Minule som našla na fejsbúku popis “eklektickej spirituality”, ktorý mi hodne pripomenul prístupy pathworkingu:

Eklektická spiritualita značí študovať mnoho rôznych ciest a systémov presvedčení a vybrať si z každého to, čo funguje pre nás – a pohnúť sa k nasledujúcemu.

Na každom kroku zavádzam niečo z daného učenia do svojho života.

Verím, že zmyslom spirituálnej cesty je nájsť to najlepšie a najvyššie v nás.

To, čo si vyberám z každej knihy, z každého učenia, mi pomáha hýbať sa ďalej a pomocou princípov z daného učenia objavovať to najvyššie a najlepšie v sebe.

Ľudia, čo praktizujú eklektickú spiritualitu, obvykle:

• považujú sa skôr za spirituálnych ako za príslušných k určitému smeru (“religióznych”)
• študujú rôzne spirituálne učenia, rovnako nové ako aj staré, a vyberajú si z nich to, čo im pomáha nájsť odpovede pre veci ich vlastného života
• zaujímajú sa o iné spirituálne cesty a nezastreľujú sa na jediné spirituálne učenie s predstavou, že im poskytne všetky odpovede na čokoľvek
• snažia sa spirituálnym hľadaním nájsť svoje vlastné odpovede miesto toho, aby akceptovali, že im niekto iný povie, čo majú veriť
• sú v pohode s ľuďmi, ktorých spirituálne presvedčenia a cesty sú iné ako tá ich
• veria, že sa môžu od iných ľudí niečo naučiť miesto toho, aby oni rozprávali iným, v čo veriť
• pohybujú sa radi v spoločnosti ľudí s otvorenou mysľou, ktorí rešpektujú inakosť.

Ako som to čítala, došlo mi, že je to vlastne o pathworkingu – vziať každú situáciu, poštvať na ňu všetko to, čo vieme (a tušíme), a snažiť sa ju ošetriť tak, aby nás rozvinula. Na konci pathworkingového snaženia je byť tou najlepšou možnou verziou zo seba. A preto pathworking nemá problém s odlišnými spirituálnymi smermi – čo pomáha, to použijem. 🙂

Obyčajný človek spiritualitu vyhľadáva preto, aby si vniesol do chaosu poriadok. Vezme jedno učenie, vrhne sa naň a pomocou neho vysvetľuje všetko. A ak vysvetlenie nie je evidentné, siahne po predstave vyššej moci (každá organizovaná spiritualita ju má) – “Boh tak chcel”. A ty, synu, si trhni nohou, pretože niekto iný povedal, ako to bude. 🙂

Kedysi som u Krishnamurtiho našla jeden citát, ktorý si – ako aj inak – už nepamätám 😛 (čimčarára, čím, čím, čím?), ale hovoril niečo v tom zmysle, že príznakom najvyššej inteligencie je udržiavať v mysli súčasne dve protichodné predstavy a neprihlásiť sa k žiadnej z nich.

Môžem potvrdiť, že to, čomu ja hovorím Otec alebo “systém”, funguje presne tak. Má naše hlavy s často celkom protichodnými predstavami a nezaujato skúma, ktorá z tých predstáv dokáže čo vytvoriť a nakoľko to iné predstavy budú udržiavať nažive, rozvíjať a posilňovať.

Hovorí sa tomu “princíp umožnenia” a ak my ten princíp uplatníme na seba, potrebujeme si umožniť vidieť sa zo všetkých možných uhlov pohľadu, aby sme zo seba vyhrabali to “najlepšie a najvyššie v nás”, teda verziu, kedy sa cítime dobre vo vlastnej koži a v pohode so svetom okolo nás.

Poviem vám – ľahšie sa to hovorí ako dosahuje. 😉 Z vlastnej skúsenosti. 😛

Oznam

Na nedeľu 25. 6. 2023 pripravujem Mastermind na tému Ako zrušiť svojho vnútorného kritika a nájsť svoju mantru sebalásky.

Mastermind začne o 21:00 a bude trvať 60-90 minút (podľa miery diskusie). Bude interaktívny, teda odídete z neho so svojou mantrou a tipmi, ako zastaviť prílev vnútornej negativity vo vašom živote. To značí, že ak sa naň dáte, nezabudnite na papier a ceruzu.

Mastermind stojí 10 €. Ak máte záujem, vyplňte prihlášku: