Z časopisu Manažér 0 (1996) – krátené: 

To, čo vidíme na iných, nevidíme často na sebe. Niekto okamžite vycíti intrigu na míle, iný jedného dňa prekvapene precitne, keď sa niekomu podarilo “vyšachovať” ho z dobrého miesta… Nie je to vec inteligencie, ale optiky. Vidíme vždy len tú časť sveta, ktorá súvisí s našimi vlastnosťami, postojmi a skúsenosťami. Ak sme sa doposiaľ nestretli s intrigami, u nikoho ich nepredpokladáme.

Všimli ste si slovo “nepredpokladať”? Predpokladanie (a teda aj jasnozrivosť) sa totiž zakladá na tom, že naša “optika” nám umožňuje vidieť isté veci. …. Čím citlivejšie … [vlastnosť] … vníma a čím viac ho rozčuľuje, tým pravdepodobnejšie je, že si ju neuvedomuje u seba – že ju vedome potláča.

A tak sa stáva, že často kritizujeme na iných tie prejavy, o ktorých tušíme, že ich máme aj sami, ale za nič na svete by sme si to nepripustili. Je to bežný psychologický jav a nazýva sa projekciou. Svoje strachy, pocity, predstavy premietame na ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Na sebe ich možno nevidíme – ale tí druhí nám nastavujú zrkadlo.

Projekcia sa deje podvedome. Mohli by sme si povedať – tak čo? Zmierme sa s ňou… Ale v živote manažéra, človeka motivujúceho a hodnotiaceho, môže projekcia zapríčiniť poriadnu šarapatu. Vyrába mu slepé miesta. Ak je sám zanietený podnikavec a má pracovníka, čo hýri nápadmi, môže mu nevdojak nadŕžať a prehliadne, že jeho pracovník má síce nápady, ale zato žiadnu pracovnú disciplínu. Pokiaľ sa zajakáva a má z toho komplexy, bude mu zajakavý podriadený nezávisle od všetkých dobrých vlastností asi veľmi protivný.

Avšak projekcie robia človeka i “jasnozrivým”. Ak má manažér strach z rizika a pridelí podriadenému riskantnú úlohu, každé kratučké zaváhanie si vysvetlí okamžite ako strach z rizika, hoci mohlo byť zapríčinené len momentálnou nepozornosťou. Možno odteraz zaradí manažér podriadeného do kategórie bojazlivcov a nič zodpovedné mu už nepridelí…

Čo však so slepotou a jasnozrivosťou, keď nám prekážajú? Predovšetkým si treba uvedomiť jedno – ak prejav iného človeka v nás vyvolá veľmi silnú reakciu, pravdepodobne sa nás dotkol na nejakom našom “slepom” mieste. Vtedy je dobré sa nad vecou zamyslieť. Pozorovať sa. Nie sú v živote situácie, keď reagujem podobne?

Poznám to z vlastnej skúsenosti. Vždy, keď môj kolega prišiel do kancelárie, pripadalo mi, akoby bol odrazu škrtol celý môj denný plán a šlo sa podľa jeho plánu. Hrozne som tým trpela, až kým som mu raz nepovedala: “Prosím ťa, nemanipuluj ma!”. Odpoveď bola prekvapivá: “Ale veď ja často mám pocit, že to ty ma manipuluješ…” Samozrejme, prvá reakcia bola – všetko odškriepiť! Ale keď som sa nad tým zamyslela, našla som zopár (nemálo) prípadov, keď som sa skutočne dopustila manipulácie. Bol to škaredý pocit, ale priniesol aj čosi dobré – odvtedy svoje manipulácie vidím. Neprestala som s nimi (zatiaľ). Ale vždy, keď sa nejakej dopustím, ospravedlním sa alebo dám kolegovi možnosť o tom hovoriť. (A to isté právo vyžadujem aj pre seba.)

Prvým krokom k odstráneniu slepých miest je teda vedieť o nich. Stačí sledovať svoje správanie a uvedomovať si situácie, keď máme neželané prejavy. Ak sú nám skutočne nepríjemné, tak po čase zmiznú samy.

Príčiny projekcií

Mám rád na sebe niečo a preto to mám rád i na iných.
Niečo mi chýba a preto to mimoriadne obdivujem na iných.
Mám niečo navyše, ale rád by som ostal jediný, kto to má.
Niečo na mne nie je dobré a preto to neznesiem ani na iných.
Niečo mi chýba a preto to iným závidím.