (Univerzálnej Energie) než u iných ľudí. Orientovanie sa na súhlas zo strany ostatných ľudí nás len podriaďuje ich vôli a ich predstave o tom, čo je alebo nie je vhodné. Obyčajný človek žijúci v spoločenstve rovnakých obyčajných ľudí vie takto vynikajúco fungovať – mená s ostatnými “strety”, lebo vyznávajú spoločnú sadu hodnôt.
Pre bosoráka existuje jedna jediná hodnota – pravda o tom, čo to “tam vonku” vlastne je. Podriaďovať sa iným hodnotám ho obmedzuje v slobodnom výbere svojich správaní či skutkov a v slobodnom znášaní následkov týchto skutkov… Uznávanie dohodnutých hodnôt, hoci sa nekryjú s “pravdou tam vonku”, je dokonca nebezpečné…Predstavte si, že žijete na úzkom priestore s vysoko jedovatým hadom. Váš rozum vám velí, že to treba zmeniť – buď opustíte priestor alebo sa zbavíte hada. Ale “opustiť priestor” označuje vaše spoločenstvo za “zbabelosť” a nepripúšťa to. Zabíjanie hadov zas označuje za “barbarstvo” a nepripúšťa to. A tak je len otázkou času, kedy na hada nechtiac stúpite, on vás pohryzie a vy zahyniete… Keď kolidujú hodnoty a zdravý rozum, musíme začať testovať hodnoty, či sú platné aj pre túto situáciu. Tomu sa povie “slobodná voľba” – a slobodná voľba je najvyššií princíp bosoráka!
V tomto okamihu sa zmením skôr preto, že chcem, než že potrebujem. Keď na nás tlačia už okolnosti, nemáme veľa slobodnej voľby. Situácia sa nejako vyvinula, lebo sme ju neošetrovali vtedy, keď sme ešte mohli, ale sme čakali až dovtedy, keď budeme musieť. Naše možnosti výberu sa tým obvykle stenšia na jednu-dve, čo sa nám, prirodzene, nepozdáva a prichodíme si vohnaní do kúta a väčšinou nás možné riešenia “bolia”. Ale kto nás do toho kúta vohnal? Len naša neochota zapodievať sa situáciou alebo naša nepozornosť, keď sme prehliadli varovné signály, pretože sme chceli veci vidieť istým spôsobom…
Naopak, keď chodíme po svete s otvorenými očami, pozorne vnímame situácie i spôsob, akým na ne reagujeme, a zamýšľame sa nad dopadmi týchto “autopilotných” prejavov, máme oveľa viac možností niečo so sebou robiť. A čo je na tom krásne: vo väčšine prípadov nájdeme viac možností, ktoré nám dokonca spôsobia radosť… Navyše sa tým stupňuje naša predvídavosť (predtucha) a zvyšuje sa nám pocit kontroly nad situáciou, čo nám zasa dodáva na spokojnosti.
V tomto okamihu skôr využijem svoju silu než budem obviňovať iných za to, ako sa správajú. Je ľahké a bezbolestné hľadať vinu u druhých. “Tak mi ublížil…” Ale prečo mi ublížil? Lebo som mu to dovolila! Keby som bola rozumný bosorák s otvorenými očami, bola by som videla, že tomuto človeku sa nedá veriť. Nebola by som pred tým zatvárala oči v zúfalej snahe udržať si jeho priateľstvo či spojenectvo, pretože by som si pripustila, že aj keď sa mi to nepáči, niet tam čo udržať… Nikdy by som nebola pripustila situáciu, v ktorej by mi mohol vpadnúť do chrbta – alebo by som ju pripustila, ale vedela by som o tejto možnosti a teraz by ma to toľko nebolelo…
Keď prestaneme hľadať vinu u druhých, dostávame do svojich rúk kontrolu. Je totiž takmer nemožné zmeniť správanie druhých – obvykle na to máme príliš málo pák. Jediné, čo máme plne pod kontrolou, je naše vlastné správanie. Takže miesto pripisovania viny je oveľa produktívnejšie rozobrať si situáciu, povedať, kde som ju svojím správaním zapríčinil ja a čo môžem urobiť nabudúce inak, aby k tomu znova nedošlo. A to mi pripomína jeden z dielov z pôvodného seriálu Kung Fu. Dvaja chlapci, ktorí sa chcú stať šaolinskými mníchmi, idú do mesta s peniazmi nakúpiť potraviny pre kláštor. Na ceste stretnú úctyhodného dobrotivého starčeka, ktorý ich varuje pred zlodejmi a pošle ich skratkou cez les. Tam ich zlodeji prekvapia a olúpia. Chlapci sa vrátia do kláštora bez peňazí i bez potravín a opát sa ich pýta: “Čo ste sa z toho naučili?” Jeden z chlapcov odpovie: “Už nikdy neuverím neznámemu.” Druhý odpovie: “Vždy budem očakávať nečakané.” Ten prvý músí kláštor opustiť, kým ten druhý môže zostať… prečo? Lebo hľadal vinu nie u druhých, ale u seba…
V totmo okamihu sa budem skôr tešiť z Božieho plánu než trápiť nad nerealizovateľnosťou mojich plánov. Aj na Slovensku máme “človek mieni, Pánboh mení”. Plánovať a nasilu vnucovať prostrediu svoju vôľu nás stojí veľa síl. Musíme múdro rozhodnúť, kedy je okamih, keď treba presadiť svoje, a kedy je okamih prispôsobiť sa okolnostiam a počkať, až nám pomôžu presadiť svoje… Mnoho ľudí urobí kúzlo a potom sa netrpezlivo pýta, kedy sa kúzlo naplní… Až bude čas!
Ak sa miesto dožadovania, aby sa naplnili naše plány, začneme venovať sledovaniu, ako sú zdanlivo nesúvisiace udalosti v našom živote poprepájané a ako vytvárajú istý obrazec, získame dobré oko pre všetky “udičky” a náznaky, ktoré nám Život pošle – a budeme ich môcť využiť na realizáciu svojich prianí bez priveľkej námahy, elegantne.
V tomto okamihu budem vyhľadávať skôr možnosti než ťažkosti. A tu už sme naplno pri sledovaní “vyššieho plánu”, objavovaní náznakov a “udičiek” a ich využívaní. Keď mám pred očami svoj plán, kdečo vyzerá ako prekážka, ktorú musím prekonávať. Keď mám na mysli svoj cieľ a je mi jedno, ako sa k nemu dopracujem (teda nemám pevný “plán”), kdečo začína vyzerať ako príležitosť. Kým niečo pevne chceme, nevnímame všetky aspekty toho, čomu čelíme – vnímame len dve veci: “podporuje to môj plán” alebo “hatí to môj plán”. Tým sa však pripravujeme o množstvo možností, ktoré by sme mohli využiť, aby sme sa nakoniec a s okľukami dostali tam, kam chceme!
Moja ezoterická cesta bola stále plná okľúk. Začala som jedno, prešla som na iné a stále som mala pocit, že sa motám niekde inde a nič ma nevedie k cieľu. Ale potom, jdeného dňa, som zachytila to správne “energetické vlákno” – a odrazu sa mi začalo zdať, že všetky tie ostatné energetické vlákna, po ktorých som sa dovtedy pohybovala, sa začínajú namotávať na toto jedno. Odrazu mi informácie z rôznych oblastí, ktoré dovtedy zdanlivo nesúviseli, začali do seba zapadať a začali mi dávať ucelený obraz. Žiadna okľuka nebola zbytočná – bola len ďalším stupienkom na mojej ceste, ibaže v tom okamihu som ešte nevidela celú cestu a preto som si to neuvedomovala!
V tomto okamihu budem slúžiť skôr iným než sebe samému. Bosorák má taký pocit kontroly nad situáciou, že si nepotrebuje “uhrávať” svoje vlastné výhody. Má pocit, že sa o seba dokáže postarať v každej situácii. Preto mu nerobí problém miesto sledovania svojich výhod používať svoje schopnosti v prospech iných. Riešením ich problémov sa učí niečo o situáciách, ktorým by inak nebol vystavený. Tým, že robíme pre iných, stávame sa mocnejšími “pre seba” – lepšie poznávame “to tam vonku” a lepšie sa v tom vieme orientovať.
V tomto okamihu je Raj na Zemi. Ak sa budeme držať tejto afirmácie, ak podľa nej zariadime svoj život, naučíme sa s plnou vážnosťou a dôslednosťou žiť v “tu a teraz”. Neexistuje minulosť. Neexistuje budúcnosť. Existuje len “tu a teraz” – a keď čo najlepšie prežijeme “tu a teraz”, budeme mať tú najkrajšiu minulosť a nastavujeme si tú najspokojnejšiu budúcnosť, ako si len vieme predstaviť…
Nuž dobre… Takže ja som napísala, čo ma pri jednotlivých vetách afirmácie napadlo. Je to len môj pohľad. Vás možno napadne niečo celkom iné – a rovnako dôležité… Takže – teraz je to na vás! Komentujte!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor