Mokoš na mňa ostro pozrel a jeho sivé oči ma priklincovali na stoličku.

“Prestaňme s tými manévrami! Proste začnime hovoriť. Ak bude niečo, čo nebude pre tvoje uši, Milka, ešte stále máme čas poslať ťa von.” Obrátil sa k Norovi.

“Spravil si poplach. Zrejme si mal dôvod.”

A Noro začal rozprávať, ako sa dozvedel, že som chorá.

Nerozumela som, o čo im ide… Moja choroba predsa zatiaľ nikoho nijak nezaťažovala a až sa dostane do štádia, kedy budem odkázaná na lekársku pomoc, tak aj tak vypadnem z bytu a už sa zrejme nevrátim. Nezdalo sa mi to také príšerné, ale Noro z nejakého dôvodu spanikáril.

Mokoš si ma podrobne obzeral. Nebol to príjemný pohľad; bol neosobný a akosi na mňa doliehal. Našťastie netrval dlho. Mokoš zamyslene pokyvkal sivou hlavou:

“Je možné, že som sa pomýlil.”

Bola som ticho, ale zrejme považoval za potrebné vysvetliť mi to. “Keď sme sa stretli prvýkrát, zistil som, že si trochu iná ako ostatní ľudia. Máš inú energiu. Vzal som to ako signál, že by si mohla byť Norovou žiačkou, a dal som vás dvoch dohromady. Ale je možné, že som z teba cítil tvoj zdravotný stav a nie tvoju skutočnú energiu. Je možné, že sa za Norovu žiačku vôbec nehodíš.”

Ticho som ho sledovala. Bála som sa, až mi bolo zle od žalúdka. Ak to potrvá ešte chvíľku, tak odpadnem… Potrebovala som sa aspoň trošku napiť a súčasne som mala strach, že by sa to vysvetľovalo ako slabosť.

“To značí, že ti musím nájsť novú žiačku,” obrátil sa Mokoš na Nora.

“Ale ja nechcem… Už mám plné zuby toho, mať vždy nejakú žiačku… Ani s Kristínou to nevyšlo. Teraz Milka… Prečo nemôžu mať žiačky Miki a Roli? Prečo musím vždy ja?”

“Pretože máte rozdielne funkcie,” vysvetľoval trpezlivo Mokoš. “Miki chráni, Roli napráva, ty meníš.” Pozrel sa znova na mňa. “Milka, nájdem ti nejaké iné rozumné bývanie. Presťahujeme ťa. To sme ti dlžní, pretože tá prvotná chyba bola moja. Nesprávne som ťa odhadol.”

Noro sa naklonil dopredu ako podráždená kobra: “Nie. Nikoho sťahovať nebudeš. Milka patrí ku mne. Žiačka alebo nežiačka, Milka zostane so mnou.”

“Už to zasa začína?!” zvýšil Mokoš hlas. “To sa budeme donekonečna zamotávať do emócií? Noro, spomeň si na svoje určenie…”

“Mokoš, ja by som…” ozval sa Miki, ale Mokoš sa nenechal prerušiť:

“… a uvedom si, že je celkom jedno, čo ty chceš – tvoja funkcia je už určená!”

“Mokoš…” začal znova Miki.

“Nemôžeš trieštiť svoju energiu na dve ženy!” burácal rozhorčene Mokoš. “Všetka tvoja energia sa musí zamerať na žiačku. Žiadne osobné záujmy. Svoje posteľové drámy si musíš zatrhnúť! Buď budeš pri veci naplno – alebo vôbec nie!”

Noro sa načiahol cez stôl a vzal ma za ruku.

“Milka zostane,” povedal hlasom, ktorý nezniesol odpor.

Miki tresol dlaňou po stole, až sme všetci poskočili. “Mohol by som sa k tomu konečne vyjadriť aj ja?” spýtal sa ironicky. “Chápem, že to teraz vyzerá, ako že si sa pomýlil vo výbere žiačky, ale daj na mňa, Mokoš – Milka je Norova žiačka. Odhadol si ju správne.”

“Ako to môžeš vedieť?”

“Pretože viem niečo, čo vy dvaja netušíte,” zasmial sa Miki.