Tak toto som pred sekundou našla na inom wordpressáckom blogu (sadlynormal.org) a okamžite som si povedala, že to musím preniesť na svoju stránku a preložiť, pretože je to tak výstižné o spôsobe nášho rozmýšľania, o sebahodnote a sebaspochybnení… a prečo nakoniec zakotvíme v svete kúziel. Takže, čítajte:
“Ženy sú ako jablká na stromoch. Tie najlepšie sú na vrchole stromu. Väčšina mužov nesiaha po tých dobrých, pretože sa boja, že by mohli spadnúť a ublížiť si. Miesto toho niekedy pozbierajú jablká zo zeme, ktoré síce nie sú také dobré, ale sú bezpečné. Jablká na vrcholci stromu si myslia, že s nimi nie je niečo v poriadku, hoci v skutočnosti sú úžasné. Potrebujú len počkať, až naokolo pôjde ten správny chlap, ktorý si trúfne vyšplhať sa až na vrchol stromu.”
Je to smutné a je to aj veselé a do veľkej miery sa to viaže s mágiou, predovšetkým s kúzlami na získanie niečej priazne… Nepotrebujeme získať priazeň nikoho, potrebujeme získať lásku a úctu sami k sebe. Potrebujeme si uvedomiť, že kým sa nebudeme mať sami dostatočne radi na to, aby sme sa považovali za podpultový tovar (hej, vy mládežníci, viete vy vôbec ešte, čo to je?), nebude mať ani nik iný dôvod mať nás rád a považovať nás za podpultový tovar!
Keď som začínala s kartami na rozvoj psychických schopností (aj také existujú), jedna z nich ma inštruovala “fake it till you make it”, teda “predstieraj, že to si, až kým sa tým nestaneš“. A to bolo presne o sebaláske a nájdení si svojho miesta na jednom z konárov spomenutej jablone. Ak nám k mágii pomôžu amulety a kamene a kadidlo a rituály a zaklínadlá, dobre; ale skutočná mágia sa bude vždy odohrávať v našom duchu a ten je silný len vtedy, keď si veríme a vieme, že veci zvládneme (s mágiou alebo bez nej)…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Loveprincess Zrušiť odpoveď