Dnes trochu vo vlastnej veci, ale hlavne vo veci zhmotňovania… Chcela som byť spisovateľkou. Tak som napísala (a vydala si) sériu Voľný pád. Samozrejme, keď som ju ponúkala vydavateľstvám, nikto nemal záujem. Keď som dala prvý diel do súťaže, tak tam, kde mi knižku vyrábali, chodili okolo mňa po špičkách a ponúkali mi vreckovky na slzičky, akú drsnú kritiku som zožala…

Znalá Ruiza, nevzala som si kritiku k srdcu a písala som si ďalej – dnes už mám na konte 15 kníh. Znalá vlastnej peňaženky, prestala som vydávať papierovú podobu a vydávam už len elektronicky.

Papierové knižky sa vypredali a tak už zostala k dispozícii len elektronická verzia. No posledná sada (“archívna”) mi do pondelka svietila na polici. Mám sa na ňu pozerať, či čo? Knihy boli napísané preto, aby ich čítali… Tak som zašla do miestnej knižnice a ponúkla som im ich.

Neviem, či ich prijmú (majú svoje pravidlá a ja ich môžem aj nenapĺňať), ale pýtali sa, kto som, čo som, tak som prišla domov a hodila som si do Googlu “Sun Belangelo”, ako že čo uvidia, až sa budú rozhodovať, či knižky prijmú do stavu. A dozvedela som sa…

Hodilo ma to na Knihobot. Našla som tam tretí a štvrtý diel Voľného pádu. Zaradený… viete, kde? V kategórii “Svetová próza”. Hneď vedľa Oscara Wildea.

🙂

Takže takto som sa nakoniec stala spisovateľkou.

A keď si pozriete ceny, tak na Belangelo máte elektronickú verziu za menšie peniaze. Win-win. 🙂

P.S.: Teraz zakaždým, keď idem na fejsbúk, tak mi to vyhodí moje vlastné knižky ako ponuku na kúpu 😀 :

Som v dobrej spoločnosti. 🙂