(Prepáčte preklepy, pôvodne som to písala bez diakritiky a niečo mi možno uniklo.) (A pretože som sa stretla s tým, že toto niekto označil za “čiernu mágiu”, tak len pripomínam, že ide o obyčajnú psychológiu, nič viac. 😉 )
Na svete sú rôzni ľudia – jedným ide všetko ľahko a hravo, iní o všetko bojujú a dosahujú, ďalší veci skúmajú a usudzujú a plánujú a plány im vychádzajú, iní zasa majú schopnosť vcítiť sa do tých druhých a pomáhať im. Ak sa však títo poslední „vcítia“ až príliš, zmení sa dobrý a príjemný svet na nepriateľské miesto, kde sa nevedia presadiť, kde ich ostatní využívajú, kde ich stíha smola a kde treba byť stále v strehu a predvídať budúce problémy. Temné okamihy začnú prevažovať nad okamihmi úspechu a z normálneho človeka sa postupne stane „bojovník“ alebo „obeť“.
Keď to nastane, je tu vysoká pravdepodobnosť, že daný človek stratil kontrolu sám nad sebou a spadol do kodependencie, teda „spoluzávislosti“.
Kodependencia je zvláštna forma nesamostatnosti: človek svoju hodnotu odvodzuje od toho, nakoľko sa mu darí napĺňať očakávania iných a „zachraňovať svet“. Jedno aj druhé robí nezávisle od toho, či si to prostredie praje alebo nie – jednoducho to robí z vlastného vnútorného presvedčenia. Tým ostatných vtláča do roly tých, ktorým treba pomáhať – a to aj proti ich vlastnej vôli…
Vo vzťahovo orientovaných kultúrach (napríklad slovenskej) je kodependencia bežnejšia než vo výsledkovo orientovaných kultúrach, ale vyskytuje sa všade. Jej problém je, že sa o nej obvykle nehovorí. Keď sa dostavia následky – depresie, samovraždy, tyranstvo a emocionálna závislosť – liečia sa obvykle následky, ale nie samotná príčina. Preto má bosorák i obyčajný človek veľkú šancu, že si aspoň raz v živote vyláme zuby na kodependentnom jedincovi… A to má ešte veľké šťastie, ak príznaky kodependencie neobjaví u seba!
Takže: čo to vlastne je, tá kodependencia?
Spočiatku sa kodependencia začala skúmať v skupine partnerov alkoholikov a drogovo závislých ľudí a takmer výlučne sa spájala s touto situáciou. Neskôr sa zistilo, že sa vyvíja aj v zdanlivo nesúvisiacich prostrediach: napr. matky ťažko zvládnuteľných deti ju dostavajú, hoci rodinné zázemie je celkom funkčné; deti alkoholikov ju majú; ľudia starajúci sa o chronicky chorých ju majú; ľudia žijúci s nezodpovednými osobami ju majú; rozšírená je medzi zdravotníckym personálom, sociálnymi pracovníkmi a inými “pomáhajúcimi” povolaniami.
Jednou podmienkou pre vznik kodependencie je život so závislým človekom (alkoholikom, narkomanom, gamblerom), inou je vyrastanie v rodine, kde funguje sada nepísaných, tichých pravidiel, ktoré nepripúšťajú diskusiu o problémoch. Nesmie sa otvorene prejavovať emócia, nie je možné priamo a otvorene komunikovať, kladú sa nerealistické očakávania (nesmieš byť ľudský, zraniteľný, omylný, sebecký, dôverčivý, nesmieš si užívať a pod.).
Podľa mňa možno najlepšia definícia kodependencie je od Roberta Subbyho (Co-Dependency: An Emerging Issue): “Emocionálny, psychologický a behaviorálny stav, ktorý vzniká ako následok dlhodobého vystavenia jedinca utiesňujúcim pravidlám (a ich dodržiavaniu) – pravidlám, ktoré znemožňujú otvorené vyjadrovanie pocitov, ako aj priame diskutovanie osobných a medziľudských problémov.”
Kodependencia je choroba, lebo je progresívna. Zo správaní sa stanú návyky a tie už potom bežia podvedome (ako autopilot). Najprv sú správania určené na sebaobranu, ale neskôr začnú zasahovať aj do situácií, v ktorých sú neužitočné alebo dokonca ohrozujúce. “Mnohí kodependenti ledva prežívajú; väčšina z nich nemá naplnené svoje základné potreby.”
Ak sa aj preruší vzťah s osobou, ktorá kodependenciu vyvolala, choroba nezmizne: kodepenďák si proste nájde inú, “náhradnú” osobu presne tých istých kvalít… Kodependencia totiž mení náš pocit sebahodnoty – znižuje sebahodnotu k nule.
Kodependencia je primárne reaktívny proces: kodepenďáci reagujú; prereagujú, nedoreagujú (reagujú na stres a neistotu života) – ale NEKONAJÚ. Ich reakcia ústi do sebazničenia, nie sebazáchrany.
Ako sa prejavuje?
Kodependentní ľudia majú veľké množstvo niekedy dosť protichodných prejavov, ktoré všetky vyplývajú zo zníženého pocitu sebahodnoty: “nevyhovujú”, “sú iní”, “nemajú ich radi”, “niečo si nezaslúžia” a podobne.
A ako ich vníma okolie? Tu je pohľad narkomana na svoju kodependentnú rodinu: hostilní, kontrolujúci, manipulatívni, nepriami, vyvolávajúci pocit previnenia, ťažko sa s nimi komunikovalo, obvykle nepríjemní, niekedy priamo nenávistní, stále brániaci mu nadrogovať sa tým, že mu skrývali pilulky či alkohol… (Kodependentní ľudia upierajú obvykle iným ľuďom právo rozhodovať o svojom živote, lebo majú pocit, že to vedia „lepšie“.)
Lekári vytvorili celé spektrum kodependentného správania sa: vyhovovači, ktorí sa snažia ulahodiť iným ľuďom – martýri, ktorí sa obetujú pre iných ľudí – stoici, ktorých sa utrpenie iných nedotýka – tyrani, ktorí vnucujú svoju vôľu iným – popínavé rastliny, ktoré nedokážu žiť bez svojho „lepšieho ja“ – bútľavé rastliny, vyhorené, nič nechcejúce, ktoré samy seba opustili.
“Akosi sa strácam v iných ľuďoch. Ak môj muž je šťastný – a za to sa cítim zodpovedná -, tak aj ja som šťastná. Ak sa hnevá, cítim sa zodpovedná aj za to. Som vystrašená, zúfalá a nervózna, až kým sa neukľudní. Snažím sa dosiahnuť, aby sa cítil lepšie – a ak to nedokážem, mam pocit zlyhania.” Kodependenti sú slepí voči svojim vlastným problémom. Sú ubolení, sťažujú sa a snažia sa kontrolovať každého a všetko okrem seba samých. Väčšina kodependentov je posadnutá inými ľuďmi. S veľkou presnosťou a detailom recitujú dlhé zoznamy toho, čo daná osoba urobila alebo neurobila, čo si myslela, čo cítila, urobila alebo povedala (a rovnako aj čo necítila, neurobila, nepovedala). Kodependenti vedia, čo by ten druhy mal alebo nemal robiť (v zmysle “vedia lepšie”). A veľmi zoširoka sa čudujú, prečo to urobil alebo neurobil.
Test: Koľko z toho platí pre vás?
Kodependencia sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Každý z nás má niektoré z prejavov. Je to podmienené tým, že v živote máme aj situácie, kde sme neuspeli, nie len tie víťazné zážitky… Ale keď si budete čítať zoznam prejavov a pomaly pri každom z nich sa nájdete, je vysoká šanca, že vaše správanie sa obráti proti vám, ak s tým niečo neurobíte! Neexistuje šťastný kodependentný človek. A neexistuje kodependentný bosorák. Šťastie i bosorovanie sú veci, ktoré si vyžadujú slobodu voľby, nie nutkavý prejav. Ak teda začnete mať podozrenie, že máte viac kodependentných prejavov, ako je vhodné, prejdite okamžite do protiútoku – a začnite zoznamom krívd!
Tak, a tu sú teda prejavy kodependentných ľudí (veeeeeeľmi stručné 😛 ):
-
myslia si a cítia sa zodpovední za iných ľudí – za ich pocity, myšlienky, činy, rozhodnutia
-
keď iní majú problém, pociťujú kodependenti nervozitu, úzkosť, ľútosť a vinu
-
majú nutkanie pomôcť inej osobe vyriešiť problém: nevyžiadané dobre rady, rýchla séria rôznych návrhov, ochorovanie pocitov
-
predpokladajú potreby iných ľudí
-
čudujú sa, prečo iní nerobia to isté pre nich
-
súhlasia, aj keď vovnútri nesúhlasia
-
nevedia, čo sami chcú/potrebujú, alebo keď to vedia, povedia si, že sú dôležitejšie veci na svete
-
uprednostňujú potreby iných pred vlastnými
-
nevedia prijímať – cítia sa vtedy neistí alebo previnilí
-
sú smutní, lebo celý život dávajú iným a nikto nedáva im
-
majú pocit, že ľudia v ťažkostiach sa k nim zbiehajú ako k majáku
-
nudia sa alebo sa cítia prázdni, keď nemajú nejakú krízu, o ktorú by sa postarali
-
cítia sa stále pod tlakom a v časovej tiesni
-
v hĺbke duše veria, že iní ľudia sú zodpovední za nich
-
cítia sa neuznaní, potlačení a používaní
-
dávajú si vinu za všetko
-
večne sa za všetko kritizujú: za to, čo si myslia, čo cítia, ako vyzerajú, ako sa správajú a čo robia
-
nevedia prijať pochvalu alebo kompliment, ale ich nedostatok ich deprimuje
-
cítia sa iní ako zvyšok sveta
-
myslia si, že nevyhovujú
-
nevedia si užívať a baviť sa – hneď majú pocit viny
-
boja sa odmietnutia
-
berú veci osobne
-
boja sa robiť chyby
-
očakávajú od seba perfekciu a čudujú sa, prečo ju nedokážu nikdy dosiahnuť
-
majú veľa “by bolo treba”
-
získavajú umelý pocit sebahodnoty z pomáhania iným
-
želajú si, aby sa im stalo niečo dobré, ale neveria, že to nastane
-
neveria, že si zasluhujú šťastie a dobré veci
-
neveria, že by ich iní mohli mať radi.
-
boja sa byť samými sebou
-
vyzerajú rigídni a pod kontrolou (=ovládajúci sa)
-
robia si starosti nad tými najsmiešnejšími vecami
-
hodne hovoria a rozmýšľajú o iných ľuďoch (problémy alebo správanie iných ľudí ich oberajú o spánok)
-
snažia sa nachytať ľudí pri prešľapoch voči „vhodnému“ správaniu
-
boja sa nechať veciam a ľuďom voľný priebeh
-
myslia si, že vedia najlepšie, ako by sa veci mali správne vyvíjať a ľudia správne správať
-
snažia sa kontrolovať ľudí a udalosti prostredníctvom bezmocnosti, viny, nátlaku, hrozieb, dávania rad, manipulovania alebo dominovania
-
cítia sa kontrolovaní ľuďmi a udalosťami
-
tvária sa, že situácia nie je v skutočnosti až taká zlá
-
zamestnávajú sa všeličím, len aby nemuseli o veciach premýšľať (stávajú sa z nich workoholici)
-
majú nutkanie míňať peniaze či prejedať sa
-
necítia sa spokojní so sebou alebo aspoň vyrovnaní
-
hľadajú šťastie vonku, mimo svojej osoby (upínajú sa na hocičo a hocikoho, od koho si sľubujú šťastie)
-
cítia ochromujúci strach zo straty človeka či veci, od ktorej si sľubujú šťastie
-
nemajú radi sami seba (myslím, že správny vyraz je POHŔDAJÚ samými sebou)
-
často hľadajú lásku u ľudí neschopných lásky (to im potvrdzuje potom ich pôvodný pocit nevyhovovania)
-
veria, že im nikdy nikto nepomôže
-
stotožňujú lásku a bolesť
-
cítia, že ľudí viac potrebujú než chcú
-
trápia sa nad tým, či ich iní majú radi
-
nerozoberajú a nevedia povedať, či oni majú radi tých “iných”
-
od vzťahov očakávajú, že im poskytnú všetky tie dobré pocity
-
keď sa zamilujú, strácajú záujem o svoj vlastný život (tzv. “rozpustia” sa vo vzťahu)
-
zotrvávajú v nefunkčných vzťahoch (lebo sa boja, že by sa sami o seba nevedeli postarať)
-
čudujú sa, či niekedy vôbec nájdu lásku
-
vyvíjajú nátlak
-
prosíkajú
-
rozdávajú rady s presnými návodmi
-
nehovoria, čo si myslia
-
nemyslia to, čo hovoria
-
keď niečo chcú, žiadajú o to nepriamo, napr. naznačovaním, vzdychaním a pod.
-
majú problémy isť priamo k veci
-
snažia sa hovoriť to, čo ľudí donúti konať tak, ako od nich chcú
-
rozoberajú iných ľudí
-
vyhýbajú sa hovoriť o sebe samých, svojich problémoch, pocitoch a myšlienkach
-
čakajú s vyjadrením svojej mienky, až kým poznajú mienku ostatných
-
majú problém vyjadriť úprimne, otvorene a vhodne svoje pocity
-
hovoria o sebe cynicky, sebaponižujúco alebo nepriateľsky
-
večne sa ospravedlňujú, že otravujú iných ľudí
-
hovoria, že nebudú tolerovať iste správanie, postupne zvyšujú svoju toleranciu, až nakoniec odtolerujú všetko to, čo hovorili že tolerovať nebudú
-
nariekajú, obviňujú a snažia sa kontrolovať, ale pritom neprejavia ani naznak, že by mohli zo situácie odkráčať
-
nakoniec sa napália a stanú sa totálne netolerantnými
-
neveria iným ľuďom
-
potláčajú svoje pocity hnevu
-
hodne plačú, upadnú do depresie, prežierajú sa, ochorejú alebo robia ohavnosti, len aby oplatili iným ľuďom ich správanie; konajú nepriateľsky alebo majú záchvaty zúrivosti
-
trestajú iných za to, že ich rozhnevali (alebo aj vopred, keď majú pocit, že by ich mohli rozhnevať)
-
emocionálne sa odťahujú od svojho partnera
-
čudujú sa, prečo sex nevychutnávajú
-
vymýšľajú si dôvody, aby nemuseli mať sex
-
majú silne sexuálne fantázie o iných ľuďoch
-
majú problémy byť spontánni a baviť sa
-
ich rozhodnutia a emócie kmitajú z extrému do extrému.
Keď to prepukne naplno…
Posledné štádium sa prejavuje nasledovne:
1. sú letargickí
2. dostanú depresie
3. stiahnu sa do izolácie
4. totálne stratia denné rutiny a štruktúru dňa (napríklad sa to prejavuje tým, že celý deň prespia, že sa neumývajú, opustia sa, civia celý deň na televíziu a pod.)
5. zanedbávajú svoje povinnosti (v tom aj deti)
6. prepadnú beznádeji
7. začnú plánovať únik zo vzťahu, v ktorom sa cítia chytení do pasce
8. pomýšľajú na samovraždu (agresia voči sebe)
9. začnú byt násilnícki (agresia voči okoliu)
10. začnú prejavovať vážne známky emocionálnych, mentálnych alebo fyzických porúch.
Najhoršie je, že kodepenďáka z toho nemôže dostať nikto – len on sám. Ale najneskôr od bodu 4 až do bodu 9 je to „beznádejný prípad“, ktorý sa postupne od situácie i od seba dištancuje a stráca posledné záchvevy citu, sebaľútosti, súcitu alebo dôvery v to, že konaním niečo dosiahne… Ak to prežije a dostane sa až do bodu 9, dokáže sa z toho vysekať, pretože agresia voči okoliu predpokladá hnev a hocijaká emócia je lepšia než žiadna emócia!
Ako vyliezť zo začarovaného kruhu?
Prvý krok je priznať si, že niečo s vami nie je v poriadku: vidieť svoje prejavy ako to, čo skutočne sú – kontraproduktívne „údery na oplatu“ voči každému a všetkým… Keď som sa dožila do štádia 9, pomohli mi znovuobjavené emócie začať so sebou niečo robiť. A hoci som nikdy nemala potrebnú disciplínu, v tomto jednom prípade som jej bola schopná!
Dnes mi na stene, každý deň na očiach, visí nasledovný „ťahák“:
1. REAGUJEŠ? Väčšinou, keď stratíš kľud, vyzerá to nasledovne: cítiš strach, napätie, hnev, ústrk, sebaľútosť, hanbu, zmätok, obavu, odmietanie.
2. UKĽUDNI SA… Keď zbadáš reakciu, nič nehovor ani nerob – kým sa ti myseľ neukľudní. Vystúp zo situácie (emocionálne, mentálne aj fyzicky). Rob niečo iné.
3. ANALYZUJ, ČO SA STALO. (Tuto si treba vytvoriť návod pre váš špecifický problém – môj boli prehnané reakcie.) Ak ťa niečo vážne vytočilo, pozhováraj sa o tom – V ŽIADNOM PRÍPADE TO NEZAŽER DO SEBA! Udrel niekto na tvoje slabé miesto? Je to skutočne koniec sveta, alebo len náramne mrzuté?
4. ROZHODNI, ČO UROBÍŠ. Rozhodni s chladnou hlavou, na základe reality. (Zasa komentár podľa individuálneho problému – u mňa to bola snaha obracať iných na svoju „vieru“.) Nezodpovedáš za to, aby ostatní “pochopili”. Zodpovedáš LEN ZA SEBA. A ak nie si v kľude, nerozhodni – ešte nenastal čas rozhodnúť.
Kedysi som ho študovala pri každom pohnutí citov. Dnes už nemusím. Ale kedy-tedy sa naň pozriem a snažím sa spomenúť si, či som v poslednej dobe tieto „prikázania“ niečím predsa len neporušila…
A ako vyzerá postup?
-
Najprv si zadefinujeme, čo je náš problém. Ako vyzerajú situácie, kde zlyhávame? Ako pomôcku môžeme použiť zoznam nevhodných kodependentných správaní.
-
Urobíme si zoznam parametrov takýchto situácií. Z neho si potom vyberieme emócie, podľa ktorých hocikedy zistíme, že táto situácia začína nastávať. Tieto emócie si zapíšeme do bodu 1 predchádzajúceho „ťaháku“.
-
Potom si zadefinujeme, čo spúšťa neželanú reakciu. Je viazaná na isté prostredie alebo na istých ľudí? Budeme sa im vyhýbať, nakoľko to len pôjde. Zistenia si zapíšeme do bodu 3 nášho „ťaháku“.
-
Nato si urobíme “výhybku”, teda náhradné správanie. Najčastejšie vyzerá ako odstup od situácie alebo odchod z nej. Keď nás niekto začne rozčuľovať a cítime potrebu usporiadať jeho život podľa našej predstavy, povieme si STOP! a zo situácie odídeme. Venujeme sa miesto toho niečomu inému, čo nám spôsobuje potešenie. Zakážeme si myslieť na situáciu, z ktorej sme odišli. (A dodržíme to.)
-
Nakoniec, keď už sme sa skľudnili a zbavili celkom pocitov spojených s danou situáciou, porozmýšľame, aké rôzne možnosti riešenia danej situácie existujú pod slnkom. Samozrejme, prvé nás napadne to naše. Nesmieme sa uspokojiť s tým, že je jediné! Pýtame sa sami seba: „Čo presne chcem dosiahnuť?“ a dáme si celkom otvorenú, úprimnú odpoveď. Pokiaľ ukazuje na to, že chceme, aby niekto iný zmenil svoje správanie, vezmeme na vedomie, že z nás hovorí kodependencia. Nemôžeme zmeniť správanie iných alebo okolitého sveta. Jediné, čo môžeme zmeniť, je naša reakcia na tieto správania. Takže začneme hľadať spôsob reagovania, ktorý od iných nevyžaduje nijaké zmeny – úpravu svojho vlastného správania. Urobíme si zoznam možností. (Tieto môžeme doplniť do bodu 4 nášho „ťaháku“ hore.)
-
Keď si vyberieme, ako budeme v budúcnosti v takejto situácii reagovať inak a bez emócií, ideme „do terénu“ a vyskúšame si toto správanie. Ak nám bolo veľmi proti srsti alebo neviedlo k zlepšeniu, siahneme po ďalšom v našom zozname. Skúšame tak dlho, až nájdeme reakciu, ktorá nám „sedí“ a ktorá nevedie ku kodependentným prejavom.
A potom si sadneme a pochválime sami seba, že máme za sebou prvú lekciu bosoráckeho stalkingu – zručnosti potrebnej na Ceste mágie!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor