Nezodpovedám za vnímanie iných

Často sa v ezoterike (a aj u mňa 😉 ) môžete stretnúť s tým, že nezodpovedáte za to, ako sa cítia iní. Nuž, pravda je trochu iná.

Niekedy zodpovedáme za to, že sa iní cítia mizerne – to vtedy, keď urobíme niečo, čo im ublíži. Vtedy sme na “vysielacom” konci.

Ale súčasne nastupuje “prijímací” koniec a samozodpovednosť každého z nás – nedokážeme ovplyvniť ani zmeniť to, čo sa nám udialo, ale dokážeme absolútne ovplyvniť, ako zareagujeme. Či padneme do útrpnosti Obete a budeme sa dožadovať, aby svet napravil svoje správanie k nám a odčinil svoju vinu, alebo udalosť i našu bezprostrednú reakciu vezmeme ako lekciu a nájdeme si takú interpretáciu toho, čo sa udialo, ktorá nám pomôže necítiť sa ako Obeť.

Kým som sa sústreďovala na to, čo nastalo a čo práve je, zúrila som, nariekala som, búšila som do reality a dožadovala sa, aby sa oni zmenili.

Potom som náhodou objavila opačný prístup – miesto sústreďovania sa na to, čo nastalo, roztiahnuť fokus a pozrieť sa na proces, vďaka ktorému to nastalo. V procese, ak je dostatočne široký, totiž Obete prestávajú byť čisto len obeťami a Vinníci prestávajú byť čisto len vinníkmi. Začína to byť o logike, akou sa udalosti poskladali. Keď A, tak potom B. Mohlo byť aj C a dnes by som sa cítila oveľa lepšie, lenže vtedy som si tú možnosť ani len nevšimla… Hovorí sa tomu, že som nemala dostatok osobnej sily na to, aby som situáciu uhrala.

Lenže dnes už viem, že tu bola aj táto možnosť. Keby tá situácia nastala dnes a ja nezačnem okamžite zužovať svoj fokus na krivdu, uvidím aj iné riešenia.

Fokusom na proces naša osobná sila narastá.

Túto zmenu fokusu ilustrujem aj v knižke Vianočné útočisko: