Channeling s Gabrielom z 25. 1. 2025.
Na svojom anglickom fejsbúkovom profile som zverejnila jeden citát z Bashara, ktorý nepredstavoval informáciu, ale odľahčenú reakciu na čosi z publika. Jeden chlapík tam napísal, ako neznáša týchto ľudí, čo… čojaviemčo. Proste z toho vyliezlo, že neverí na channeling. Upozornila som ho, že sama som kanál, tak mi položil zopár otázok. Celé to smerovalo k tomu, s čím som sa už stretla – “ak teda channeluješ, vychanneluj mi čísla do sazky/športky/akosatolenvolá”. Proste pokus overiť to na nejakej informácii, ktorá je síce v našom fokuse, ale úplne mimo fokusu energie, ktorú channelujeme. 🙂
Postupne som na otázky odpovedala tým, že som mu hovorila svoj príbeh, svoje zážitky a ako ich interpretujem. A keď som skončila, šla som to rozdiskutovať s Gabrielom. Tu je nekrátený rozhovor:
Veliký, odpovedala som tomu chlapíkovi. Kecala som moc z cesty?
Ani nie. Vysvetlila si to slovami prístupnými tvojmu vnímaniu.
Myslíš, že to pochopí?
😊 Tú odpoveď predsa dobre poznáš… Nepochopí. On čaká, že si fraud, takže to bude do všetkého interpretovať. Preto je dobré, že si písala a vysvetľovala svojimi očami. Môže pochybovať o tvojom zdravom rozume, ale nie o úmysle.
A je vôbec dôležité, aby nepochyboval o úmysle?
Vezmi si to takto: keď niekomu povieš niečo, čo podstatne nabúra jeho doterajší rámec poznania a hodnôt, v prvej chvíli bude mať nutkanie dokázať, ako priepastne sa mýliš. A to on asi aj začne… Lenže nebude mať pocit, že sa ho snažíš zmanipulovať, pokiaľ mu to vysvetľuješ svojimi očami. Keby si začala chrliť poučky, začal by byť navyše podozrievavý a zahodil by informáciu. Takto si povie „šibnutá ženská“, ale už to počul a skôr-či-neskôr, keď jeho vlastné poznanie narazí na svoj limit, si na to spomenie ako na možné vysvetlenie. Takto sa sadia semiačka poznania do hláv tých, ktorí ich dnes nie sú schopní prijať. Nie cez teórie a poučky, ale cez osobné príbehy.
Takže som nepísala siahodlhé kecy po anglicky len tak, nadarmo. 😊
Písala si „nadarmo“ – tentokrát. Rozumieš tomu? Nič, čo sa urobí, nie je „nadarmo“. Možno to nevedie k bezprostrednému výsledku, ale vytvorilo to v svete hmoty novú „vec“ (myšlienku), nový stav. A odteraz už bude realita musieť fungovať aj s týmto stavom, s touto vecou.
😊 Takže ja som práve vytvorila „zákon“?
😊 Presne. Nemusia si ho všímať, nemusia sa ním zapodievať, ale zmenila si spôsob, akým energia preteká realitou.
A teraz ešte čosi – to, čo si obvykle neuvedomujete. Ste nastavení na to, aby iní prijímali a schvaľovali vaše predstavy, poznanie a názory. Ale ak tvoj názor jeho teraz naštve a on ho (a teba) začne rozoberať s inými, čo sa stane? Tvoje poznanie sa rozšíri. Rozšíri sa spôsobom, aký si ani nečakala. Takže prestaň strhávanie brať iba negatívne – pri strhávaní a zavzdušňovaní sa šíri tvoje poznanie k ľuďom, ktorých by inak nezasiahlo. A niekomu z nich možno dá zmysel.
😊 Takže som fakt stvorila „zákon“.
A bavilo ťa to?
Tentokrát aj áno – práve preto, že som písala, aké to bolo pre mňa, a neštylizovala som sa do pozície toho, kto vie lepšie.
A preto si to ten chlapík aj lepšie zapamätá. Absurdnosti človeka sprevádzajú dlhšie. 😊