Obávam sa, že ezoterika je tŕň v päte vedy i náboženstva súčasne.
Veda má vlastne k ezoterickým názorom len jedinú maličkú výhradu – považuje ich za nezmysel. Ezoterický svet totiž začnete vnímať až vtedy, keď uveríte, že existuje. Najprv niekde pochytíte nejaké abstraktné princípy a začínate hľadať ich dôkazy, a až potom niečo zažijete – nie nutne v merateľnej, podchytiteľnej a vyhodnotiteľnej podobe. V tomto bode môžete k ezoterickému vnímaniu ešte stále pristupovať ako k duševnej poruche – alebo ako k alternatívnej realite.
Pre vedu alternatívna realita neexistuje. Veda je tak upnutá na merateľnosť, opakovateľnosť, vyhodnotiteľnosť a popísateľnosť, že je predurčená na to, aby merala, opakovala, vyhodnocovala a popisovala len ten svet, ktorý dokáže pomocou svojich prístrojov a teórií pochytiť. Preto je obmedzená predovšetkým na vysokohustú časť sveta – to, čo vidíme, ňucháme, chytáme, chutnáme a počujeme. A aj tak sa mnohé dnes bežné a vedecky nespochybniteľné veci pravdepodobne opierali v prvopočiatku o vieru: niekto musel na začiatku uveriť, že existuje vzduch, aby sme ho dnes vedeli merať.
Kým teda nejaký vedec na vlastnej koži nezažije niečo ezoterické, bude ezoteriku považovať za nezmysel. A keď to zažije a začne o tom hovoriť, budú ho jeho kolegovia považovať za blázna alebo šarlatána. Je riskantné v dnešnom racionalistickom svete hovoriť otvorene o mystických zážitkoch. Moje odporúčanie pre drakov je – nechajte si to pre seba. Ja už som prišla takto o pár známych: keď zistili môj svetonázor, zľakli sa a začali sa mi vyhýbať. Smola. Pre koho však?
Veda postupuje tak, že si vytvorí hypotézu založenú na pozorovaniach a potom ju testuje pomocou faktov. (Predpokladám, že už vidíte tú iróniu a chápete, prečo veda nemôže brať ezoteriku vážne.) Ak dôkazy nepodkladajú teóriu, tak hypotézu zrušíme. To je však (s odhliadnutím od slova „pozorovania“) presne to, čo robí aj ezoterika. Veda a ezoterika by mali mať teda aspoň časť teritória spoločnú. Problém je však v tom, že časom sa veda začala správať, akoby bola ideológiou, akoby bola súborom poznatkov, nie spôsobom nadobúdania poznatkov. (Môžu za to hlavne 70. a 80. roky minulého storočia, keď sa veda stala biznisom a preto nezniesla pri sebe iných konkurentov.) Preto teraz vedci, miesto toho, aby objavovali, v mnohých prípadoch hlásajú jedinú a „svätú“ pravdu – a tým sa približujú skôr náboženstvám.
Náboženstvá majú totiž opačný postup. V náboženstve sa hypotéza považuje za posvätnú. Náboženstvá testujú hypotézu pomocou faktov a ak ju fakty nepodkladajú, držíme sa hypotézy a zahodíme všetky nepoužiteľné fakty.
(Tieto odstavce nepochádzajú len z mojej hlavy, hoci odrážajú moje poznanie; sú od Alberta Villolda, ktorého ešte budem citovať častejšie.)
A teraz pozrime na vzťah náboženstva a ezoteriky. Náboženstvo sa zakladá na myšlienke, ktorá bola zakódovaná do slov (napr. Biblia a Korán a Talmud, možno aj budhisti majú niečo, ale práve tu mám ja dieru v poznaní 😀 ). Keď niekto prevádza myšlienky na slová, nutne musí vnem redukovať na niečo, čo je vyjadriteľné slovom. Napríklad si predstavte, že by ste chceli niekomu, kto je slepý a v živote nevidel slnko, vysvetliť, čo je slnečné svetlo. Márne by ste hovorili slová ako “zlatožltý”, “oslepujúci”, “trblietavý” alebo podobne! Museli by ste siahnuť po slovách z jeho vlastného slovníka a zostaviť uňho predstavu slnečného svetla pomocou týchto náhradných vnemov! Mohli by ste hovoriť o “prenikavosti”, “teple”, “pálení” a podobne. Ale jeho predstava slnečného svetla bude vždy viazaná len na jeho vlastné zmyslové vnemy. Taoisti tomu hovoria: “Pomenovávaním vecí strácame ich podstatu.”
Takže učenia a staroveké múdrosti boli zakódované do slov a pomocou slov sa odovzdávali ďalej. To znamená, že vždy podliehali istej interpretácii. Ten, kto ich interpretoval, ich interpretoval pomocou svojich vlastných skúseností a hodnôt. A aby sa v hlavách jeho nasledovateľov vytváral relatívne jednoliaty obraz, nemal záujem na tom, aby si jeho nasledovatelia interpretovali tieto veci sami – potom totiž nemal vôbec nijakú kontrolu nad tým, čo si do učení Biblie, Koránu či Talmudu vinterpretujú. A tak vznikol inštitút kňaza, interpretátora svätých textov, a inštitút kostolov, mešít alebo synagóg, kde sa ľudia schádzali a dostávali tam jednotnú interpretáciu. Nebolo záujmom nechať ich nad významom špekulovať. Záujmom bolo zjednotiť ich myslenie, aby sa držali relatívne tých istých hodnôt a boli zo spoločenského hľadiska v záujme pokojného spolunažívania vypočitateľní.
A tu prichádza ezoterika so svojou zvedavosťou a túžbou zisťovať podstatu nie cez slová, ale cez prežitky. Ezoterika je v tomto ohľade veľmi “neposlušná” – berie texty, experimentuje s nimi, hľadá potvrdenie alebo nesúlad a v prípade nesúladu texty “odhadzuje” (správa sa ako veda). Lenže tým súčasne vznikajú individuálne interpretácie, individuálne hodnoty a ľudské spolunažívanie prestáva byť predpovedateľné. To priamo torpéduje záujem náboženstiev – a preto sa kedysi robili hony na bosorky…
Myslím, že náboženstvám sa stalo to isté čo vede – niekde v priebehu vývoja zišli z cesty hľadania poznania a identifikovali sa nie s cestou, ale s inštitútom, ktorý bol na hľadanie tejto cesty vytvorený – s vedeckými kategóriami alebo náboženskou hierarchiou.
Takže tak, ako veda ezoterikou pohŕda (lebo nepoužíva ten istý vedecký aparát), tak ju náboženstvá nenávidia a boja sa jej. Pritom ezoterika nespochybňuje základný mýtus náboženstiev o stvorení sveta a preto by mala byť rovnako akceptovateľná pre všetky náboženstvá! Ale nie je, pretože spochybňuje náboženskú hierarchiu, právo jediného správneho výkladu učení.
Problém je v tom, že je jedno, či si niekto osobuje kategórie, pomocou ktorých máme poznávať svet, alebo právo jediného správneho výkladu… Ten svet tam vonku totiž je nezávisle od toho, čo si kto osobuje… Máme dve možnosti: v záujme nenarušenia vzťahov a zotrvania v istej spoločnosti (t.j. neosamotenia) sa budeme držať interpretovaných učení (či už vedeckých alebo náboženských), alebo v záujme poznania pôjdeme vlastnou cestou – s rizikom, že jedni nás začnú považovať za cvoka a druhí za nepriateľa, “odpadlíka”. V oboch prípadoch sa dopracujeme k poznaniu – len v tom prvom prípade to potrvá niekoľko ľudských životov.
Ja neviem, ako toto všetko naokolo vzniklo – a, pravdu povediac, ani ma to nezaujíma… Proste to je a ja s tým nepohnem. Ale zaujíma ma, ako toto všetko naokolo funguje – lebo to je vec, ktorá mi môže uľahčiť môj vlastný život a život ľudí okolo mňa. Chcem pochopiť, ako sú veci poprepájané, a nemienim sa pritom nechať obmedziť ani vedeckými teóriami, ktoré do nás nahustili v škole, ani interpretáciou posvätných textov, ktoré do nás hustia v náboženských komunitách, ba dokonca ani dezinterpretáciami udalostí, ktoré do nás denne hustia médiá… Pre každého, kto sa pustí ezoterickou cestou, vrele odporúčam prístup Leva Trockého: “Možno nájdem pravdu porovnávaním lží (alebo interpretácií)”.
Lebo pravda tam vonku je – ale to, ako s ňou dnes narábame, je hranie sa s jej interpretáciami.
- Za všetkým stojí vibrácia
- >> Veda, viera a ezoterika
- Anatómia energie
- Naše energetické telo
- Energia a smrť
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre slegna Zrušiť odpoveď