“Byť špeciálny, zvláštny či iný neznačí byť lepší a ak si nárokujeme nadradenosť nad niekým iným, tak to značí, že ho nevidíme ako to, čo skutočne je. Keď akceptujeme, že ‘môj spôsob nie je lepší spôsob, ale len iný spôsob’, začíname sa hojiť.”
Neale Donald Walsch
Všetko je to o úrovni vnímania. Základná úroveň je porovnávanie sa. Najprv, aby sme si osvojili prejavy, ktoré nám umožňujú “byť súčasťou” väčšieho celku a týmto spôsobom “prežiť”. A len čo získame istotu, že tou súčasťou sme, nastupuje znova porovnávanie, aby sme zistili, v ktorej tretine toho celku sme – na spodku pyramídy, v jej strede alebo na vrchu?
(Kto to chcete podrobnejšie, odporúčam Maslowovu pyramídu potrieb. Tú pôvodnú, nie jej ezoterické interpretácie a ndstavby.)
Kým však cítime potrebu porovnávať sa, nie sme vyhojení. Nie sme zakotvení pevne sami v sebe, veľa váhy prikladáme reakcii iných na nás – a tak odovzdávame časť moci nad vlastným životom nášmu okoliu. Ak na nás reaguje divne, začíname si pestovať pocit nevyhovovania. A možno, ak máme pocit nevyhovovania, začíname znova porovnávať seba s inými a zdôrazňovať okamihy, kde iní nevyhovujú, aby sme prekryli pocit vlastného nevyhovovania.
Nejakých 15 rokov dozadu. Mali sme uzavretú stalkovaciu skupinu, kde sme si sledovali naše ruizovské dohody. V tom čase sa už vytvoril voči mne “protitábor” a jedna z aktérov tohto tábora sa prihlásila do našej stalkovacej skupiny. Nechcela som ju tam. Bála som sa, čo jej otvorené nepriateľstvo urobí s atmosférou vecne zameranej skupiny. Ale pretože som bola “osvietená”, zaťala som sa s tým, že to dám.
Je však problém dostať do stalkovacej skupiny niekoho, koho úroveň vedomia nedosahuje otvorenosť potrebnú pre stalkovanie. Kto si potrebuje niečo dokazovať. A tak sa miesto sledovania vlastných citlivých miest diskusie zvrhávali na to, kto má uznávanejšieho učiteľa toltéctva, kto si čo o sebe myslí/nemyslí a kto prečítal viac kníh a za kratšiu dobu než niekto iný.
Nižšie vedomie totiž súperí – a ak s ním odmietajú súperiť, tak doskakuje.
A čo je horšie, vedomiu zameranému na to, ako ho ostatní vnímajú, nevysvetlíte, kde robí chybu… pretože nemôže pripustiť, že robí chybu.
Miesto toho udrie na nositeľa “zlej” správy (hoci ona je to v podstate “dobrá” správa, lebo ukazuje, kde stačí urobiť minimálnu úpravu na to, aby život prestal bolieť).
V istom bode som to napriek všetkej svojej “osvietenosti” už nezvládla a vzdychla som si: “Eulália, obávam sa, že som iný živočíšny druh.” (Vzala som to na seba, aby sa necítila zasa dotknutá.)
A okamžite prišla reakcia: “Prečo si myslíš, že si lepšia?”
(Nie že by som si to nebola myslela 😛 , ale nepovedala som to.)
Poučila som ju, prečo si myslí, že “iný” je “lepší”.
Už neviem, ako to celé skončilo, ale fakt je, že stalkovacia skupina nenaplnila očakávania, čo som do nej vkladala. Moja chyba… Nemala som chcieť byť “osvietená”. 😕
Dlhej reči krátky význam: všimnite si, ako tí “nevyhojení” si pestujú tenkú kožu a požadujú od okolia, aby sa tej ich tenkej kože nedotýkali! To nie je vyhojenie, to je tŕň v našej päte, ktorý spôsobuje, že precitlivelo reagujeme na každý náznak ohrozenia! (A tento článok odporúčam naozaj si prečítať, aj keď je dlhý.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor