Tak, a po všetkých tých “mininakopávačkách” prechádzame dnes na vysokú školu zhmotňovania:

Ustáľme sa na ocenení. Pretože vieš, čo? Vďačnosť je spojená s trochou odporu. Obvykle, keď hovoríš o vďačnosti, tak sa cítiš vďačný za ťažkosti, čo si prekonal – a to znamená, že v tvojej vibrácii sa aktivuje aj ťažkosť.

Zato keď niečo oceňuješ, je to obvykle bez stopy odporu.

Abraham

Týmto citátom sa dostávame k samotnej podstate zhmotňovania. A hoci sme ľudia a reagujeme na zhmotnenia (slová, veci, pohyby, obrazy), potrebujeme sa posunúť o úroveň nižšie, na úroveň vibrácie.

Pretože zhmotňujeme z vibrácie.

Je jedno, či ide o vďačnosť alebo maslový chlieb – podstatné pre nás je, čo v danej predstave (“zhmotnení”) vibruje. A ak v nej vibruje aj nedostatok, strach alebo príkorie, hľadajme podobnú vibráciu, len bez týchto vecí.

Je jedno, či poviete “vďačnosť” alebo “ocenenie”. Dôležité je, čo pritom cítite. A v podstate sú dva základné pocity – expanzia alebo kontrakcia. Pomyslíme si myšlienku a naše vnútro sa buď spokojne vyleje do priestoru, alebo sa nervózne stiahne. Buď sa otvorí možnostiam, alebo sa obmedzí v možnostiach. 🙂

Tomu sa hovorí zhmotňovanie – expanzia alebo kontrakcia. Voľný tok energie alebo úzke hrdlo na voľnom toku energie.

Presne tomuto sa venuje ak kniha/kurz Ako si zhmotniť sen. Pokiaľ sa týmto smerom chcete dať, máte možnosť nájsť si všetko priamo v knihe – ale ak sa dá dohromady skupina aspoň 5 účastníkov, spustím pokojne na jeseň aj kurz.

Ak by ste mali záujem o kurz, napíšte mi to do komentárov, ozvem sa vám.