Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Nemôžeme myslieť bez slov alebo symbolov a naše myslenie je nimi limitované.” — Laurel Elizabeth Keyes

Je prepojenie medzi naším vnímaním reality, naším myslením a naším jazykom. Z jazykovedy viem, že jazyky sa delia na “mužské” a “ženské” (ten pán, čo to vynaliezol, sa tuším volal Jespersen). Mužské sú dobré vo vyjadrovaní priestorových a časových súvislostí (napr. aj súslednosti dejov). Ženské sú bohaté na vyjadrenia vzťahov, napr. kto koho ako vidí a nakoľko ho má rád. Slovenčina patrí k ženským jazykom. Máme “malý”, “maličký”, “malinký”, “malulinký”, ale máme aj náramne “logické” vyjadrenia typu: “počkám, kým sa nevrátiš”. (Azda budem čakať, kým sa ten druhý vráti, alebo mi niečo uniká?) Takisto sme biedni vo vyjadrovaní časových súsledností a priestorovo je to tiež “tak nejako” (po jánošíkovsky “od buka do buka”).

Náš jazyk však ovplyvňuje naše vnímanie sveta. Pretože má lepšiu sústavu slov na pomenovanie vzťahov, majú u nás vzťahy prioritu. Nie je dôležité, čo sa povie, ale kto to hovorí. (A nepresviedčajte ma, že je to inak.)

Zato tú časť sveta, pre ktorú máme len hrubé pomenovania, vnímame aj pomerne hrubo. Napríklad v slovenčine nie je nikdy celkom jasné, ktorý dej bol pred ktorým a či už skončil alebo nie.

Čo to znamená pre ezoterikov? Pozor na obmedzenia rodnej reči! Názory, ktoré k vám prichádzajú len v jednom jazyku, sú vždy skreslené vnímaním. Potrebujete mnohojazykové vstupy, aby ste sa dopátrali myšlienok, ktoré sa za slovami pravdepodobne skrývajú. Pripomína mi to preklad čínskeho Tao Te Ťing od Maríny Čarnogurskej a anglický preklad od nejakého anglicky hovoriaceho Číňana. Nespoznali by ste, že ide o jednu a tú istú knihu! Tam, kde u Číňana boli polopatistické ľudové múdrosti, hemžilo sa to u Čarnogurskej všakovakými božstvami a duchovenstvami. Každý prekladal to, v akom vnútornom svete sa pohyboval.

Je to pravda. Myslíme v slovách a obrazoch. Niektorí viac v slovách (ak preferujú ľavú polovičku mozgu), iní viac v obrazoch, ak preferujú pravú polovičku mozgu. Ale naše obrazy a slová nás limitujú v poznaní sveta. Viem, aké je ťažké pripustiť, že niečo existuje, ak to nie je zakotvené vo vašom slovníku a vašej predstavivosti. Prichodí mi to, ako keď sme v škole prešli z práce s číslami na prácu s množinami. Dodnes som ich nepochopila.

Nevadí – tie množiny sa preto na mňa nehnevajú.